Erwin, Gudrun alebo Gero?

Janka GEROVÁ

 

Tieto mená sa objavili v tlači po ničivej víchrici, ktorá zasiahla Severnú Európu v rozmedzí od 7. do 9. januára tohto roku. Veterná smršť, ktorá si vyžiadala viacero ľudských obetí a spôsobila nemalé finančné škody na majetku, začala ako atmosférická porucha 7. januára 2005 o 18,00 SEČ polárnym frontom v regióne západne od Írska a postupne sa prehnala územím Írska, Severného Anglicka, Škótska, Dánska, Švédska, Estónska, Litvy a Lotyšska. Nevyhla sa ani Fínsku, Nórsku, severným častiam Nemecka a časti Ruska (Petrohrad), kde jej sila však nedosiahla až také obrovské rozmery. Za obeť jej padli i rozsiahle plochy lesných porastov už v spomínaných krajinách.

Veľká Británia a Írsko

V porovnaní so Švédskom a pobaltskými krajinami možno považovať 500 000 m3 (5-10 % ročnej produkcie) dreva, ktoré po „Gerovi“ ostalo ležať na zemi, za relatívne bezvýznamné. V dôsledku blízkosti Atlantického oceánu sa veterné kalamity tohto rozsahu v tejto časti Európy vyskytujú bežne a pre lesné hospodárstvo nepredstavujú niečo neobvyklé.

Švédsko a Dánsko

Orkánom „Erwin“ najviac postihnutými severskými krajinami boli Švédsko a Dánsko. V severnej časti Dánska sa ráta s cca 2,5 miliónmi m3 kalamitného ihličnatého dreva, čo vyvoláva obavy v podnikateľských kruhoch. Doposiaľ bolo totiž množstvo piliarskej guľatiny exportované do Švédska. Práve tu v priebehu len niekoľkých hodín zo soboty na nedeľu došlo k národnej katastrofe, najhoršej od roku 1969. Prvé odhady škôd sa pohybovali okolo 60 miliónov m3, dnes sa hovorí už o čísle 125, čo predstavuje približne 4-násobok ročnej ťažby. Takéto obrovské množstvo kalamitného dreva bude v nasledujúcich mesiacoch výrazne vplývať na trh s drevom v celej Európe. Netreba zabúdať ani na to, že cena dreva bude ovplyvňovaná i zvýšenými pracovnými nákladmi a nákladmi na dopravu, ako aj stratami vyplývajúcimi zo znižovania kvality drevnej hmoty.

Nórsko, Fínsko a Nemecko

Veterná smršť sa takmer vyhla Fínku, odkiaľ boli hlásené len minimálne škody z južných oblastí. Podobne tomu bolo v i Nemecku, kde bola sčasti zasiahnutá spolková krajina Šlezvicko – Holštajnsko. V Nórsku spôsobila víchrica, ktorá dostala pomenovanie „Gudrun“, len nepatrné škody.

Estónsko, Litva a Lotyšsko

Z pobaltských krajín bolo najviac postihnuté Lotyšsko. Zničených bolo viac ako 7,3 miliónov m3  dreva, čo korešponduje s objemom takmer celoročnej ťažby. Približne 37% zničených porastov tvorí Nórsky smrek, 42% Škótska borovica a zvyšok sú listnaté dreviny.

V Estónsku hovoria odhady o 1,1 miliónoch m3 (z toho cca 50% v štátnych lesoch), pričom sa zo 70% jedná o ihličnaté porasty (smrek a borovica). Ročný objem ťažby v Estónsku sa pohybuje približne okolo hodnoty 10 miliónov m3, takže uvedené množstvá nepredstavujú výrazné zvýšenie objemu dreva dodávaného na domáci trh.

V Litve bolo zničených len 0,4 miliónov m3, čo je v porovnaní s ostatnými postihnutými krajinami len zanedbateľnou čiastkou.

Na záver možno ešte v skratke spomenúť Rusko, kde bolo v meste Petrohrad uzavretých 6 staníc metra, keď vodná hladina rieky Nevy dosahovala o 2,5 metra viac ako je bežný priemer.