Podarí sa nám zachrániť medveďa v Topoľčiankach ?

Jozef ŠABO

Aj my, lesníci „z dolniakov“, sme si už zvykli, že každý rok sa v našich lesoch potuluje jeden ba aj viacej medveďov. Našťastie tieto medvede už nepotrebujú nijaké špeciálne opatrenia na záchranu, pretože tie sú už z najhoršieho dávno vonku. Ale v Topoľčiankach máme medveďa, ktorý je veľmi ťažko zranený už niekoľko rokov, ale zatiaľ sa nám ho nepodarilo z tohto zranenia vystrábiť. Je to originál bronzovej plastiky medveďa od známeho sochára Alojza Stróbla.

Táto plastika bola umiestnená v zámockom parku, v idylickom zátiší pri jednom z jazierok. Ani krásne prostredie, ani krása samotnej sochy neodradili vandalov od úmyslu sochu poškodiť. Stalo sa to už pomerne dávno, v roku 1991, v noci z 30. na 31. decembra, keď vandali vložili soche do pootvorenej tlamy neznámu výbušninu, ktorá medveďovi odtrhla hlavu a z nádhernej sochy sa v momente stala poľutovania hodná príšera. Odvtedy je socha uložená v sklade. Ale dlhý čas čakania na záchranu si tiež vybral svoju daň. Socha je v oveľa horšom stave, ako na začiatku tohto príbehu a to aj vďaka nie veľmi vhodnému uskladneniu a možnože aj necitlivému zaobchádzaniu v predchádzajúcom období. Odštepný závod Topoľčianky urobil niekoľko pokusov o záchranu, pri ktorých sa spomínali mená renomovaných sochárov, ale všetky stroskotali - pravdepodobne na financiách. Myslím si, že pokiaľ by sme chceli originál sochy reálne zachrániť, tak na pomyslenom číselníku hodín jej existencie odbíja tých povestných o päť minút dvanásť, ak nie o nejakú tú minútu viac.

 Prostriedky vložené do záchrany tohto diela by sa mohli zhodnotiť vo väčšom záujme o poľovnícky zámok, ale najmä vo zviditeľnení nášho podniku v očiach verejnosti, ktorá dianie v našom podniku so záujmom sleduje.

V Topoľčiankach sa nachádzajú tri z mnohých sôch, ktoré vytvoril majster Stróbl. Každá z nich má svoj zaujímavý osud a zaujímavé sú aj ich, mnohokrát kľukaté, cesty do Topoľčianok. Bronzovú sochu medveďa vytvoril Stróbl približne v roku 1905 na objednávku grófa Andrássyho, podľa medveďa, ktorého ulovil v betliarskom revíri. Socha bola vystavená v Uhorskom pavilóne na poľovníckej výstave vo Viedni v roku 1910 a potom bola ozdobou poľovníckeho zámku v Betliari. Do Topoľčianok bola premiestnená v 60. rokoch minulého storočia. Najznámejšia je asi socha zhasínajúceho jeleňa, ktorá je umiestnená pred Poľovníckym zámkom. Táto bola vytvorená v rokoch 1905 až 1906, na objednávku Ľudovíta Károlyho. Do roku 1952 bola umiestnená v  parku kaštieľa v Stupave. V tomto období v ňom mala sídlo armáda, preto bola socha pre istotu premiestnená na nádvorie Zvolenského zámku, v ktorom bolo plánované vybudovať poľovnícke múzeum. Soche toto premiestnenie veľmi nepomohlo, pretože počas rekonštrukcie sa dostala na haldu stavebných sutín. V roku 1958 si sochu zapožičal SPZ na výstavu v Bratislave a odtiaľ putovala do areálu Arboréta v Mlyňanoch. Až po nejakom čase sa dostala na terajšie miesto v Topoľčiankach. Socha Raneného diviaka mala tiež svoj pohnutý osud . Najskôr bola umiestnená v záhrade majstrovho ateliéru, v Kráľovej Lehote. Počas druhej svetovej vojny bola veľmi poškodená a z iniciatívy funkcionárov LOS-u bola v roku 1956 v Bratislave zreštaurovaná a zároveň boli vyhotovené aj dve kópie. Podľa informácie z časopisu PaR, je okrem kópie v Topoľčiankach, ďalšia umiestnená v Galérii P. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Originál sochy sa nachádza pred SLTŠ v Liptovskom Hrádku, údajne v dezolátnom stave.

Ing. Jozef Šabo je referent BOZP, PO, O a O a personalista na OZ Topoľčianky

foto: autor