Ak sa nebudeme propagovať my,

urobia to za nás iní – a inak

Jana GEROVÁ

LIK – lakonický názov, pod ktorým si na prvý pohľad možno len ťažko niečo predstaviť. No tí 211 z vás, ktorí sa v priebehu januára zúčastnili na školeniach LIK, by bez zaváhania odpovedali: „LIK? No predsa lesné informačné kancelárie!“ Ako to všetko prebiehalo, čo sme od vás „zase“ chceli, to sa dozviete priamo na mieste. Séria školení totiž pokračuje svojou druhou fázou vo februári. Samotný projekt sme predstavili v decembrovom čísle Lesníka, a preto sa k nemu ako celku už nebudem vracať. Skôr by som sa chcela teraz venovať názorom a postrehom, ktoré odzneli v rámci diskusií na záver každého stretnutia.

„Konečne, že sa začína prezentovať práca lesníkov vo verejnosti.“ To bol jeden z prínosov lesných informačných kancelárií (LIK), ktorý identifikovalo 99,99% z vás. Veď kto iný, ak nie my, čo najlepšie poznáme les a všetko, čo s tým súvisí, by mal informovať o tom, čo sa v ňom deje? A nechceme informovať len o našej práci, získať si mladých ľudí a prispieť k zmene v myslení obyvateľstva. Chceme hovoriť aj o charakteroch ľudí, ktorí v lesníctve pracujú. Zviditeľniť sa v očiach verejnosti pozitívnym spôsobom, jednoducho - ukázať sa v lepšom svetle ako nás prezentujú médiá.

 

Veď kto iný, ak nie my, čo najlepšie poznáme les a všetko, čo s tým súvisí, by mal informovať o tom, čo sa v ňom deje?

 

Pri médiách by som sa ešte chcela na chvíľu zastaviť. Mnohí z vás poukazujete nato, že sa na generálnom riaditeľstve málo zaoberáme medializáciou v televízii a rozhlase. To, že LESY SR, š.p. nie sú každý deň v hlavnom spravodajstve Markízy alebo verejnoprávnej STV témou číslo jedna, nemáme možnosť výrazne ovplyvniť. Ako sami isto viete, s našimi médiami je to bohužiaľ tak, že pokiaľ sa niekde nestane ozajstná tragédia, nevenujú danej problematike takmer žiadnu pozornosť. A zaplatiť si niekoľko miliónovú reklamnú kampaň tiež nie je riešením. To ale neznamená, že sa s daným stavom máme zmieriť. Sami ste počuli, čo povedal môj kolega, Janko Mičovský: „Snažme sa ovplyvniť to, čo môžeme. Za jeden halier si nekúpime nič. Milión halierov – to postačí už na slušné autorádio. No a keď dáme dokopy celú miliardu halierov, nie je problém kúpiť si Ferrari, o ktorom snívame celý život.“ Keď sa na tým tak zamyslíte, môžete povedať, že nemá pravdu? Začnime teda od tých halierov, ktoré predstavujú každého jedného návštevníka, ktorého stretnete v lese. Včera, dnes i zajtra.

Naozaj postrehom z praktického života bolo poukázanie na skutočnosť, že nie vždy sú pracovníci prevádzky prítomní na lesnej správe. Aby sme zabránili negatívnym dopadom vyplývajúcim z tejto skutočnosti (sklamaní turisti), zhodli sem sa na nasledujúcom: treba umiestniť pri vchode odštepných závodov a lesných správ sklenenú vitrínu s mapou a textom: “Lesná informačná kancelária je otvorená len v prípade prítomnosti prevádzkových pracovníkov. Informácie týkajúce sa kultúrnych, historických, turistických, a najmä lesníckych zaujímavostí tohto regiónu vám radi poskytneme na telefónnom čísle...“ Táto istá informácia odznie i rozhlasovej relácii Rádiovíkend. V nej budú počas celého tohto roka postupne predstavené všetky odštepné závody a ich 3 najzaujímavejšie lesnícke reálie. I touto cestou chceme informovať verejnosť o tom, že v našom podniku existuje „akýsi“ projekt LIK.

Aby nás obyčajní smrteľníci vôbec našli, musia mať niekedy naozaj z pekla šťastie. Často sme až príliš „ukrytí“. A preto by veru nebolo na škodu, ako ste sami poznamenali, označiť umiestenie sídiel OZ a LS informačnými šípkami, aby k nám návštevníci našli cestu.

 

Snažme sa ovplyvniť to, čo môžeme. Za jeden halier si nekúpime nič. Milión halierov – to postačí už na slušné autorádio. No a keď dáme dokopy celú miliardu halierov, nie je problém kúpiť si Ferrari, o ktorom snívame celý život.

 

„Slovenský národ je nevychovaný“, to bolo konštatovanie jedného z vás. O tejto skutočnosti sme sa už veľakrát presvedčili na vlastnej koži. No mnohí z vás ale vyjadrili presvedčenie, že prostredníctvom LIK je možné upozorniť návštevníkov na zakázané činnosti v lese a eliminovať vandalizmus. Možno sa raz vtipná poznámka kolegu z Považskej Bystrice „Rómovia spravili výchovný zásah v poraste“ stane minulosťou...

Vzťah verejnosti a š.p. LESY SR je taktiež predmetom overovania v rámci certifikácie lesov, načo nás upozornili kolegovia z P. Bystrice a Trenčína. No a nezabúdajme ani na chaty a ostatné ubytovacie zariadenia, ktorých návštevnosť možno stúpne aj vďaka projektu LIK.

„Nevýhody - žiadne!“ Tento názor nás síce nesmierne s Jankom Mičovským potešil, ale uvedomujeme si, že nie všetci sa nato pozeráte rovnakým okom, čo je aj pochopiteľné. Väčšina z vás sa obáva toho, že prostredníctvom LIKu dôjde k zvýšeniu už aj tak nadmernej zaťaženosti prevádzkových pracovníkov. A čo nato Janko Mičovský? „Zvýšené zaťaženie? Určité áno, ale tvrdenie, že vás to pripraví o množstvo času, je takpovediac extrémistické.“ Neostáva mi nič iné, len s ním súhlasiť. Veď to, že niekomu občas venujem 5 minút svojho času, poviem pár milých slov, usmejem sa, skrátka sa správam slušne, nestojí až tak veľa. To je všetko, čo od vás chceme. Nič viac a nič menej. Viem, niekedy je aj 5 minúť priveľa, keď nevieme, kde nám hlava stojí. Pokúsme sa ale tento náš vnútorný postoj zmeniť a byť k návštevníkom našich lesov prístupnejší a ľudskejší.

„Nevýhody: zistíme postupom času.“ Myslím, že v týchto slovách je ozaj veľký kus pravdy. Nechajme sa prekvapiť, či už milo, alebo nemilo a neodsudzujme niečo vopred na neúspech. Len prax nakoniec ukáže, či sa naše zámery neminuli účinkom a či celý projekt smeruje tam, ako sme si to na začiatku predstavovali.

 

Zvýšené zaťaženie? Určité áno, ale tvrdenie, že vás to pripraví o množstvo času, je takpovediac extrémistické.

 

Finančné a morálne ohodnotenie. Aj táto téma zaznela na každom stretnutí. Zatiaľ vám naozaj nemôžeme sľúbiť nič. Žiadne tie korunky navyše. A morálne? Tým by na začiatku snáď mohol byť dobrý pocit každého z nás, keď uvidí spokojnú tvár človeka, ktorému sme práve venovali 5 minút svojho času.....

V rámci záverečnej diskusii sme sa venovali aj otázke evidencie. Všetci do jedného sa sťažujete na rastúcu byrokraciu a papierovačky zo strany generálneho riaditeľstva. A preto sme sa na základe vašich reakcií rozhodli upustiť od formálnej evidencie. Projekt v priebehu roka 2006 a začiatkom roka 2007 vyhodnotíme v rámci osobných stretnutí a rozhovorov.

A čo dodať na záver? Sami ste napokon pochopili, že lesné informačné kancelárie by hlavne mali laickej verejnosti bližšie priblížiť prácu lesníkov, o ktorej má väčšina z nich značne skreslené predstavy. A najmä prispieť k zlepšeniu verejnej mienky o nás, lesníkoch.

Foto: autor