Čo nám bráni v nasadzovaní nových technológií?

Ján ŠTEFÁNIK

...alebo prečo zaostávame v technickom rozvoji...

 

„Kto vlastne rozhoduje o technológiách ťažbovo–výrobného procesu a aký je skutočný stav v š.p. LESY SR (LSR) “, to je otázka, ktorou by som rád začal toto krátke zamyslenie sa na tému nasadzovania moderných ťažbových technológií.

V súčasnosti sa v rámci transformácie štátneho podniku LESY SR mechanizačné prostriedky počnúc od malej mechanizácie, cez traktory, nákladné autá a odvozné súpravy, dostávajú do vonkajšieho prostredia. Cez prenájom, resp. predaj sa ukončuje outsourcing (vyčleňovanie činností podniku do externého prostredia, ktoré sú následne zabezpečované dodávateľským spôsobom). Vznikajú nové subjekty a postupne sa vytvára dodávateľské prostredie. Celý tento proces je značne diferencovaný podľa regiónov a OZ. Technické vybavenie dodávateľov prác je v prevažnej miere rovnaké a vychádza z klasických technológií výroby surových kmeňov, resp. krátených surových kmeňov. Tie sa v ďalšom výrobnom procese spracovávajú na MES, v menšej miere na OM. Taká je teda terajšia ponuka dodávateľských prác v ťažbovej činnosti. Prevláda motomanuálna technológia, a to prevažne s fyzicky staršou a morálne zastaranou technikou (UKT, LKT), ktorú dopĺňajú kone.

Je možné skonštatovať, že ponuka dodávateľov prác, a to prevažne živnostníkov, väčšinou prevyšuje potrebu, ale nie je to vyvážené na všetkých OZ. Existujú i regióny, kde je nedostatok lesnej techniky a dodávateľov prác. Absolútne absentuje ponuka konských záprahov. Podobne je to aj u lanoviek. Veľmi tvrdo povedané – kone by boli, ale niet kočišov a to isté platí pri lanovkách, kde chýba kvalitná obsluha a operátori. Tento stav, a to aj napriek doteraz vlastným kapacitám LSR, š.p., pretrváva posledných 10 – 15 rokov. Iná ponuka, myslím tým novú lesnú techniku, na trhu dodávateľov prác v Slovenskej republike neexistuje, prípadne je skôr výnimkou.

Kto alebo čo teda v praxi rozhoduje o použití konkrétnej technológie? Na úrovni LS určuje ťažbovú technológiu predovšetkým vedúci LS spolu s technikom pre ťažbu dreva a lesníkom, teraz OLH. Na OZ je to maximálne ťažbár. To je jedna strana mince. Tou druhou je skutočnosť, že pri výbere je rozhodujúca najnižšia cena a v podstate tá technológia, ktorá je aktuálne v ponuke na príslušnej LS (OZ).

 

Veľmi tvrdo povedané – kone by boli, ale niet kočišov a to isté platí pri lanovkách, kde chýba kvalitná obsluha a operátori.

 

Pri plánovaní, akú technológiu použiť, by sa malo vychádzať z návrhu OLH, a to konkrétne na JPRL. Návrh by mal rešpektovať  kalkuláciu nákladov a mal by predovšetkým zohľadňovať potreby porastu s ohľadom na predpis LHP a pestovný cieľ a navrhnuté pestovné postupy. Zároveň je potrebné, aby bol v súlade s plánom obchodu z pohľadu špecifikácie sortimentu a časovej potreby.

Klasické technológie a ich vývoj z pohľadu lesníckej prevádzky je ďalšou problematikou, ktorej by som sa chcel dotknúť. Nechcem zachádzať do minulosti, ani hodnotiť uplatnenie jednotlivých technológií v lesníckej výrobe. Na to sú povolanejší. Z pohľadu dnešnej doby a technického rozvoja by sme museli priznať i chyby, ktoré sa stali. Taký je však život. Celú túto, dnes už históriu, v najväčšej miere ovplyvnilo nasadenie výkonných univerzálnych kolesových traktorov a hlavne špeciálnych lesných kolesových traktorov, nákladných áut a odvozných súprav (zo začiatku s klasickými navijakmi a postupne s HR). Čím ďalej lepšie parametre tejto lesnej techniky spolu s technickým vybavením MES v rozhodujúcej miere diktovali smery v ťažbovo-výrobnom procese. V 80. rokoch 20. storočia sme podľa môjho názoru v tomto smere nezaostávali za vyspelou lesníckou Európou. Žiaľ, nezachytili sme trend, založený na prísnejších ekonomických pravidlách, ktorý sa postupne udomácnil v severských štátoch, ale aj v Rakúsku a Nemecku a ďalších vyspelých západných krajinách. Netreba zabudnúť ani na uplatňovanie rúbaňového hospodárskeho spôsobu so systémom vekových tried, čo malo tiež svoj podiel na uplatňovaní technológií. Ale to je už iná problematika.

 

Žiaľ, nezachytili sme trend, založený na prísnejších ekonomických pravidlách, ktorý

sa postupne udomácnil v severských štátoch, ale aj v Rakúsku a Nemecku a ďalších vyspelých západných krajinách.

 

Na záver ešte čosi k „spracovaniu kalamity z 19. 11. 2004 a použitým technológiám v ťažbovo - výrobnom procese“. Na príklade uvedenom na obrázku pri spracovaní kalamity so stavom k 31.10. 2005 je najlepšie vidieť, aké typy lesnej techniky boli nasadené a aké podiely predstavujú jednotlivé technológie.

Nebyť kalamity, možno by to bolo ešte výraznejšie v prospech klasiky. Nechcem tým povedať, že povedzme podiel harvesterových a lanovkových technológii je jediným kritériom na posúdenie technickej a technologickej vyspelosti. Klasické technológie sa taktiež zdokonaľujú a majú a aj budú mať svoje nezastupiteľné miesto v ťažbovo - výrobnom procese. Je však ťažko pochopiteľné, prečo sme v porovnaní s okolitými vyspelými lesníckymi krajinami až tak zaostali.

 

...mám na mysli to, ako chceme (alebo nechceme) využiť to,

čím disponujeme už dnes...

A ja mám niekoľko odpovedí, či skôr zdôvodnení. Chcem upriamiť pozornosť na jeden obyčajný fakt a to, ako môžeme tento nepriaznivý stav zmeniť hneď teraz. Mám na mysli to, ako chceme (alebo nechceme) využiť to, čím disponujeme už dnes. LESY Slovenskej republiky, š.p. (OZLT) majú jeden harvesterový uzol, jednu integrovanú lanovku MOUNTY 4000+, 10 výkonných lanoviek typu Larix. A nakoniec, ešte je tu aj 6 ks štiepkovačov v Stredisku Biomasa.

Je zarážajúce a prinajmenšom nepochopiteľné, že pri cca

3,5 mil.m3 ročnej ťažby nevieme využiť to minimum z modernej lesnej techniky, čo máme.

Ďalej by som chcel poukázať na to, ako diametrálne rozličné sú predstavy o nasadení tejto špičkovej techniky u jednotlivých OZ, ktoré hospodária v podobných podmienkach. Niekde je to samozrejmé, inde nie. Viem, nemáme ucelený systém vychádzajúci z geoinformatiky, za  pomoci ktorého by sa ľahšie navrhovali ťažbovo-dopravné technológie včítane sprístupňovania porastov. Táto úloha sa priebežne rieši. Ešte významnejšiu rolu tu však zohráva známa pravda, že rozhodujúci je ľudský faktor. Je zarážajúce a prinajmenšom nepochopiteľné, že pri cca 3,5 mil.m3 ročnej ťažby nevieme využiť to minimum z modernej lesnej techniky, čo máme. V tejto súvislosti je preto namieste otázka, či sa vôbec oplatí v našom podniku ďalej investovať. Po odpoveď netreba chodiť do cudziny, stačí sa pozrieť na jeden OZ na východnom Slovensku a zistíme, že nie ihličnaté, ale listnaté prebierky z vlastnej iniciatívy a bez pomoci GR vedia spracovať k svojej spokojnosti a bez výhovoriek. A čo na záver? Možno im len gratulovať...