Karolovi Vinšovi

Ján MIČOVSKÝ

Keď ste pred takmer tromi rokmi prišli, nevidelo sa nám, že vlajkovú loď slovenského lesníctva povedie muž so srdcom bankára. Príchod nelesníka do historickej budovy štátnych lesov sme viacerí považovali za krok hraničiaci so stavovskou urážkou. Pravdu povediac urobili ste dosť pre to, aby to tak aj vyzeralo. Váš nástup sprevádzali exportné vagóny odstavené skôr v politickom, ako v kriminálnom „záseku vľavo“ a Vaše slová o „trocha kradnúcich a trocha poľujúcich lesníkoch“ taktiež neboli veľmi láskavé. Na radosť tých, ktorým oprávnene patrili, popudili  najmä tých, ktorí v živote neukradli ani konár.

Čas povinných revízií sa však skončil a prišiel čas práce. Vaše pracovné nasadenie bolo pozoruhodné a prinieslo nádej. Nádej, že štátne lesy môžu ostať štátne a zároveň dosiahnuť vyššiu trajektóriu spoločenskej prestíže i ekonomickej prosperity. Naozaj sme to potrebovali, veď si do nás udieral pomaly už každý. Po Možuchovi - zjednotiteľovi bola preto úloha Vinša – budovateľa logická a potrebná. Škoda, že ste tú výmenu vtedy trocha zdramatizovali, čas totiž ukázal, že žezlo si odovzdávali slušní ľudia, ktorým lesnícka história prisúdila síce rôzne, no napospol potrebné úlohy.

Podstatné však bolo niečo iné: Ciele, ktoré ste vytýčili a metódy, ktoré ste sa na ich dosiahnutie rozhodli použiť boli premyslené a vytvárali základ budúceho úspechu. Úspechu samozrejme aj Vášho, no predovšetkým úspechu štátnych lesov, ktoré po rokoch hľadania už veľmi potrebujú stabilitu a rozvoj. Váš „priamy ťah“ na dodávateľský systém bol dobrým rozhodnutím, ktoré má schopnosť znížiť náklady a uvoľniť lesníkovi ruky pre les. S podmienkou, že prísľuby mobilov, áut a počítačov pre personál v nových lesných obvodoch sa dôsledne naplnia. Priorita, ktorú ste prisúdili vyznačeniu ťažby a jej následnej „in time“ evidencii až po aktuálne výstupy tržieb za drevo, bola taktiež dobrým krokom. Šťastnú ruku ste mali aj pri zásadných zmenách špecializovaných činností podniku. Bolo iste aj mnoho výhrad, i oprávnených, ale tak je to vždy, keď sa kliesni cesta vpred. A tá Vaša tam nepochybne smerovala. Dokazovali to nie naše vnútorné pochybnosti, ale slová ľudí zvonku. Hoci nám mnohí z nich nefandili, všimli si, že sa naše podnikové správanie postupne mení. K lepšiemu.

Nemožno obísť ani Váš osobný rozmer, myslím, že teraz to už nemôže vyzerať servilne. Kombinácia osobnej charizmy, manažérskych skúseností, kultivovaného prejavu, jazykových znalostí a schopnosti nielen rozhodovať, ale aj počúvať, dodávala prostredníctvom prvého muža slušný imidž celému podniku. Navyše sa nám občas zazdalo, že sa drobná lesnícka štrbina vo Vašom bankárskom srdci nádejne zväčšuje.

Váš príchod bol spojený aj s podporou domáceho drevárskeho priemyslu. Neviem nakoľko ste naplnili jeho očakávania, ale myslím, že ste preň robili na hranici možného dosť. Ak ste si v tejto historicky zaťaženej sfére dokázali udržať zdravý nadhľad – a mne sa zdá, že áno - tak to len opäť potvrdzuje Vaše profesionálne i ľudské kvality.

Vyzeralo to teda celkom nádejne. Až do predvianočného utorka, kedy ste prekvapivo oznámili svoju abdikáciu. Na jednom človeku, nech je to už ktokoľvek, podnik štátnych lesov iste nikdy stáť nebude. No myslím, že z pohľadu tých takmer troch rokov ste nemali právo takto sa rozhodnúť. Nemám na mysli právo pracovné, tam je to určite v poriadku. Mám na mysli právo človeka, ktorý vytýčil cestu a o jej správnosti aj mnohých presvedčil. Takéto právo sa mení na povinnosť – zostať a dokončiť. Alebo aspoň zabojovať. Nestalo sa. A je to škoda nielen pre podnik, ale aj pre Vás. Nech sú už dôvody akékoľvek, paradoxne ste prepásli možnosť zapísať sa medzi významných mužov slovenského lesníctva.

Asi tá štrbina predsa len nebola dosť veľká.