...robiť tržby aj krásnu robotu

Peter Gogola

Človek so širokým úsmevom a širokým srdcom. Chlapské podanie ruky (nezaprie bývalého guliara). Ponúkne kávu a sadne za pracovný stôl. Zapínam diktafón, otázky striedajú odpovede. Hodinka ubehne, ani sa nenazdám. Také je moje stretnutie so šéfredaktorom časopisu Cestovateľ. Je ním bývalý rozhlasový redaktor, dnes podnikateľ Ľubomír Motyčka.

Vy ste človek, ktorý sa v cestovnom ruchu pohybuje už takmer jeden a pol desaťročia. Poznáte genézu trhu v tomto biznise od roku 1989, všetky peripetie ktorými prešiel až do súčasnosti. Vedeli by ste stručne povedať, akými etapami vývoja prešiel?

Cestovný ruch na Slovensku prešiel niekoľkými etapami. Prvá etapa bola plná nadšenia, elánu a optimizmu. Po otvorení hraníc na západ extrémne vzrástol počet zájazdov do zahraničia, no zároveň náklady na živobytie boli ešte také nízke , že si Slováci mohli dovoliť aj dostatok tuzemských víkendových pobytov. Zahraničie malo zase záujem o nové slobodné Československo, teda aj o  Slovensko, začali sem chodiť a obzerať to. Potom prišla druhá fáza, dosť nepríjemná. Mnohí zo zahraničných návštevníkov, ktorí k nám prišli, tu boli – ako sa hovorí - dvakrát: prvý a posledný. Domáci cestovný ruch začal upadať, čo bola reakcia na pokles životnej úrovne. V tom čase sa začal meniť aj hodnotový rebríček našinca, teda na čo človek dáva a na čo nedáva peniaze – čo súvisí aj so životnou úrovňou. V súčasnosti sa nachádzame v tretej fáze, kedy sa už začína hovoriť reálne o kvalite poskytovaných služieb, kedy už začíname chápať, že cestovný ruch nie je len chata alebo hotel, ale komplex služieb. Myslím si, že Slovensko má na to, aby dokázalo cudzincov prilákať prírodnými krásami i kvalitnými službami. Začína to takou maličkosťou, ako je napríklad príjemný a usmiaty policajt – alebo v prípade LESOV SR horár, ktorý sa dokáže pozdraviť, usmiať a porozprávať.

Poznačil vývoj cestovného ruchu na Slovensku rozpad Československa?

V prvej fáze áno. Česká klientela k nám dva – tri roky chodila veľmi málo. To sa však zmenilo a dnes máme najviac návštevníkov práve z Českej republiky.

Aké sú súčasné trendy v cestovnom ruchu na Slovensku?

Úroveň služieb za posledné dva roky ide jednoznačne hore. Domnievam sa, že vplyv na to má vznik rozličných aquaparkov - hovorme si čo chceme, masové služby sú nesmierne významné. Ďalším dôležitým faktorom je vznik zimných lyžiarskych stredísk. A v neposlednom rade je to aj skutočnosť, že ľudia si začínajú uvedomovať význam takých tých „drobných“ službičiek. Uvediem príklad. Pred pár rokmi som sa stretol s tým, že našincom sa veľmi páčila predstava, že v Alpách je hosť ochotný zaplatiť 25 Eur za to, že môže v noci spať na sene. Našinci v prvom nadšení a vidine ľahkého zisku zabudli na taký malý detail: seno, na ktorom hosť spí, je špeciálne vyberané a nakosené, obsahuje liečivé byliny z horských lúk, pokryté je jemnou, čistou, krásnou a zároveň dostatočne pevnou plachtou – aby nepichalo. A ráno, keď hosť vstane, prejde do penziónu, kde sa môže osprchovať a kde dostane vynikajúce raňajky. My sme to vtedy chápali ešte tak, že „Hurá, cudzinci budú platiť za to, že sa vyspia v senníku!“ Ale ono je to trošičku o inom a ja mám pocit, že slovenskí podnikatelia v cestovnom ruchu to už pochopili. Koniec-koncov, toto obdobie pokladám za rozhodujúce. Okolo dva a pol miliardy korún ide do investícií v cestovnom ruchu, do skvalitnenia infraštruktúry a skoro sedemsto miliónov ide v najbližších mesiacoch do propagácie Slovenska. To by nám v dohľadnej dobe malo priniesť výrazne zvýšený záujem o Slovensko.

Dúfajme, že tomu naozaj tak bude. Prejdime však na inú tému. Mnohí Slováci malo veľké očakávania od nášho vstupu do EÚ, mimo iné aj vo vzťahu k cestovnému ruchu. Dá sa po roku členstva v únii povedať, či sa tieto očakávania naplnili?

Naplnili sa. Napriek počiatočnému poklesu počtu zahraničných návštevníkov – to sa týka Poliakov, Nemcov a Čechov - v poslednom období narastá záujem o Slovensko v iných európskych krajinách.

Prečo nastal pokles?

Dôvody sú pragmatické. Zvýšilo sa DPH, zvýšili sa ceny energií, slovenská koruna posilnila. A keď si všetky tieto faktory zrátame, tak napríklad bežnému Čechovi zdražela dovolenka na Slovensku až o 30%. A to už je veľa. A to isté Poliaci a Nemci. Bola to orientácia na klientelu, ktorá k nám chodila preto, lebo u nás je lacno. My sme získali renomé ako „lacná krajina“. To už je minulosť. Ale v súčasnosti sú to Briti alebo Fíni, ktorí začali ku nám chodiť vo väčšom počte. Zatiaľ to ešte nestíha kompenzovať straty z turistiky tých „lacných“ turistov, ale trend je narastajúci. To pokladám za priamy dôsledok členstva v únii – nárast počtu turistov členských krajín únie, ktorí sú na Slovensko zvedaví.

V súvislosti s tým mi napadá otázka: aké šance majú LESY SR so svojimi ubytovacími zariadeniami - zámočkami, hotelmi, chatami? Majú šance sa na trhu presadiť?

Skôr než odpoviem, položím protiotázku: Koľko lôžok ponúkajú LESY SR vo svojich zariadeniach?

Približne tri tisícky, ale tie sú rozdelené do piatich kategórií: od luxusných zámočkov cez chaty a horárne až po zruby bez tečúcej vody a elektriny.

Takže LESY SR sú vlastne veľkou hotelovou spoločnosťou, i keď si to dosiaľ asi neuvedomujete. A pritom máte potenciál na trhu s cestovným ruchom preraziť, pretože neponúkate štandard. Ponúkate niečo iné, niečo mimoriadne, niečo zvláštne. Vy - tuším s výnimkou Hotela Lesník v Turčianskych Tepliciach – máte ubytovacie zariadenia v miestach, kde je atraktívne prírodné prostredie. A tým, že to nie sú veľké zariadenia pre masových klientov, je možnosť tieto zariadenia veľmi dobre obsadzovať. Bezpochyby poľovnícke zámočky a všetky ubytovacie kapacity v súvislosti s poľovačkami a rybolovom. Ďalej zariadenia, do ktorých prídu nadšenci a milovníci prírody len kvôli tomu, aby mohli počúvať švitorenie rôznych druhov vtákov, zbierať liečivé byliny a podobne. Sú ľudia, ktorí vyhľadávajú iné ponuky. To sú tí menšinoví klienti, ale tí sú zase nesmierne vďační a nie sú takí náladoví, ako tí väčšinoví. Choďte sa pozrieť do niektorých európskych stredísk cestovného ruchu. Tam získali bohatú ruskú klientelu, ktorá tam dva roky nadšene chodila a potom zmizla. Jednoducho už boli nasýtení, išli inde. Za tie dva roky sa vybudovala rozsiahla infraštruktúra a zrazu koniec. Toto však nie je váš prípad. LESY SR sú štátny podnik, ktorý má rôznorodé ekonomické aktivity – do čísel nevidím, ale to nie je podstatné – a turizmus je ekonomické odvetvie, ktoré môže prinášať zisk.

LESY SR sú vlastne veľkou hotelovou spoločnosťou, i keď si to dosiaľ asi neuvedomujete. A pritom máte

potenciál na trhu s cestovným ruchom preraziť, pretože neponúkate štandard. Ponúkate niečo iné, niečo mimoriadne, niečo zvláštne.

V čom vnímate náš najväčší potenciál?

Po veľkej reklamnej kampani, ktorá prebehne v zahraničí, po všetkých tých investíciách, očakávam výrazné zvýšenie záujmu zahraničnej klientely o Slovensko. Je na vás, ako zúročíte svoj potenciál. Teraz ide o to, čo im ponúknete. Vaše poľovnícke zámočky sú na takej úrovni, že tam nemá zmysel baviť sa o nižších sumách za nocľah, než sú desiatky eur. To je vysoký štandard pre ľudí, ktorí majú peniaze. Keď raz príde niekto poľovať na Slovensko, to nie je chudobný človek alebo človek z nižších stredných vrstiev, ktorý obracia v ruke každé euro. Ten bohatý ho síce tiež obracia, ale ho má. A použije ho, keď dostane adekvátnu hodnotu.

A ešte jedno eso majú vaše zariadenia v rukáve: kuchyňu. Dnes sa kuchyňa v celej Európe mení. Menia ju prísne európske normy, na ktoré hneď reagujú veľkovýrobcovia kuchynských zariadení a kuchynských polotovarov. To znamená, že kamkoľvek v Európe prídete, dostanete úplne rovnako urobené jedlo v konvektomatoch, v podstate zo sáčku, to sa veľkovýrobcom páči – znižuje to náklady. To je ale prípad veľkých hotelov a stravovacích zariadení, to je produkt pre masového klienta. Je úplne jasné, že príprava jedla v malých zariadeniach pre nižší počet stravníkov je drahšia – ale vy predsa ponúkate čosi extra – a za nadštandard sa všade vo svete platí. A draho. Poľovnícka kuchyňa – to má predsa zvuk!

Spomínali ste kampaň, propagujúcu Slovensko v zahraničí. Kto ju financuje?

Kampaň pripravila Slovenská agentúra pre cestovný ruch. Momentálne je nasmerovaná na Holandsko, Poľsko a Čechy. Je zameraná tak, aby bola intenzívna a aby sa jej účinok cielene zameriaval na krajiny, kde máme šancu uspieť. Logom kampane je motýlik a slogan znie „Slovensko - Malá Veľká Krajina“. Financie sú jednak slovenské a jednak z Európskej únie. Aj to jedným z pozitívnych prínosov únie. Tajomstvom úspechu je ponúkať naše špecifiká, to, čo je iné, zvláštne, zaujímavé.

Majú lesníci na to, aby sa v tomto biznise presadili sami, alebo by bolo múdrejšie ísť do nejakej „koalície“ s cestovnými kanceláriami?

Ja si v prvom rade myslím, že to vaše rozhodovanie trvá už príliš dlho. Buďme úprimní: je verejným tajomstvom, že mnohé chaty a zariadenia veľmi príjemne slúžili, ale iba niektorým ľuďom. Čo tam po stratách! Hlavne, že sa tam dalo príjemne stráviť individuálne voľno, možno aj nejaký ten lobing sa dal robiť v podobných zariadeniach. Ale toto nie je budúcnosť. Jednoznačne by turizmus mal byť riadený centrálne, ale nie kvôli „centralizácii moci“. Ale kvôli tomu, aby bola centrálne zmapovaná ponuka, aby vznikal jednotný katalóg, aby náklady na reklamu boli minimalizované, účasť na výstavách čo najefektívnejšie, prospekty, infocesty, pozývanie slovenských touroperátorov, a vôbec, celý marketing – to predsa nezvládne jedno ubytovacie zariadenie. Ja osobne si myslím, že alebo budú mať LESY SR svoju cestovku, alebo sa spoja s cestovnými kanceláriami, ktoré obsadzujú Slovensko. To druhé riešenie by znamenalo zníženie vašich nákladov na marketing – tie by prevzali cestovky – ale zároveň by ste s nimi museli podeliť o zisk. To je už na vás, akou cestou sa vyberiete. Ale čo je podstatné: máte v rukách obrovský, skutočne obrovský potenciál. A máte šancu vytvárať aj nové formy služieb.

Jednoznačne by turizmus mal byť riadený centrálne, ale nie kvôli „centralizácii moci“. Ale kvôli tomu, aby bola centrálne zmapovaná ponuka, aby vznikal jednotný katalóg, aby náklady na reklamu boli minimalizované, účasť na výstavách čo najefektívnejšie, prospekty, infocesty, pozývanie slovenských touroperátorov,

a vôbec, celý marketing – to predsa nezvládne jedno ubytovacie zariadenie.

Čo máte konkrétne na mysli?

Dobre, budem konkrétny: máte horský hotel Pusté pole. Je to miesto ako stvorené pre výlety do okolia. Ale nemám na mysli turistiku typu 35-kilometrová hrebeňovka aj s bivakovaním. To je už dnes záležitosť úzkeho okruhu záujemcov, povedal by som turistický chodník pre sto Čechov a päťdesiat Slovákov do roka. Mám na mysli potenciál v novom trasovaní chodníkov v okolí hotela: päť, osem, desaťkilometrová trasa – pre rodinu s deťmi, pre ľudí, ktorí cez týždeň sedia v kanceláriách. Primerane fyzickým možnostiam dnešného človeka. Ponúknuť možnosť naobedovať sa v hoteli, ďalšie služby: jazdu na koníkoch, rybolov, príležitosť poznávať prácu lesníkov, regionálne špeciality a podobne. To je v cestovnom ruchu tá pridaná hodnota. A ľudia strávia príjemný deň, možno sa síce v hoteli neubytujú, ale využijú vaše služby a vy urobíte tržbu aj krásnu robotu.

Ďakujem za rozhovor.