Autorom príspevkov a fotografií je Ing. Jozef HIKL

Návšteva u lesníkov v Poľsku

Marcel LEHOCKÝ

Odštepný závod Námestovo priamo susedí s troma Nadlesnictwami – organizačnými jednotkami poľských štátnych lesov. Od roku 1990, kedy došlo k určitému uvolneniu pohraničného režimu, sa tu medzi slovenskými a poľskými lesníkmi vybudovali veľmi dobré pracovné a aj priateľské vzťahy. Ich vzájomné stretnutia sú už zamerané na konkrétnu odbornú problematiku lesníctva a poľovníctva. Takýto charakter mal aj pracovný výjazd zamestnancov OZ Námestovo a Odboru poľovníctva Lesov SR, š.p., B. Bystrica 9. mája 2005 v Nadlesnictwe Wisla a Ujsoly.

Nadlesnictwo Wisla patrí k tým menším, keď hospodári spolu na 12 300 ha lesa, z ktorých je 8 500 ha lesov štátnych a 3 800 ha lesov súkromných. Nadlesnictwo je rozdelené na 15 lesníckych obvodov s výmerou od 400 do 700 ha a má aj jedno škôlkarské stredisko. V drevinovom zložení prevláda smrek (97 %), ďalej 2 % zastúpenie má buk a 1 % jedľa. Pri obnove lesov sa v prevažnej miere uplatňuje podrastový hospodársky spôsob.

Zariadenie na umelý odchov hlucháňov bolo zriadené v roku 2001 v obvode Nadlesnictwa Wisla vďaka grantu ministerstva životného prostredia v hodnote cca 8 mil. Sk. Jeho cieľom je umelo odchovať hluchánie kurčatá a následne ich vypúšťať a aklimatizovať v pôvodnom biotope Beskýd (masív Baranej Gory). V súčasnosti majú v kmeňových voliérach 6 kohútov a 18 sliepok. Umelý odchov hlucháňov je postavený na podobnom princípe ako pri bažantoch, je však z technologického a hygienického hľadiska náročnejší. V roku 2004 takto odchovali a vypustili 35 hlucháňov, v roku 2005 je predpoklad 85 hlucháňov. Hlucháne budú vypúšťať pomocou aklimatizačných voliér vo veku do 1 roka na začiatku zimy a na jar. O úspechu celého projektu rozhodne aklimatizácia a percento prežívania vypustených hlucháňov vo voľnej prírode.

Regionálna karpatská génová banka lesných drevín je zameraná na získavanie reprodukčného materiálu drevín pôvodnej karpatskej zmesi, t.j. smreka, jedle a buka. Stredisko má vlastné technologické vybavenie na spracovanie a uskladnenie nazbieraných semien lesných drevín. Jeho súčasťou je aj škôlka na pestovanie sadeníc smreka, jedle a buka. V obvode Nadlesnictwa Wisla je 345 ha uznaných smrekových porastov na zber reprodukčného materiálu miestnej, vysoko kvalitnej proveniencie „Istebňanského smreka“

Nadlesnictwo Wisla, a celkovo poľské štátne lesy, venujú veľkú pozornosť práci s verejnosťou a ekologickej výchove a ju aj priamo zabezpečujú. Pre tento účel bolo v roku 1997 zriadené „Stredisko ekologickej výchovy“ v rámci náučného lesného komplexu „Lesy Sliezskych Beskýd“ a zároveň sa toto stredisko nachádza na náučnej trase. Ročne ho navštívi niekoľko tisíc návštevníkov. Stredisko je vybavené modernou didaktickou technikou a  nachádza sa tu aj veľmi pútava dioráma Beskýd s preparátmi hlavných živočíchov v ich prírodnom prostredí.

V obvode susedného Nadlesnictwa Ujsoly sú 4 prenajaté poľovné revíry s výmerou od 3 do 9,5 tis. ha. Tunajšie poľovnícke združenia (užívatelia revírov) majú vyše 50 ročnú tradíciu. V najväčšom, prihraničnom revíri s výmerou 9,5 tis. ha sa dosahujú početné stavy jelenej zveri 15 – 20 kusov na 1000 ha, ročný lov cca 8 jeleňov a 28 srncov. Je tu zaznamenaná migrácia a úzke prepojenie populácie jelenej zveri medzi režijnými revírmi OZ Námestovo a susediacimi revírmi Nadlesnictwa Ujsoly. Pri obhospodarovaní zveri sú však niektoré podstatné rozdiely. Napr. kým na našom území končí lov jelenej zveri 31. decembra, na poľskej strane je možný lov jeleňov a jelienčat do konca februára a naopak na území Poľska majú vlk a aj medveď úplnú ochranu.

Aj toto stretnutie lesníkov a poľovníkov zo slovensko-poľského pohraničia naznačilo ďalšie možnosti spolupráce v lesníctve a poľovníctve. Konkrétne kroky je možné podniknúť napríklad pri ujednotení času lovu a ochrany jednotlivých druhov poľovnej zveri a zrejme potrebná bude aj spolupráca pri ochrane populácie hlucháňa a starostlivosti o jeho životné prostredie. Veľmi zaujímavý je aj dôsledne prepracovaný systém práce s verejnosťou u našich poľských susedov. Každý z účastníkov tohto pracovného výjazdu si mohol zo sebou odniesť množstvo inšpiratívnych podnetov do ďalšej práce.