Cisárove nové šaty

Ján MIČOVSKÝ

Ešte chvíľu a bude tu zas máj. Výborný čas. Aj na lásku. Akurát zakvitnutých čerešní pod ktorými budeme bozkávať naše krásne dievčatá sa zabelie opäť pomenej. Jednoducho majú smolu, že ich drevo sa dá tak dobre predať. Asi práve preto ich už dávnejšie zachvátila podivná kalamita. Najmä v neštátnych lesoch. Tamojší OLH to poznajú. Zíde sa výbor a zistí, že prinavrátené majetky vynášajú menej, ako sa čakalo. A tak padne rozhodnutie. Napríklad, že treba zarobiť na čerešniach. Keďže tie rastú v porastoch bez zásahu, hospodár ich vyznačí do náhodnej ťažby. A poponáhľa sa dostať ich z lesa podľa možnosti skôr, ako by štátna správa prišla na kontrolu nahlásenej kalamity. Z pňov potom už nik toho veľa nevyčíta...

Viem, trochu som to prehnal, ale naozaj len trochu. „Hospodársky algorytmus“, ktorý som naznačil nie je až tak ojedinelý, ako by sa mohlo zdať. Ak som ho prisúdil neštátnym lesom, tak nie náhodou. Majú k tomu jednoducho bližšie. Súkromné lesy, najmä tie malé, nezaujímavé, o ktorých prinavrátenie sa starnúci majitelia pred časom tak vehementne uchádzali, dnes často nedokážu ani len zaplatiť svojho hospodára. Napriek tomu by radi čosi rozdelili aj pre svojich podielnikov. Niežeby sme v štátnych lesoch boli zborom anjelov, ale náš hospodár nemá k podobnému konaniu jednoducho dôvod. Myslím, že aj to trochu naturalistickým spôsobom potvrdzuje opodstatnenosť štátneho vlastníctva lesov ktorého spoločenskú prospešnosť čas určite potvrdí. Dnes je to však predčasná a politicky neaktuálna úvaha. Nie div, veď len práve pomaly uzatvárame obdobie zmierňovania nemalých vlastníckych krívd. Na druhej strane sa tak otvára možnosť porovnania kvality hospodárenia medzi lesmi štátnymi a neštátnymi. Viac ako desať reprivatizačných rokov vytvorilo už priestor na to, aby sme sa pozreli na ktorú stranu sa nakláňa jazýček váh lesníckej pravdy. Nech mi odpustia všetci kolegovia z neštátnych lesov, ktorí hospodária aj dobre aj úspešne, ale moja skúsenosť hovorí, že na stranu štátnych lesov. Nie som však nestranný. Kto by to teda mal porovnať ? Bezpochyby štátna správa. Na jej zásadné poznatky v tomto smere zatiaľ márne čakáme. Dá sa tomu však porozumieť, kriticky posudzovať súkromné vlastníctvo lesov nie je, na rozdiel od toho štátneho, dnes v móde. Myslím však, že sa aj toho raz dočkáme. Tak ako sa dočkal cisár v  Andersenovej rozprávke, ktorému dvorania nevedeli vynachváliť nové šaty. Až kým ten malý chlapček nepovedal nahlas to, čo všetci dávno videli:

„Ale, veď je nahý !!“