Rektor TU

Prof. Ján Tuček hovorí,

Ing. Karol Vinš pozorne počúva.

Platilo to však aj naopak.

Potleskom to nekončí

Jozef MARKO

Takmer dvestomiestna poslucháreň v hlavnej budove Technickej univerzity vo Zvolene je plná. Študenti dokonca posedávajú a postávajú na bočných schodoch. V prekúrenej miestnosti nikto počas prezentácie generálneho riaditeľa Lesov SR nedrieme. Milé prekvapenie – mladí ľudia pozorne počúvajú. Akoby hltali každé slovo, akoby hneď premýšľali o tom, čo pre nich daná informácia znamená. Iba jedna „kočka“ v najvyššom rade usilovne odpisuje domácu úlohu od suseda, potenciálne zamilovaný párik v dolnej časti posluchárne sa rozptyľuje pravdepodobne nevinnými narážkami.

Karol Vinš vysvetľuje, že Lesy SR mladých potrebujú. Veď za uplynulé roky po sklamaniach z veľkého množstva uskutočnených a neefektívnych organizačných zmien mnoho perspektívnych lesníkov z podniku odišlo. Nová lesnícka krv, ktorá má pomôcť pri modernizácii slovenského lesníctva, dnes sedí v univerzitných laviciach a pýta sa napríklad ústami piataka Petra Lukáča: „Čím nás chcete dotiahnuť k spolupráci? Ako nás chcete motivovať? Ako chcete dosiahnuť lepšie finančné ohodnotenie vašich zamestnancov?“ Šéf štátnych lesov odpovedá protiotázkou: „Čo nám môžete ponúknuť? Otázka neznie tak, že by vedenie nechcelo lepšie finančne ohodnotiť prácu lesníkov. My dnes hľadáme odpoveď na to, ako vytvoriť dostatok zdrojov, aby boli lesníci lepšie zaplatení.“

Šéf Lesov SR poodhaľuje študentom ako sám hovorí „zázrak termínu procesné riadenie v praxi a pavučinu schémy fungovania najväčšieho lesníckeho podniku u nás“. Prekvapuje ich matrixovským a priliehavým „je rozdiel poznať cestu a ísť po nej.“ Prezentované výsledky, zámery, argumenty, ale i odpovede na položené otázky zjavne mladé auditórium zaujmú. A možno aj presvedčia, že vedenie štátneho podniku cestu k vybudovaniu modernej firmy skutočne pozná. Aby však mohlo po nej aj kráčať „potrebujeme vaše mozgy“, adresuje študentom hlavné posolstvo stretnutia vedúci Odboru riadenia ľudských zdrojov Ivan Rusko.

Prednášková sieň sa vyprázdňuje po spontánnom potlesku, ktorým spravidla niečo končí. Následné konštruktívne rokovanie vedenia Lesov SR a Technickej univerzity o konkrétnych formách spolupráce naznačuje, že týmto potleskom naopak môže niečo nanovo a lepšie začať. Bolo by to výborné pre všetky zainteresované strany a pre slovenské lesníctvo vôbec.

 

Prvák Pavol Peniaško kladie

fundovane svoju otázku.