O pamäti národa

Peter GOGOLA

Ctiť si významné osobnosti národa patrí k prejavom jeho kultúrnosti a vyspelosti. My, Slováci, sme po tejto stránke akosi menej pamätliví, čo nám ku cti rozhodne neslúži. Veď stačí sa porovnať s Čechmi, Maďarmi, Angličanmi a je jasné, že Slovač je vo svojej historickej pamäti ešte stále poddansky prikrčená. A nie že by sme významné osobnosti nemali – len tak spakruky spomeniem polyhistora Mateja Bela, vynálezcu Jozefa Murgaša, maliara Martina Benku, vynálezcu Štefana Baniča, maliara a zakladateľa pop-artu Andyho Warhola, básnika Pavla Országha – Hviezdoslava, astronóma, letca a zakladateľa našej štátnosti Milana Rastislava Štefánika. Čo meno – to velikán minimálne európskeho formátu. Ale zrada – médiá sú plné pseudocelebrít! Tupé tváričky, prázdne hlavičky. Ako možno očakávať, že mládež bude poznať najväčších Slovákov, keď sa (azda okrem učebníc) nestretne ani so zmienkou o tom, že vôbec existovali? Aj preto sme pre prvé číslo Lesníka v tomto roku vybrali ako tému mesiaca Jozefa Dekreta Matejovie, zakladateľa moderného slovenského lesníctva. 18. januára uplynulo 165 rokov od jeho smrti. V minulom roku sa v niekoľkých týždenníkoch objavila čitateľská anketa o stovku najväčších Slovákov. Ani v jednej sa nespomínal Dekret Matejovie. Prekvapivé? Skôr smutné.

Mimochodom, v Banskej Bystrici, v meste, kde Jozef Dekret Matejovie žil i umrel, nemáme po ňom pomenované námestie, ulicu ani park. Banská, vystri sa!