Editorial

Známi, kamaráti a susedia sa ma v posledných týždňoch pýtajú: „Čo tí vaši chlapi stvárajú v Tichej a Kôprovej doline?“ A ja trpezlivo vysvetľujem, že to nie „naši“, obhajujem kolegov z TANAPu a mám pritom pocit márnosti ako Don Quijote pri boji s veternými mlynmi. Verejnosť jednoducho nevníma rozdiel medzi Lesmi SR a Štátnymi lesmi TANAPu. Obe firmy sa jej „zlievajú“ do jedného celku, lapidárne pomenovaného „štátne lesy“. Do kalamity nás to nezaujímalo, vlastne sme to ani nevnímali – nebol dôvod. Teraz však dôvod je. Zatiaľ čo v TANAPe sa vzťahy lesníkov s ochranármi vyostrujú, náš podnik sa snaží o ústretovosť (kto neverí, nech si prečíta reportáž Jozefa Marka o rozšírení prírodnej rezervácie Udava). Neprináleží mi komentovať počínanie našich kolegov v TANAPe. Som presvedčený, že konajú s poctivým úmyslom. Napriek tomu sa domnievam, že v čomsi chybujú. Lesník v službách štátu musí byť transparentný, musí trpezlivo argumentovať, pokojne obhajovať svoje konanie, zaštítiť sa znalosťou zákona a jeho dodržiavaním. Inak si dôveru verejnosti nezíska. Súkromná bezpečnostná služba, platená Štátnymi lesmi TANAPu, ktorá začiatkom júna nevpustila do Tichej a Kôprovej doliny pracovníkov Štátnej ochrany prírody, narobila viac zla, než sme sa mohli nazdávať. Tento skutok zasial semeno nedôvery, pocit, že lesníci maskujú svoje nekorektné počínanie. Také niečo sa len veľmi ťažko vyvracia.

V júnovom čísle Lesníka sa náš palárikovský kolega podelil o svoje dojmy z exkurzie v Rakúsku. V jeho príspevku bolo aj posolstvo riaditeľa Mestských lesov vo Viedni slovenským lesníkom. Pointa je jednoduchá a pritom geniálna: Lesníci nech preberú na seba aktivity ochranárov - ochranu prírody, zachovanie prírodných lesov, prácu s verejnosťou. Nejde o to, „ukradnúť“ ochranárom agendu. Podstatou je spolupráca. Ak ochranári – hlavne tí mimovládni – myslia svoje úsilie úprimne, ak im ide naozaj o zachovanie hodnôt, tak podanú ruku príjmu. A extrémisti, ktorí potrebujú konflikty na to, aby sa zviditeľnili – tí sa sami znemožnia... Ani médiá im nebudú donekonečna hltať aj s navijakom tie ich „senzačné odhalenia“. Každá senzácia trvá tri dni. A nám predsa ide o trvalejšie hodnoty, no nie?

Peter Gogola