Spracovanie kalamity z novembra 2004 v názoroch, pripomienkach a hodnoteniach

Vďaka všetkým, ktorí boli pri tom

Ničivá veterná smršť prinútila milióny kubíkov dreva ľahnúť si k zemi. Pár hodín vyčíňania prírodného živlu spôsobilo, že ľudia museli a ešte budú musieť dlhé mesiace spracovávať vyvrátené a polámané stromy. V extrémne prudkých svahoch, v snehu, daždi, v spleti na seba napadaných a rôzne poškodených smrekov, bukov, jedlí a ďalších drevín. Medzi mohutnými koreňovými koláčmi, pod nebezpečnými závesmi stromov, v napätí permanentného zvažovania opodstatnenosti každého ľudského kroku a pohybu rukou, len aby nedošlo k najhoršiemu. Veľké úsilie, psychická i fyzická odolnosť, pevná vôľa, rozhodnosť a schopnosť riešiť vzniknuté problémy a konflikty, ale aj osobné a systémové zlyhania, prekvapujúce vyprofilovanie ľudských charakterov v napätých situáciách, stres a únava. Taká bola kalamita, také bolo obdobie uplynulého roka pre stovky a tisíce zamestnancov štátneho podniku LESY SR. Rozhodli sme sa v Lesníku venovať pozornosť tomuto obdobiu a týmto ľuďom. Obzrieť sa za kalamitou a všetkým, čo ju sprevádzalo cez názory a hodnotenia tých, ktorí majú tiež zásluhu na jej zvládnutí. Naším cieľom nebolo prikrášľovanie ani podsúvanie záverov. Chceli sme, aby mali naši čitatelia dostatok informácií a uhlov pohľadov. Aby si tie závery, zhodnotenia a poučenia mohli s čistým svedomím urobiť oni sami.

Najvyšší lesník v Lesoch SR: „Zvládli sme to.“

Jana GEROVÁ

Rozhovor s rozvojovo – technickým riaditeľom Ing. Jánom Štefánikom

Generálny riaditeľ pán Vinš zvykne hovoriť o Jánovi Štefánikovi, že je najvyšším lesníkom v našom podniku. Preto sme presvedčení, že je to ten najpovolanejší človek, ktorý by sa mal vyjadriť k celej tejto problematike.

Od kalamity z novembra 2004 ubehlo už vyše roka. Ako by ste vy, pán riaditeľ, zhodnotili prístup našich ľudí z kalamitných a  vypomáhajúcich závodov, ale aj tých z generálneho riaditeľstva?

Dá sa povedať, že všetci skôr či neskôr pochopili vážnosť situácie, v ktorej sme sa vtedy ocitli. Rozbeh v posledných mesiacoch roka 2004 bol síce pomalší a na jar nás zase pribrzdila bohatá a dlhotrvajúca snehová prikrývka, ale od apríla už všetky práce bežali na plný výkon. Počiatočným problémom bolo hlavne nájsť pracovné skupiny, z ktorých väčšina mala už zajednanú prácu. Ale aj to sme napokon zvládli.

Aká bola súčinnosť ľudí z rôznych kútov Slovenska, ktorí sa podieľali na likvidácii kalamity?

Od začiatku boli všetky činnosti koordinované z generálneho riaditeľstva, kde sa vytvorila pracovná skupina, ktorá sa špeciálne venovala problematike spracovania kalamity. Hlavnú úlohu v nej zohral najmä Odbor usmerňovania lesníckych činností, ale pomohli aj ostatní kolegovia. K tomu sa pridali i pravidelné porady na jednotlivých kalamitných závodoch. Na najviac postihnutých závodoch sa postupne začali vytvárať dočasné strediská, kde prichádzali pracovníci vypomáhajúcich OZ. Títo priamo spolupracovali s pracovníkmi príslušných kalamitných OZ a lesných správ. Na OZ Beňuš vypomáhalo 13 OZ a v Námestove 2 OZ. Dôkazom toho, že sme problém uchopili za ten správny koniec je aj skutočnosť, že sa takmer všetky závody s kalamitou vysporiadali do konca roku 2005.

Čo nám teda ešte ostáva spracovať v roku 2006?

Do konca roku 2005 sme spracovali tú hmotu, u ktorej bol predpoklad najväčšieho znehodnotenia a ktorá bola ohrozená premnožením podkôrneho hmyzu. Nespracovaná ostala prevažne tenká hmota, nezaujímavá pre lykožrúta, ktorá sa nachádza v ťažko dostupných terénoch. To je samozrejme zlá správa pre našich ekonómov, keďže zákonite dôjde k zvýšeniu priamych nákladov. Celkovo teda ide o približne 176 000 m3 na OZ Beňuš a 47 000 m3 na OZ L. Hrádok. Pre OZ Beňuš bude spracovaný nový harmonogram, ktorý ešte stále ráta s výpomocou 8 odštepných závodov. K tomuto celkovému objemu by sa teoreticky mohlo pripočítať ďalších 42 292 m3.....

Celkom tomu nerozumiem. Prečo len teoreticky?

Dobrá otázka. Pomaličky sa dostávame aj k negatívam celého procesu. Problém s tzv. ochrancami prírody a orgánmi štátnej správy ŽP je dlhotrvajúci a v celej svojej veľkosti sa ukázal práve pri spracovaní kalamity z novembra 2004. Administratívna náročnosť správneho konania, laxný až negativistický prístup mnohých pracovníkov krajských a obvodných úradov ŽP, zbytočné prieťahy a príliš striktné uplatňovanie Zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sú priamym dôsledkom narušených vzťahov medzi lesníkmi a ochranármi. Tento antagonistický vzťah je ale na škodu nám všetkým: je totiž na škodu lesu. Myslím si, že v takejto vážnej situácii by udelenie generálnej výnimky, o ktorej sa na začiatku hovorilo, malo byť samozrejmosťou. Ako príklad môžem uviesť Švédsko, kde po rozsiahlej veternej smršti v januári 2005 bola takáto výnimka udelená. Bohužiaľ, u nás sa tak nestalo....

Vráťme sa ale ešte k „nám domov“. Zaujímala by ma kvalita prevedených prác či už u našich, ale aj  externých dodávateľov.

Čo sa týka vypomáhajúcich OZ, tie museli spracovať kalamitu až po vyčistenie plôch tak, aby boli jednotlivé porasty pripravené na následnú obnovu. Celé to bolo sčasti problematické. Do pôvodnej kalamity totiž napadala postupne ďalšia, čo sťažovalo proces odovzdávania a preberania porastov. OZ Beňuš si však i v týchto sťažených podmienkach dokázal ustrážiť kvalitu preberaných JPRL. Treba ešte dodať, že vypomáhajúce OZ spracovávali „cudzie“ drevo na vlastné náklady a vlastný HV, čo určite prispelo k zachovaniu kvality prác a zvýšeniu výťažnosti. K „poloexterným“ dodávateľom prác možno zarátať aj OZLT B. Bystrica. Ten napriek súčasne prebiehajúcim organizačným zmenám pružne zareagoval na danú situáciu, ktorá mu tak trochu nahrala do karát a umožnila 100% využitie moderných technológií (harvestor, horský harvestor MOUNTY 4000+). Čo sa týka externých dodávateľov, našli sa aj takí, s ktorými sme neboli práve najspokojnejší. Šlo najmä o kvalitu vykonaných prác, no a v určitých prípadoch aj o zastaralú techniku. S tou na začiatku pracovali niektoré zahraničné firmy, ktoré ale hneď pochopili, že takto sa to jednoducho nedá.

Tak trochu sme načali tému negatívnych skúseností, ktoré sa v priebehu spracovania kalamity vyskytli. Mohli by ste ich v krátkosti vymenovať?

Okrem už spomínaných problémov s orgánmi štátnej ochrany prírody a kvality vykonaných prác, by som poukázal na niektoré ďalšie skutočnosti. Tak napríklad pri uplatňovaní harvestorových technológii je treba podľa môjho názoru uvažovať s odpredajom dreva pre spracovateľov (výhodou je rýchlosť, cena a vyššia kvalita prevedenej práce). Problematickým bol i nedostatok harvestorových, a najmä lanovkových technológií a pripravenosť ich nasadenia v takýchto krízových situáciách (na slovenskom trhu úplne chýba segment lanoviek). S tým nepriamo súvisí i kvalita lesnej dopravnej siete a jej hustota, ktorá je nedostatočná.

To boli negatíva na jednej strane. O akých pozitívnych skúsenostiach by ste sa radi zmienili na strane druhej?

Bolo ich viacero a z tých najdôležitejších by som spomenul to, že sme úspešne uplatnili model presunu vlastných kapacít do najviac postihnutých oblastí. To zároveň prispelo k tomu, že odštepné závody z listnatých oblastí získali pri spracovaní kalamity úplne nové skúsenosti. Dôležitá bola i skutočnosť, že sa nám podarilo udržať ceny dreva i ceny za výkon dodávateľských služieb na stabilnej úrovni. Táto výnimočná situácia si zároveň vyžiadala i nasadenie moderných technológií, ktoré umožnili rýchle spracovanie kalamitnej hmoty. Nezanedbateľným aspektom je aj to, že máme dostatok vlastných kapacít na obnovu plôch. A keďže história sa zvykne opakovať a všetko tu už raz bolo, využili sme aj skúsenosti z kalamity z roku 1996 z Osrblia.

Kalamitný porast po spracovaní harvesterovou

technológiou OZLT na LS Č. Skala