Vinš: PRE LESY SR BUDE LEPŠIE, AK ICH NEROZDELIA

SME, 3.3.2005

 

Transformácia Lesov SR rozdelila koalíciu. V januári malo v podniku vzniknúť sedem proficentier so zameraním na chov koní, turistiku, využívanie biomasy, stolársku a drevársku výrobu, obchod s drevom či lesnú techniku. Od budúceho roku sa mal štátny podnik zmeniť na akciovú spoločnosť vlastnenú štátom.

Zámery ministra pôdohospodárstva z SMK v parlamente ešte v decembri zastavila opozícia podporená najsilnejšou vládnou stranou SDKÚ. Šéf Lesov SR vidí za tým lobing Zväzu spracovateľov dreva. Do funkcie riaditeľa nominovala SMK. “Ešte z čias pôsobenia v bankovej sfére som poznal ľudí, ktorí začali byť politicky aktívni v SMK. Oni ma oslovili,” tvrdí KAROL VINŠ, generálny riaditeľ Lesov SR.

Hovorí sa o transformácii štátneho podniku Lesy SR. SDKÚ navrhuje, aby sa podnik rozčlenil na niekoľko častí, ktoré si budú navzájom konkurovať. SMK a Lesy SR chcú podnik zmeniť na akciovú spoločnosť, ale nerozdeľovať ju. Čo by sa tým dosiahlo?

 “Transformácii by som nedával ani tak politickú nálepku. Dnes je síce prezentovaná cez politické názory, ale v podstate ide o konfrontáciu dvoch prístupov. Jeden prístup je úplne štandardný a spočíva v konsolidácii veľkej firmy, tak ako to robia všetci veľkí západní investori. Nepoznám nikoho, kto by prišiel na Slovensko, kúpil veľkú firmu a potom ju rozdeľoval na desať častí. Určite nie v prvej etape, v ktorej si definuje core biznis, teda to, čo bude robiť a čo vie robiť efektívne. Až potom v druhej etape sa môže rozhodnúť, že niektoré činnosti nebude robiť vôbec a hlavné činnosti ponechá alebo rozdelí, ak by to bolo zmysluplné.”

Komu by rozdelenie podniku vyhovovalo?

  “Ten protinávrh (opozície a SDKÚ, pozn. redakcie), ak sa dá takto označiť, zastupuje záujmy drevospracujúceho priemyslu. Tie hlasy vznikali vždy na platforme Zväzu spracovateľov dreva. Paradoxne však všetci veľkí spracovatelia dreva, ktorých sme my definovali ako našich strategických obchodných partnerov a s ktorými chceme mať strednodobé zmluvné vzťahy, vždy chceli mať jedného veľkého partnera. Buď sa dohodnú na strednodobom zmluvnom vzťahu s jedným partnerom, ktorý im garantuje celú logistiku dodávok, alebo budú musieť prepochodovať cez 28 kancelárií riaditeľov odštepných závodov a dohadovať sa s každým zvlášť.”

Kto sú tí strategickí obchodní partneri?

“Vstupom zahraničných investorov na Slovensko, tak ako kúpili a zreštrukturalizovali napríklad SCP Ružomberok, Kappa Štúrovo, Tatratimber Liptovský Hrádok, sa mení štruktúra našich obchodných partnerov. ‘Veľká tridsiatka’ od nás v roku 2002 kupovala približne 40 percent objemu vyťaženého dreva, v roku 2004 už tie isté firmy odoberali viac ako 60 percent.”

V minulosti zaznievala kritika, že surové drevo s minimálnou pridanou hodnotou vyvážate do zahraničia a surovina sa na Slovensko spätne vracia napríklad vo forme hotového výrobku.

“Zmenilo sa to. Naši dnešní veľkí odberatelia patria síce pod zahraničné nadnárodné koncerny, vyrábajú však na Slovensku. V minulom roku sa náš vývoz pohyboval len niekde medzi siedmimi-ôsmimi percentami produkcie. Na porovnanie - v roku 2002 to bolo dvadsať percent. Znamená to, že tie objemy dreva, ktoré Lesy SR predávali v zahraničí, postupne ostávajú na Slovensku, kde sú aj spracovávané. Tomu prispôsobujeme aj organizačnú a obchodnú štruktúru.”

Čo je pre vás z hľadiska výnosov najlukratívnejšie?

  “Je to pestovanie lesa a produkcia dreva, kde vzniká 90 percent tržieb. Prevádzkujeme šestnásť píl, ktoré tvoria okolo 6 percent obratu, bohužiaľ, so stratou, a preto v tejto oblasti realizujeme útlmovú stratégiu. Zvyšok sú iné činnosti - od poľovníctva až k  prenájmu majetku.”

Lesy pred mesiacom prijali vnútropodnikový etický kódex. Pred mesiacom ste vyhlásili, že “s lesníckou uniformou sa nikdy viac nesmie spájať ani náznak korupcie”. Máte alebo ste mali informácie o korupcii v podniku?

“Zásoby v lese sú evidované len podsúvahovo v evidencii lesných hospodárskych plánov a nie sú zavedené do účtovníctva. ‘Čierne drevo’ alebo ‘ukradnuté drevo’ ako keby teda nikdy nenarástlo, nikdy sa nevyťažilo a nikdy sa nepredalo. Korupcia má len malý priamy dosah na hospodárenie podniku, ale na druhej strane korumpuje prostredie a zákony zostávajú len na papieri. Vnímam to tak, že malí spracovatelia sú často proti tomu, aby sa v týchto veciach spravil poriadok. Nepokúsili sa zefektívniť svoje technológie, radšej ‘investujú’ do korupcie na strane vstupov. Lesníci v tomto systéme kolaborujú.”

Koľko dreva takto ročne zmizne?

“Lesníctvo je posledným odvetvím hospodárstva, kde čiastočne prežil socializmus aj so schémami služieb, protislužieb, vzťahov a vplyvov. Objemy porastových zásob vieme odhadnúť s presnosť na 10 až 15 percent. Ak sa teda čierna ťažba pohybuje v rozmedzí pätnástich percent, žiadne drevo nám účtovne nemusí chýbať. Je však evidentné, že drevo, ktoré nikdy nenarástlo, nikdy sa nevyťažilo a nikdy sa nepredalo, na Slovensku existuje.”

Lesy sú štátnym podnikom. Ktorý štátny orgán vás kontroluje?

“Máme svojho zakladateľa, ktorým je ministerstvo pôdohospodárstva. Fungujú u nás štandardné mechanizmy, napríklad zakladateľské kontroly smerom k manažmentu. Otázka nástrojov kontroly bola predmetom aj spomínaných politických diskusií od leta minulého roku. Minister (Zsolt Simon, pozn. red.), ani my sme principiálne nemali v podstate nič proti zriadeniu dozornej rady, ale pred prijatím novely zákona o štátnom podniku sa to nedalo. S účinnosťou od 1. apríla bude mať zriaďovateľ 60 dní na založenie dozornej rady.”

Čo čaká firmu v nasledujúcich mesiacoch? Bude pokračovať prepúšťanie?

“Počet zamestnancov klesol z 11 700 ku koncu roka 2002 na 7150 ľudí na konci vlaňajška. V tomto prostredí nikto nezaregistroval sociálne nepokoje alebo problémy. My sme viac ako 80 percent z týchto ľudí len presunuli z pozície pracovníkov štátneho podniku do externého prostredia. Väčšina z nich najmä v robotníckych pozíciách pracuje v lese, ale pre súkromné firmy. Tých zvyšných 20 percent odídencov zahŕňa dôchodcov, predčasných dôchodcov či pracovníkov, ktorí mali problém s alkoholom. Pointa je jednoduchá - Lesy SR kedysi mali o 700-tisíc hektárov viac, ktoré vrátili na reštitúciách. Lesní robotníci často prešli pod nového majiteľa spolu s lesom, ale technicko-hospodárski pracovníci ostávali. Počet zamestnancov budeme ďalej mierne znižovať, ale budeme sa snažiť, aby títo ľudia zostali pracovať v lese napríklad pre externé firmy. V našom pláne chceme s externými firmami robiť 78 percent výkonov v ťažbe, približovaní a výrobe sortimentov. Laicky povedané, ide o traktory, kone a ručnú lesnícku prácu. Malá firma vie čerpať zdroje z Európskej únie, štátny podnik to nevie.”

Vlani skončili Lesy SR so ziskom zhruba 150 miliónov. Ako to bude tento rok?

  “Tento rok bude atypický vinou vlaňajšej kalamity. Tá zhodila päť miliónov kubíkov dreva, z nich asi jeden a pol milióna kubíkov patrí pod Lesy SR. Ide najmä o lesy na Orave a Pohroní - na južných svahoch Nízkych Tatier. Kalamitné drevo je vo vyšších nadmorských výškach a zložitejších terénoch ako obyčajne, takže jeho spracovanie bude drahšie. Na druhej strane surovina bude v Európe nasledujúce dva roky lacná, keďže jej je prebytok. V januári totiž búrka Ervin zhodila v Škandinávii okolo 120 miliónov kubíkov dreva.”

Štátne lesy TANAP vyhlásili na spracovanie kalamity tendre, vyhlásite ste ich aj vy?

  “Medzi pozíciou TANAP-u a nami je rozdiel v tom, že im leží na zemi tridsaťročný objem ťažby, a nám ročný. Spracovanie kalamity sme riešili presunom našich vlastných kapacít. Ihličnaté drevo neťažíme teda nikde inde len v postihnutých oblastiach. Na rozdiel od TANAP-u máme v kalamitnej oblasti asi len 15 percent harvestorových terénov. Na tri či štyri polia, kde sa dá ťažiť harvestormi, sme vypísali tender. Ide rádovo len zhruba o 60- až 80-tisíc kubíkov dreva. Zvyšok ťažíme vlastnými kapacitami.”

Dokedy kalamitu vo svojich lesoch odstránite?

“Dnes leží na zemi drevo, ktoré by sa za normálnych okolností pravdepodobne neťažilo. Treba však povedať, že aj v normálnom roku je do 70 percent ťažby neplánovaných, spôsobených emisnou, chrobákovou alebo podkôrnikovou kalamitou. Dopyt po ihličnatom dreve sme v normálnom roku vedeli uspokojiť len na 55 až 60 percent. My sme po kalamite neurobili nič iné, len sme odberateľom v plnej výške potvrdili objednávky, ktoré požadovali. To vykrylo odbyt dvoch tretín kalamitného dreva. Zvyšnú tretinu budeme musieť predať, pravdepodobne mimo územia Slovenska. Pri ťažbe sústredenej v niekoľkých oblastiach navyše narážame na problém logistiky - drevo treba prevážať 350 kilometrov napríklad z Beňuša na Záhorie. Hľadáme logistické riešenia, napríklad v nakladacích množstvách, ktoré dokážeme transportovať železnicou z horehronského údolia. To sú výrazne limitujúce faktory. Kalamitu odstránime do konca leta, závody v Námestove a Beňuši do konca leta 2006.”

SMK SA NEDARÍ PRESADIŤ ZMENU PRÍSTUPU K LESOM

SME,18.2.2005

 

SMK mala svojím ministrom pôdohospodárstva Zsoltom Simonom pripraviť reformu štátneho podniku Lesy SR, ale projekt sa jej nedarí presadiť, hoci ministra k tomu ešte v roku 2002 zaviazala vláda.

Projekt sa pripravoval celý rok 2003. V auguste 2004 ho na žiadosť štátneho tajomníka ministerstva Jána Goliana z SDKÚ zastavila koaličná rada.

Golian tvrdil, že projekt zavádza centralizáciu rozhodovania, a navrhoval širší presun kompetencií na nižšie územné štruktúry štátnych lesov.

Koaličná rada rozhodla, že projektom sa bude zaoberať tím expertov, tí ho napokon podporili. Vlani v októbri ho však koaličná rada opäť vrátila na odbornú diskusiu. S projektom opäť nesúhlasila SDKÚ.

V novembri začalo reformu otvorene kritizovať HZDS. Na návrh poslanca HZDS Miroslava Maxona parlament zastavil zmeny v štruktúre podniku. Za hlasovalo HZDS a SDKÚ.
Vláda nakoniec reformu schválila a parlamentu predložila projekt reformy. Parlament o ňom začal rokovať na februárovej schôdzi. Na návrh Maxona však rokovanie prerušil a posunul ho na marec. Pôdohospodársky výbor budúci týždeň vykoná poslanecký prieskum v sídle podniku v Banskej Bystrici.

Minister Simon pripravil v rezorte ďalší zásadný zákon o lesoch. Narazil na odpor ministerstva obrany. Simon zákon z rokovania vlády dvakrát stiahol, nakoniec ministerstvu obrany ustúpil. Vláda schválila zákon tento týždeň.