Chlapi sa pasujú s kalamitou

 na OZ Námestovo

Ľudia prestali rozumieť slovu nedá sa

Jana GEROVÁ

Zaujímal nás aj názor priamo z prevádzky. Preto sme vyspovedali niektorých riaditeľov kalamitných i vypomáhajúcich závodov. Tým, ktorí mali po 19.novembri najviac hlavy v smútku, sme položili nasledujúce otázky:

Čo by ste urobili inak, keby ste sa mohli vrátiť o rok späť? K čomu by ste v rámci spracovania kalamity na vašom OZ pristúpili odlišne?

Ing. Vladimír Iždinský, riaditeľ OZ Beňuš

„OZ Beňuš spracoval za rok od padnutia kalamity 780 tis. m3 dreva, z toho vypomáhajúce závody cca 328 tis. m3 a OZ Beňuš vo vlastnej réžii 452 tis. m3 kalamitného dreva. Popri ťažbovej činnosti sme uhodili a vyčistili 955 ha kalamitných plôch a zalesnili 257 ha. Tieto čísla majú samé o sebe veľkú vypovedaciu hodnotu a oprávňujú ma hodnotiť uplynulý rok ako veľmi úspešný. Z tohto dôvodu by som asi znovu postupoval tak isto a až na niektoré detaily (ochrana prírody) by som použil tú istú stratégiu.“

Ing. Jozef Herud, riaditeľ OZ Námestovo:

„Po 19.11.2004 sme si dali dva ciele: čo najekonomickejšie zhodnotiť poškodené drevo a urobiť všetko preto, aby nedošlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu. Toto ovplyvňovalo všetky rozhodnutia a postupy od samého začiatku spracovania kalamity. Vzhľadom nato, ako sa nám tieto ciele podarilo naplniť, by som nič na tom, ako sme postupovali, nemenil.“

Ing. Rudolf Kučerík, riaditeľ OZ L. Hrádok:

„Pred rokom sme si mnohokrát kládli otázku, ako technologicky, s akou technikou, s akým počtom ľudí, ako rýchlo spracovať a ako čo najlepšie kalamitu zobchodovať. K jej spracovaniu sme pristúpili maximálne zodpovedne, využili sme skúsenosti a celý potenciál našich zamestnancov. Od začiatku boli možnosti a rýchlosť spracovania kalamity limitované jej lokalizáciou, čo sme pociťovali po celý rok. Obhliadnuc sa späť, nemám pocit, že by sme mohli postupovať nejako inak. Nemohli sme nasadiť viac alebo inú techniku resp. viac ľudí.“

Vo všeobecnosti je pri spracovaní takého obrovského množstva dreva logistika pokladaná za najslabší článok reťazca. Ako to bolo u vás? S akými problémami ste sa museli vysporiadať v tejto oblasti?

V. Iždinský:

„Tejto skutočnosti sme si boli veľmi dobre vedomí, a preto sme problematike logistiky venovali maximálnu pozornosť. Ako príklad uvediem problém expedičných skladov. Naše sklady sú kapacitne stavané na maximálne 15 tis. m3 mesačne. Prijali sme preto opatrenie, aby sa všetka hmota manipulovala na odvozných miestach a dovezené sortimenty sa kládli priamo do vagónov. Mali sme dodávky 30 – 65 tis. m3 za mesiac a zásoby na ES sme mali najnižšie v celom podniku.“

J. Herud:

„Pri kalamitách väčšieho rozsahu sa prirodzene vytvára tlak na zabezpečenie plynulého obchodu. To znamená, že väčšinou sú to otázky, komu sa odpredá už „vyťažená“ drevná hmota. Výkyvy v obchode (najmä v druhom polroku) nám najviac komplikovali plynulosť spracovania kalamity.“

R. Kučerík:

„Kalamita postihla východnú časť nášho OZ, hlavne oblasť LS Malužiná, a to v celkovom rozsahu o niečo vyššom ako ročný bilancovaný etát ťažby celého OZ. Museli sme riešiť technológiu spracovania kalamity v úzkych, strmých nízkotatranských dolinách s malými kapacitami OM, dopravu dreva po údolných cestách, zbiehajúcich sa často do jednej, ústiacej do dediny medzi rodinné domy. Vidiac tieto podmienky, vycúvali od nás aj firmy ponúkajúce moderné viacúčelové stroje. Kalamita gravitovala na dva z našich štyroch expedičných skladov a samozrejme tak presahovala ich kapacitu. Bolo preto nevyhnutné zriadiť medzisklad - mokrú skládku a najvzdialenejší expedičný sklad zatvoriť. V zasiahnutej oblasti celý rok vypomáhali THZ z opačnej strany OZ, dochádzajúci na týždňovky. Pracovnú dobu sme prispôsobovali dennému svetlu.“

Ako hodnotíte súčinnosť a spoluprácu s vypomáhajúcimi závodmi?

V. Iždinský:

„Spolupráca s vypomáhajúcimi závodmi bola na veľmi dobrej úrovni. Vypomáhajúce závody pracovali veľmi zodpovedne a i my sme sa im snažili k tomu vytvoriť čo najlepšie podmienky. Preto sa im chcem i touto cestou od srdca poďakovať za pomoc, ako aj ochotu naďalej pomáhať pri spracovaní kalamity.“

J. Herud:

„Bolo nám od začiatku jasné, že to sami nezvládneme. Veď aj naši pracovníci sa zúčastnili spracovania kalamity na Čiernom Balogu a Prievidzi. Išlo však iba o ťažbu, približovanie a odvoz, nie obchod s drevom. Počiatočné rozpaky, že tzv. „naše drevo“ bude predávať niekto iný, sa hneď rozplynuli a ukázalo sa, že pomoc v spracovaní bez zaobchodovania drevnej hmoty by nebola skutočnou pomocou. Spolupráca s obidvoma závodmi – Žilinou a Prievidzou – bola veľmi dobrá a využívam aj túto možnosť, aby som sa im poďakoval za pomoc a korektnosť pri riešení spoločných problémov.“

Aké skúsenosti máte so štátnou správou ŽP?

R. Kučerík:

„Situácia bola a stále je zložitá. Na jednej strane sme boli viazaní vo vzťahu k spracovaniu kalamity lesníckou legislatívou (aj odbornosťou a presvedčením svojich zamestnancov) a zákonom o štátnom podniku. Ten ukladá organizácii starať sa o lesný majetok štátu starostlivosťou riadneho hospodára, rešpektujúc pritom i zákon o ochrane prírody a krajiny. Na druhej strane orgány štátnej správy ŽP dôsledne uplatňovali Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (akoby jediný platný) a v zdĺhavých konaniach reagovali na naše žiadosti o udelenie súhlasov na spracovanie kalamity v zmysle §12 uvedeného zákona. Aký je výsledok? Bez náznaku akýchkoľvek osobných rozporov vo vzťahu k pracovníkom ŠS ŽP si OZ L. Hrádok voči týmto orgánom uplatňuje náhradu škody, ktorá bola na majetku štátu spôsobená uplatňovaním (a z našej strany rešpektovaním) Zákona č. 543/2002 Z.z. orgánmi ŠS ŽP. Spor zrejme skončí na súde...“

Oslovili sme aj riaditeľov odštepných závodov, ktoré sa ako vypomáhajúce zúčastnili na spracovávaním kalamity na OZ Beňuš. Tu sú ich odpovede na otázky, ktoré sme im položili:

Ako by ste zhodnotili súčinnosť ľudí z rôznych kútov Slovenska, ktorí sa stretli pri spracovaní kalamity na OZ Beňuš a boli takpovediac „odsúdení“ na spoluprácu? Akú spätnú väzbu ste dostali od vašich zamestnancov, ktorí v rámci vytvorených stredísk spolupracovali s príslušnými správami na tomto kalamitnom závode?

Ing. Martin Strmeň, riaditeľ OZ Vranov:

„OZ Vranov mal zriadené kalamitné stredisko pri LS Beňuš. Počas spracovania kalamity od decembra 2004 do novembra 2005 tu pracovali nielen dodávatelia z nášho regiónu, ale aj zo stredného a severného Slovenska a domáci. Počas týchto mesiacov sme si vymenili množstvo skúseností a zistili sme, že ľudia, aj keď z rôznych kútov Slovenska, sú stále pracovití, skromní a slušní. Dodávatelia z nášho regiónu získali skúsenosti hlavne s prácou s ihličnatým drevom, manipuláciou na OM a lanovkami. Spoluprácu s domácou lesnou správou a OZ možno jednoznačne hodnotiť ako dobrú. Snahou obidvoch strán bolo vzniknuté problémy riešiť.“

Ing. Ján Tomáš, riaditeľ OZ Žarnovica:

„Dá sa povedať, že vzťahy, ktoré vznikli pri spracovaní kalamity medzi ľuďmi, môžem hodnotiť kladne. Kolegovia z domáceho OZ Beňuš ako aj LS Pohorelá nám vždy vyšli v ústrety. Pri riešení akéhokoľvek problému sa nám neotočili chrbtom, ale vždy spolupracovali, čo nám v nemalej miere pomohlo pri spracovávaní kalamity. Vzájomná tolerancia a dobré vzťahy vládli aj medzi pracovníkmi iných OZ, ktorí spracovávali kalamitu na susedných pracovných poliach. Spracovávatelia kalamity na OZ Beňuš vytvorili jednoliaty celok, ktorých hlavným krédom bolo spracovať kalamitu.“

Ing. Ladislav Bakay, riaditeľ OZ Krupina:

„Náš OZ už v minulosti pomáhal spracovať kalamitu na OZ Čierny Balog a aj doma sme v rokoch 1999 až 2001 spracovali vyše 350 tis.m3 veternej a námrazovej kalamity. Takže sme vlastne na kalamitu zvyknutí.

Našou úlohou bolo spracovať 20 tis. m3 kalamity na LS Závadka. Počiatočná predstava, že budeme hotové sortimenty dodávať z OM, sa nenaplnila kvôli poveternostným a terénnym podmienkam. Začali sme v decembri 2004, avšak v polovici januára 2005 sme museli pracovné skupiny kvôli množstvu snehu odvolať. Pokračovať sme mohli až v apríli, kedy sme otvorili aj ES na Polomke, kde pracovali dva nakladače. Výrobné problémy sme riešili vo veľmi dobrej spolupráci s domácim OZ Beňuš a LS Závadka, a to aj vďaka riaditeľovi Ing. V. Iždinskému, vedúcemu lesníckej výroby Ing. M. Oravkinovi, ved. LS Závadka Ing. S. Kubandovi, ťažbovému technikovi J. Horvátovi a lesníkom Puťošovi a  Fedorkovi.

Ktoré skúsenosti získané počas spracovania kalamity budete môcť v budúcnosti využiť na vašom OZ?

M. Strmeň:

„Vo väčšom meradle ako na domácom OZ sme robili manipuláciu na odvoznom mieste. Na rozdiel od ostatných vypomáhajúcich závodov sme si nezriadili expedičný sklad. Odvoz združených výrezov a surových kmeňov sme realizovali z horných skladov pomocou navádzacích poloprívesov. Podľa našich informácií z viacerých horných skladov sa doteraz robil odvoz iba sólo vozidlami. V mnohých prípadoch bola dôležitá spolupráca s domácim OZ. A to hlavne kvôli rôznym stupňom ochrany v jednotlivých dielcoch pri ťažbe dreva, ako aj pri sprístupňovaní dielcov, nehovoriac už o NAPANT-e. Ďalšou skúsenosťou bola výmena lesníkov. Zistili sme, že priemerne hodnotení od jedného vedúceho lesnej správy boli oveľa lepší ako veľmi dobrí od druhého vedúceho lesnej správy. Táto skúsenosť mala hlavne súvis s potrebou vydávania dreva aj 16 hodín denne.“

J. Tomáš:

„Náš OZ pri spracovaní kalamity prvýkrát použil technológiu v kombinácii lanovky s procesorom a vývoznou súpravou. Malo to dve výhody. Lanovkou sa kalamitná hmota približovala stromovou metódou, čím uvoľnená plocha sčasti zostala bez haluziny. Tým odpadol výkon uhadzovania haluziny. No a použitím procesora, ktorý kmene odvetvoval a krátil, sa vytvoril priestor pre nasadenie štiepkovača, ktorý z haluziny a vrchoviny môže vyrábať štiepku. Tak sa vlastne zužitkuje hmota, ktorá pri nasadení bežných technológií zostáva v poraste. Pri kalamitných veľkoplošných spracovaniach má táto technológia o to väčší význam.“

Na záver tejto mini ankety sme položili pár otázok aj Ing. Miroslavovi Slottovi, riaditeľovi OZLT B. Bystrica:

Ktoré z technológií nasadených v rámci spracovania kalamity z novembra 2004 sa vám najviac osvedčili?

„OZLT B. Bystrica sa počas celého roka 2005 venoval popri prebiehajúcom procese vnútorných organizačných zmien (vytváranie regionálnych stredísk lesnej techniky) aj spracovávaniu kalamity z novembra 2004. Okamžite od začiatku boli najväčšie požiadavky kalamitných OZ kladené na technológie približovania dreva lesnými lanovkami. Z celkového počtu našich 14 lesných lanoviek bolo 10 lanoviek permanentne nasadených na kalamitných pracoviskách. Z toho 8 lanoviek na OZ Beňuš v členení: 3 ťažké lanovky (lanovka-horský harvester MOUNTY 4000+, 2 lanovky Steyer KSK-16), 4 stredné lanovky (2 lanovky Larix-550, 2 lanovky Larix 3T) a 1 ľahká lanovka (Larix-Kombi H) zapožičaná ako dar od VÚC Trnava pre š.p. Lesy SR. Na OZ Námestovo sme nasadili 2 lanovky (1 ťažká - Steyer KSK-16, 1 stredná - Larix 3T).

V rámci strojných investícií sme koncom júna 2005 dostali aj nový harvester univerzálnej kategórie vhodný pre nasadenie do rubných aj predrubných ťažieb, typ JOHN DEERE 1270 D. Prednosti komplexnej harvesterovej technológie sme však mohli naplno začať využívať až po dodaní vývoznej kolesovej súpravy - forwardera, typ JOHN DEERE 1110 D, od októbra 2005. Prvé poznatky z nasadenia a prevádzkovania tejto technológie v kalamite na OZ Beňuš boli pozitívne, o čom svedčila aj spokojnosť pracovníkov tohto OZ s kvalitnou prácou operátorov OZLT pri odovzdávaní prvých ukončených pracovísk v kalamitných porastoch nad obcou Šumiac.“

Pociťovali ste nedostatok niektorých ťažbových prostriedkov?

„Z odpovedi na predchádzajúcu otázku je jasné, že nepostačujúce boli kapacity lesných lanoviek. Neboli sme schopní pokryť svojimi kapacitami požiadavky kalamitných ani vypomáhajúcich odštepných závodov. Vzhľadom na zostávajúce porasty, predovšetkým na OZ Beňuš, je možné predpokladať, že táto situácia sa bude opakovať aj v roku 2006.

Z pohľadu OZLT sa nám javili ako nedostatočné aj kapacity v opravách a údržbe lesnej cestnej siete. Počas celého roka sme mali na OZ Beňuš nasadené zemné stroje, dozéry a gréder. No a ani denné nasadenie 7-8 sklápačov na zavážky zvážnic nebolo niekedy postačujúce.“

Ako by ste zhodnotili prístup vašich pracovníkov v rámci spracovania kalamity a kvalitu ich práce? Je v tejto oblasti ešte čo zlepšovať?

„Myslím si, že prístup pracovníkov OZLT v rámci spracovania kalamity bol vo väčšine prípadov veľmi zodpovedný. Je potrebné sa im poďakovať, veď išlo o prácu vo vysokorizikových kalamitných podmienkach.“

A čo dodať úplne na záver? Azda len mená niektorých z tých, ktorí, ako sa vyjadril pán Strmeň, „prestali rozumieť slovu nedá sa“. Vďaka patrí ale všetkým vám, ktorí ste svojou zodpovednou prácou prispeli k úspešnému zvládnutiu tejto ťažkej situácie.

J. Tomáš:

„Všetci pracovníci, ktorí boli pri tom, sa v nemalej miere podieľali na rýchlom a kvalitnom spracovaní kalamity s myšlienkou „nie ako to nespraviť, ale ako to urobiť čo najrýchlejšie a najlepšie“. Zvlášť by som však chcel vyzdvihnúť Marcela Búciho, ktorý ako prvý ešte v decembri 2004 začal pôsobiť na LS Pohorelá, a zároveň Filipa Adamca, ktorý ako sa hovorí „do roka a do dňa“ tieto práce v novembri 2005 ukončil. Nemalou mierou prispel aj Ing. Ján Sitár, ťažbár OZ Žarnovica a zároveň vedúci kalamitného strediska Pohorelá, ktorý okrem svojej práce doma operatívne riešil všetky problémy, ktoré vznikali pri spracovaní kalamity na OZ Beňuš. Ak som aj spomenul len niektorých z vás, moje poďakovanie patrí samozrejme aj všetkým ostatným pracovníkom OZ Žarnovica, ktorí sa väčšou či menšou mierou podieľali na spracovaní kalamity.“

M. Slotta:

„Chcel by som spomenúť aspoň mená dvoch pracovníkov, ktorí výraznou mierou prispeli k rýchlemu a kvalitnému spracovaniu kalamity. Je to Ján Rodák, vedúci pracovnej skupiny, ktorá obsluhovala lesnú lanovku Steper KSK-16. Pod jeho vedením dosahovala táto pracovná skupina priemerné mesačné výkony 1000 m3 vyťaženého a priblíženého dreva na OZ Beňuš. Ďalej si pochvalu zaslúži aj Peter Püšpöky, vodič, ktorý mesačne v priemere odviezol 1800 až 2000 m3 dreva.“

M. Strmeň:

„Na našom kalamitnom stredisku pracovali celých 11 mesiacov dvaja THZ. Výraznou mierou k splneniu úloh prispel hlavne pán Štefan Kriška (vedúci kal. strediska) ako aj lesník pán Matúš Mlej. Pracovali denne niekedy aj 18 hodín, prežili mnohé stresové situácie, boli vzdialení od svojich rodín takmer rok. Dokázali fungovať relatívne samostatne, operatívne riešili situácie a prestali rozumieť slovu nedá sa.“

L. Bakay:

„Veľké poďakovanie za organizačné zvládnutie úloh patrí vedúcemu kalamitného strediska p. Jánovi Horniakovi, vedúcemu ES Polomka p. Gregáňovi, p. Žiakovi, p. Murínovi a lesníkom: Potockému, Pavlendovi, Čavojskému, obom Pixiadovcom, Vicianovi a Laurincovi. Celkovo sme na OZ Beňuš spracovali 23 tis. m3 kalamity a to aj za pomoci našich dodávateľov prác. Ďakujem p. Kohútovi, Miklovi, Gondovi, Beňovi, Michalíkovi, Valachovcom, Ivaničovi, Gajdošovi a ďalším. Kalamita ukázala zomknutosť rôznych ľudí v boji s prírodou, s rýchlym a správnym riešením problémov. Utužili sme staré priateľstvá a nadobudli nové skúsenosti.“

V. Iždinský:

„Úspešný postup v odstraňovaní následkov kalamity je zásluha celého kolektívu OZ Beňuš a menný zoznam ľudí, ktorí by si zaslúžili absolutórium, by bol veľmi dlhý - od vedenia závodu až po pracovníkov prijatých na kalamitu na dobu určitú. Veľa ľudí obetovalo týmto úlohám doslova všetok svoj voľný čas a pracovali na hranici svojich možností. Za to všetko sa im chcem poďakovať a popriať im veľa pevného zdravia a síl, aby sme spracovanie kalamity dotiahli do úspešného konca.“

Mounty Man q2 - Lanovková technológia MOUNTY 4000

Lanovka MOUNTY 4000

Náročná práca pilčíkov na OZ Beňuš