Čo trvalo hodiny, teraz

bude iba pár minút

 

Jozef MARKO

 

O pilotnom projekte obchodno-logistického systému

Logistiku v podmienkach lesného hospodárstva je možné charakterizovať ako časovú, miestnu, objemovú a cenovú optimalizáciu tokov dreva. Jedným zo strategických cieľov Lesov SR je prepojenie logistiky s výrobou a obchodom tak, aby novovytvorený obchodno - logistický systém, napojený na reálne plánovanie, rešpektoval potreby lesa, uspokojoval požiadavky zákazníkov a zároveň umožňoval čo najefektívnejšie zhodnotenie dreva. Pochybujete o tom, že na prvý pohľad protichodné záujmy lesa, zákazníka a podniku možno spojiť do jedného celku a uspokojiť všetky strany? Pilotný projekt, ktorý začali realizovať od 1. januára tohto roku na OZ Prievidza ukázal, že sa to dá. O zámeroch a súvislostiach, určujúcich jeho prípravu, sme hovorili s riaditeľom OZ Prievidza Ing. Igorom Števlíkom.

Prečo je pre náš podnik dôležité, aby mal vybudovaný fungujúci obchodno – logistický systém?

- Trend je jasný. Môžeme očakávať, že cena práce bude rásť a rásť budú aj ceny vstupov. Ceny dreva sú pohyblivé, čiže môžu aj klesať. Na to musíme reagovať tlakom na zvýšenie produktivity práce a na logistiku dodávok. Myslím si, že sa zásadne mení smerovanie podniku a súčasťou tejto nevyhnutnej zmeny je orientácia na zvýšenie zisku z každého vyťaženého a predaného kubíka dreva prostredníctvom znižovania nákladov. Som presvedčený, že sa musíme z pohľadu riadenia pozerať na ťažbu a dodávky dreva ako na proces, ktorý sa aj napriek istým špecifikám nevymyká štandardným pravidlám procesného riadenia, platným a odskúšaným vo vyspelých krajinách a v iných rozvinutých odvetviach.

„Prioritou fungujúceho systému

sú práve potreby lesa“

Hovorili ste o orientácii na zisk z každého vyťaženého kubíka dreva. Aj laikovi okamžite napadne, že zvýšenie profitu z ťažby a predaja dreva pôjde na úkor lesa...

- Naopak, prioritou obchodno – logistického systému sú práve potreby lesa. Môžeme si to vysvetliť na konkrétnom príklade. Východiskom pre reálne plánovanie ťažby sú korektné údaje o každom poraste. Ak ich máme, nemôže sa stať, že dostaneme informáciu o tom, že v určitých porastoch je za obdobie štvrťroka 10 000 kubíkov bukovej vlákniny a až po nakontrahovaní tohto množstva sa dodatočne ukáže, že je tam iba 6 000 kubíkov tohto sortimentu. Samozrejme, že ak chceme za takýchto podmienok dodržať zmluvný vzťah so zákazníkom, ideme rúbať inde – a to je proti potrebám lesa!

Takže všetko sa odvíja od toho, že musíme presne poznať zdroje dreva v lese, resp. v každom poraste, z pohľadu množstva a kvality, však?

- Nielen to. Vy hovoríte o výnosovej časti, ale je tu ešte aj nákladová časť, v ktorej musíme poznať zvolenú technológiu ťažby, odvoznú vzdialenosť, obmedzenia z hľadiska prirodzeného zmladenia, prístupnosť porastov a iné parametre. Tieto presné a správne východiskové údaje nám umožnia pozrieť sa na každý kubík dreva z dvoch uhlov pohľadu – tržieb a nákladov. Dôležité je, aby sme pochopili, že tento podnik žije z rozdielu medzi tržbami a nákladmi, ktorým je zisk. Doteraz nebol kladený dostatočný dôraz na to, aby lesníci vedeli, čo obchodníci predávajú, aby mali spätnú väzbu z procesu predaja. Pretože predchádzajúci systém bol takto nastavený, lesníkom celkom prirodzene ani nemuselo veľmi záležať na tom, aby vedeli koľko a akého sortimentu majú v danom poraste. Ďaľším problémom je realizácia tých dodávok drevnej hmoty, ktoré z hľadiska ekonomického efektu nemá význam realizovať prostredníctvom expedičných skladov, ale priamo z odvozných miest. Okrem toho je dôležité, aby fungovala aj spätná väzba medzi lesnými správami v pohľade na množstvo a kvalitu dreva, dodaného na expedičné sklady.

„Musíme sa naučiť vnímať

každý vyznačený

porast ako hotový výrobok.“

Znamená to, že podľa vášho názoru by mali byť z celého procesu expedičné sklady úplne vynechané?

- Nemám nič proti využitiu expedičných skladov, ak sa pri prepočte nákladov a tržieb danej dodávky ukáže, že optimalizovaný tok dreva vedie cez využitie určitého expedičného skladu a pomôže nám vygenerovať maximálny zisk. Musíme sa naučiť vnímať každý vyznačený porast ako hotový výrobok a pracovať len v porastoch, ktoré sú zaradené do systému. Databáza korektných údajov o všetkých porastoch nám umožní veľmi rýchlo zistiť, aké množstvá a v akej kvalite dreva môžeme na základe požiadaviek zákazníkov zazmluvniť a odkiaľ a s akými nákladmi môžeme zazmluvnené množstvá dreva vyťažiť nákladovo tak, aby sme dosiahli optimálny zisk. Pritom práca s databázou porastov, v ktorej sa nachádzajú všetky potrebné údaje, umožní ľuďom v prevádzke vytvoriť plány, usmernenia a hlavne urobiť rozhodnutia v priebehu niekoľkých minút. Pritom doteraz im to trvalo hodiny. Naším cieľom teda je, aby lesníci netrávili čas v kanceláriách s kalkulačkami v ruke a s horou papierov na stole, ale aby mali dostatok času byť v lese, pohybovať sa v prevádzke a využívať tak svoju lesnícku odbornosť.

Čo znamená táto zmena pre vedúcich lesných správ, odborných lesných hospodárov a lesníkov?

- Zavedenie obchodno – logistického systému bude v konečnom dôsledku znamenať presun operatívnych právomocí práve na túto úroveň riadenia a zvýšenie zodpovednosti týchto ľudí. Dnes sa od nich očakáva, že budú mať premyslené, aké zásahy chcú v porastoch urobiť. A že budú schopní dať logistikovi, ktorý na základe informácií od nich a na základe požiadaviek zákazníka, zoptimalizuje toky dreva, všetky potrebné informácie. Našou snahou je mať pripravený celý systém vo forme zadania pre informačný systém tak, aby bol použiteľný aj na ostatných odštepných závodoch.

Ukážky programu práce s logistickým plánom, vyvinutým

na OZ Prievidza v spolupráci s konzultantami zo spoločnosti Transform.