Jeleník bielochvostý v Topoľčianskej zvernici

Jozef ŠABO

Slovenskej poľovníckej verejnosti a iste aj milovníkom prírody je tento druh známejší pod predchádzajúcim druhovým názvom - pasrnec bielochvostý, ktorý bol prevzatý z českého poľovníckeho názvoslovia, kde sa používa dodnes. Nový slovenský názov zohľadňuje zaradenie tohto druhu v zoologickom systéme, ale myslím si, že väčšine pozorovateľov toto zviera bude pripomínať skôr zvláštneho srnca ako zvláštneho jeleňa. Dorastá do veľkosti daniela, farbou srsti pripomína srnčiu zver, až na nápadnú bielu masku v tvárovej časti hlavy, okolo očí. Ďalším zvláštnym znakom sú parohy. Kmene sú orientované dopredu a výsady rastú dozadu. Čo sa týka veľkosti parožia, aj najsilnejšie dosahuje veľkosť parožia slabého jeleňa. Pri behu je veľmi nápadný zdvihnutý veľký biely chvost. Keď som po prvýkrát bol pozrieť tieto zvieratá s mojím desaťročným synom Matejom, popísal ich takto: „Ocino veď to vyzerá ako veľká veverička s takým menším chvostom“. Detská fantázia nepozná hranice, ale aj tento názor dokumentuje, že chvost je veľmi nápadná časť tela tohto druhu poľovnej zveri.

Pôvodným domovom tohto druhu je Severná Amerika. Tu aj v súčasnosti osídľuje veľké územia USA a Kanady. Do Európy bol prvýkrát privezený z Anglicka v roku 1832. Tento pokus o introdukciu sa nevydaril, ale čoskoro nasledovali ďalšie. Prvá úspešná aklimatizácia sa podarila až grófovi Baunerovi, ktorý v roku 1869 doviezol do Rakúska 22 kusov priamo zo Severnej Ameriky. Je veľmi pravdepodobné, že z tohto chovu pochádzajú všetky jedince chované v súčasnosti v Strednej Európe. Vyše storočnú tradíciu majú chovy jeleníka v Čechách, kde žije vo zverniciach, ale aj vo voľnej prírode.

Do Topoľčianskej zvernice bol po prvý raz dovezený v roku 1935. Koľko kusov bolo dovezených a v ktorej lokalite boli vypustené sa mi nepodarilo zistiť. Z rozprávania bývalých kolegov som sa dozvedel, že krátko po vypustení ulovil jeden kus lesník Kapusta, ktorý si ho pomýlil pravdepodobne so srnčou zverou. Za tento úlovok dostal údajne pokutu vo výške troch platov. Ďalšie dovezené zvieratá postihol zrejme podobný osud, ale po predchádzajúcej skúsenosti sa už s úlovkom nikto nepochválil, pre istotu.

Druhý pokus o introdukciu sa uskutočnil o 62 rokov neskôr, v roku 1997. Zo zvernice Sovinec vo Fričoviciach na Morave bolo privezených 6 jedincov, ktoré boli umiestnené v aklimatizačnej zverničke, v areáli Malej zvernice. Zvieratám sa darilo celkom dobre, ale ich ďalší osud v Topoľčiankach ovplyvnili pytliaci. V poľovníckej histórii Topoľčianok pribudol ďalší neúspešný pokus o aklimatizáciu tohto druhu poľovnej zveri.

Po tretíkrát boli jeleníky bielochvosté dovezené v roku 2003. Bolo dovezených 6 kusov, z ktorých doteraz prežili 4 jedince. Základnou myšlienkou všetkých pokusov o introdukciu tejto zveri v Topoľčiankach bolo spestriť druhovú skladbu poľovnej zveri v Topoľčianskej zvernici a postupne ponúknuť túto zver aj na poplatkový lov. Jeleník bielochvostý je podľa môjho názoru krásna zver, ale prežívajúce jedince určite nie sú zárukou, že sa v Topoľčiankach vytvorí životaschopná populácia. Ani názory, či tento druh zveri do Topoľčianskej zvernice patrí alebo nie, sa v súčasnosti nezhodujú.

Jozef Šabo je referent BTS, PO, O a O, personalista OZ

Foto: autor