Príroda nás skúša

Rozhovor o likvidácii následkov veternej kalamity s vedúcim Odboru usmerňovania lesníckych činností Ing. Jánom Švančarom

 

Likvidácia následkov vetrovej kalamity z novembra minulého roku kladie mimoriadne nároky na pracovníkov v kalamitných porastoch. Kruté mrazy a štedrá snehová nádielka spôsobili spomalenie prác. O stratégii likvidácie, obnove porastov, drevinovom zložení a ďalších aspektoch tejto problematiky sme sa porozprávali s vedúcim Odboru riadenia lesníckych činností Ing. Jánom Švančarom

Rozsah kalamity bol vyčíslený na 1 621 962 kubických metrov kalamitného dreva. Aká je charakteristika následkov kalamity z hľadiska pomeru sústredenej k pomiestnej kalamite a z hľadiska zastúpenia ihličnanov k listnáčom?

Kalamitu možno charakterizovať ako prevažne sústredenú (vyše 50 %) na ploche 2 200 hektárov. Zasiahnuté boli hlavne ihličnaté porasty (cca 95%), pomer vývraty ku zlomom je asi 80:20.

Likvidácia kalamity si vyžaduje extrémne nasadenie ľudských i technických zdrojov. Ako je toto nasadenie organizované?

Ponuka dodávateľov prác bola dostatočná, mohli sme si vybrať naozaj tých kvalitných. Podarilo sa nám zmluvne zabezpečiť dostatok techniky, i keď boli takí, ktorí mali „zajačie úmysly“ – lákali ich podmienky v TANAPe, ktoré sú nepomerne priaznivejšie, než v Nízkych Tatrách. V súčasnosti pracuje v kalamitných porastoch 8 harvestorových uzlov. Čakáme na priaznivejšie počasie, aby sme mohli nasadiť lanovkové technológie.

Kalamita poukázala na jeden zásadný fakt: len podnik s celorepublikovým pôsobením je natoľko silný a pružný, že presúvaním kapacít jednotlivých závodov dokáže efektívne organizovať pomoc závodom, ktoré kalamita postihla najviac. Na OZ Beňuš pracuje 13 závodov a na OZ Námestovo 2. Musím však dodať, že práce sťažujú extrémne poveternostné podmienky – podľa meteorológov napadlo najviac snehu za posledných 15 rokov. A mimoriadne tuhé mrazy v januári spôsobili, že ani harvestorová technika zo Škandinávie nefungovala celkom tak, ako mala. Aj keď výrobca tvrdil, že problém je v  „kvalite“ našej nafty.

Správa národného parku Nízke Tatry prezentovala svoju predstavu o objeme kalamitného dreva, ponechaného pri pni. Je výrazne vyššia, aký je plánovaný objem a ako túto záležitosť rieši podnikový projekt likvidácie kalamity?

Stanovisko správy NAPANT-u k objemu dreva, ponechaného pri pni, hovorí o 72 825 m3, na tlačovej konferencii začiatkom marca z úst riaditeľa NAPANT-u Ing. Jasíka odznelo dokonca číslo 107 200 m3 vrátane neštátnych lesov. Musím povedať, že tieto čísla sú pre nás neprijateľné. My nesieme na svojich pleciach zodpovednosť za ochranu porastov, smernica o ponechaní hmoty pri pni hovorí jednoznačne a pri úvahách o reálnom objeme, ponechanom pri pni musíme brať do úvahy všetky argumenty. Pritom samozrejme budeme mať na zreteli aj rozsah kalamity v  jednotlivých stupňoch ochrany.

Aj ponechanie hmoty pri pni je v konečnom dôsledku problém ekonomický. Na jednej strane je to strata na hodnote samotnej suroviny – dreva, na druhej strane zvýšené náklady na následnú ochranu porastov s určitou mierou rizika, či sa nám pri všetkých dostupných opatreniach vôbec podarí zabrániť nezvládnuteľnému premnoženiu podkôrneho hmyzu. Situáciu sťažuje aj zákaz použitia chemických prostriedkov v porastoch vo vyššom stupni ochrany.

 

(dokončenie v aprílovom vydaní Lesníka)