PARLAMENT SCHVÁLIL VRÁTENÝ ZÁKON O LESOCH

SITA, 23. júna 2005

 

Národná rada SR opätovne schválila prezidentom vrátený zákon o lesoch. Poslanci schválili návrh prezidenta, aby po prekročení celkového objemu vyťaženého dreva stanoveného v lesnom hospodárskom pláne náhodnou ťažbou mohol obhospodarovateľ lesa vykonať naliehavú ťažbu len na základe písomného súhlasu krajského lesného úradu.

Na náhradu za obmedzenie vlastníckych práv bude mať vlastník a správca nárok aj v prípade, ak sa obmedzí vlastnícke právo kvôli lesníckotechnickým melioráciám, národnej inventarizácii lesov a monitoringu lesov a opatreniam na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku. Zákon nadobudne účinnosť od 1. septembra tohto roka.

Nový lesný zákon vymedzuje lesné pozemky a ich ochranu, určuje vlastníctvo lesných pozemkov a využívanie lesov a spresňuje odborné hospodárenie v lesoch. Zároveň spresňuje pôsobnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a štátny dozor v lesoch. Zákon naďalej zachováva právo všetkých ľudí vstupovať na lesné pozemky bez osobitného povolenia. Pri využívaní lesov verejnosťou však treba rešpektovať pokyny obhospodarovateľov lesa, členov lesnej stráže a orgánov štátnej správy lesného hospodárstva. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže podľa schváleného zákona rozhodnúť o trvalom vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov, dočasnom vyňatí na najviac 20 rokov a o obmedzení ich využívania. Právnická alebo fyzická osoba, na žiadosť ktorej sa rozhodlo o vyňatí a následne sa odlesňuje lesný pozemok, bude povinná nahradiť stratu mimoprodukčných funkcií lesa vo forme odvodu.

 

LESNÍCI PONÚKAJÚ

RÝCHLORASTÚCE STROMY

Hospodárske noviny 16.júna 2005

 

Lesníci ponúkajú poľnohospodárom novú alternatívu zalesňovania nevyužitej a menej bonitnej pôdy. Možnosti pestovania rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde prezentovali včera priamo v poraste v lokalite Selice Báb, ktorý patrí odštepnému závodu Lesov SR v Palárikove.

Hovorca podniku Peter Gogola informoval, že lesníci ponúkajú kompletnú technológiu pestovania rýchlorastúcich porastov na kľúč. Európska únia totiž umožňuje čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov tým agropodnikateľom, ktorí uprednostnia namiesto prebytkového obilia alebo kukurice rýchlorastúce dreviny ako topoľ, vŕbu či jelšu. Topoľ šľachtený rastie za optimálnych podmienok rýchlosťou 5,3 centimetra za deň. Jeho rubný vek je asi o 30 rokov kratší ako u iných drevín, povedal riaditeľ odštepného závodu v Palárikove Ladislav Varga.

 

INVÁZIA HÚSENÍC

Slovenská televízia, 18.júna 2005

 

Moderátorka: Inváziu húseníc, konkrétne mníšky veľkohlavej, zažívajú v niektorých okresoch juhozápadného Slovenska. Miestni sa sťažujú, húsenice napádajú úplne všetko. Od stromov v lese, až po vinohrady.

Redaktor: V okresoch Lučenec, Veľký Krtíš, Krupina a Levice sa premnožili húsenice. Miestni majú obavy, že prídu o celú úrodu. Pavel Stiskal:  Veľké stromy nám to zožralo, teraz nám to zožerie úrodu, keď sa nažerie zo stromov, zožerie nám to všetko hrozno. My prídeme o ovocie, zeleninu. Nebudeme mať nič. Ja ako mám s toho strach.  Ľudmila Pastuchová, OÚ Hontianske Tesáre:  Postrehli sme aj my na ovocných stromoch a začínajú liezť aj po stenách.

Redaktor: Húsenice napadli aj lesy. V podniku Lesy SR už kúpili postreky za viac ako 20 miliónov.  

Peter Gogola, hovorca Lesov SR:  Kalamitné premnoženie húseníc mníšky veľkohlavej spôsobuje veľké škody na dubových porastoch. Nielen na dospelých stromoch, ale aj na sadeniciach.  

Redaktor: Pracovníci Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárstva hovoria, že už v priebehu mesiaca sa húsenice zakuklia a zmenia na motýľov. Potom budú neškodné. Za všetkým je podľa nich globálne otepľovanie.   

Stanislava Trnková, Správa ochrany rastlín ÚKSUP Zvolen:  Majú veľmi príhodné podmienky na to, aby sa veľmi rozšírili tým, že vlani nakládli veľa vajíčok a tohto roku je s toho pomerne veľké množstvo húseníc.  

Redaktor:  Odborníci upozorňujú: do budúcna bude podobných parazitov v našich záhradách ešte viac. Jediným prostriedkom, ako bojovať proti nim je chemicky, alebo biologický postrek.