Editorial

Dánsky filozof a teológ Sören Kierkegaard, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov filozofie 19. storočia a modernej filozofie vôbec, považoval za základnú etickú kategóriu voľbu. Voľbu, ktorou je obdarený ČLOVEK. Človek, ktorý preberá zodpovednosť za svoje rozhodnutia a hľadá harmóniu so svojím okolím. Zároveň však tvrdil, že etický spôsob života sa vyznačuje dobrovoľným a zámerným podriadením sa povinnosti. Eticky konajúcemu človeku ide takto o súlad s akýmsi nepísaným univerzálnym morálnym zákonom. A práve tieto myšlienky sú základom moderného prístupu ku vedeniu a rozvoju ľudí.

S hlbokou úctou si spomínam na jednu moju pani učiteľku na vysokej škole. Prednášala environmentálnu výchovu a v jednom z rozhovorov pre istý časopis povedala vetu, ktorou by sa mal riadiť každý, kto má ambíciu viesť iných ľudí: „...myslím si, že ľudia nie sú len akési „bezduché monštrá“, ktorým stačí dať do mozgu program, naštartovať ich a očakávať, že budú fungovať podľa pravidiel, ktoré im niekto určí“.

Je to skutočne tak. Prácu s ľuďmi – ak má mať zmysel - je nevyhnutné chápať ako poslanie. Ak máme svoje poslanie plniť, mali by sme niesť v sebe posolstvo o niečom, čo chceme ostatným odovzdať, prečo ich chceme získať, nadchnúť, presvedčiť. Žiada si to veľkú dávku vnútorného zápalu, sily, obetavosti a samozrejme dostatok presvedčivých argumentov. Len tak sa nám možno podarí osloviť iných ľudí. Nehovorím, že okamžite zmeniť. Zmena vedomia iného človeka je dlhodobý proces a vstupuje do nej veľa faktorov, ktoré mnohokrát manažér nepozná. Ak možno chápať duchovnosť ako prebudenie hlbších úrovní nášho bytia, v ktorých sa navzájom stretávame ako jedinečné ľudské bytosti túžiace po poznaní, harmónii a láske, tak potom sa snažme prebudiť aj tento rozmer v ľuďoch.

Po poldruha roku v našom podniku a na základe životných skúseností viem, že to podstatné, čo môže najviac pomôcť nášmu podniku, je v našom vnútri.

Ivan Rusko