Kormorány kontra...

Karol VOLENTIER

Už celé roky odoberám časopis „Poľovníctvo a rybárstvo“. Napriek tomu, že začali vychádzať aj ďalšie časopisy v uvedenej oblasti, ktoré sú na vysokej odbornej, ale hlavne ilustračnej úrovni, vždy sa dá niečo vybrať aj z toho nášho pôvodného a starého poľovníctva. Rád si prečítam príbehy zo života, no hlavne odborné články týkajúce sa poľovníckej, ale aj rybárskej problematiky. Obyčajne sú venované našim hlavným druhom poľovnej zveri, jej obhospodarovaniu a kvalite trofejí, ktorá má klesajúcu tendenciu.

Sú však aj témy, ktoré nie je možné vyčerpať v jednom článku, dotýkajúce sa problematiky, ktorá prekračuje rámec poľovníctva a rybárstva a zasahuje aj do ďalších oblastí. Takáto problematika bola na stránkach časopisu riešená napríklad v súvislosti s krkavcom, kedy museli lesníci a poľovníci poukázať aj na dopad vysokého stavu krkavcov na hluchániu zver.

V poslednej dobe sa objavujú články o kormoránoch, ktorých populácia neustále rastie a začína sa už prejavovať aj na početnosti rybej osádky na jednotlivých vodných plochách či tokoch. Hlavne zimné rozšírenie kormoránov, keď sa títo presúvajú do oblastí mimo svojich hniezdisk, ohrozuje rybiu populáciu menších vodných tokov, pretože pri svojej početnosti dokážu dokonale preloviť celé úseky týchto tokov, v ktorých hĺbka vodného stĺpca neposkytuje rybám dostatočné možnosti úniku. A aj ryby, ktorým sa podarí uniknúť, sú väčšinou natoľko poranené, že ich prežitie je prinajmenšom diskutabilné. Osobne sa vôbec nečudujem rybárom, že sa im takýto stav nepozdáva. Dokážem však pochopiť aj ochranárov, ktorí sú zásadne proti redukcii populácie kormoránov. Ale chrániť treba aj iné vzácne druhy živočíchov. Som presvedčený, že hlucháňovi prospieva, že krkavec už nie je chránený celý rok.

Už by som ale mohol prezradiť, kde celý tento môj článok smeruje. Kormorány sa totiž dostávajú až do oblastí, kde svojím predačným tlakom znižujú potravinovú základňu inému vzácnemu živočíchovi, ktorým je vydra. V minulosti sa životný priestor vydry a kormorána prakticky neprekrýval. V dnešnej dobe tomu tak už asi nebude. Podľa mojich pozorovaní, ale aj podľa rozprávania kolegov kormorány prenikajú až k horným tokom našich riek do lipňového, ale aj do pstruhového pásma. Boli dokonca videné aj na väčších potokoch. Ako sa asi začnú správať vydry, keď vo svojom vodnom prostredí nebudú nachádzať dostatočné množstvo svojej prirodzenej potravy? Začnú rozširovať svoj areál ako to robí medveď alebo vlci? Ako bude vydrám vyhovovať nové prostredie? Akú náhradnú potravu budú vyhľadávať, keď sú bytostne viazané na konzumáciu rýb? Nedostaneme sa do situácie ohrozenia vydrej populácie, ktorá je na Slovensku aj bez uvedených vplyvov nie práve optimálna? Osobne som naposledy videl vydru v regulovanej časti Hrona priamo v meste Banská Bystrica. Že by to bolo jej prirodzené životné prostredie, o tom dosť pochybujem.

Nechcem týmto tvrdiť, že všetky moje úvahy sú v tomto ohľade správne, ale možno sa tento článok dostane do rúk aj takým ľuďom, ktorí sa nad uvedenou problematikou začnú vážne zamýšľať.

Ing. Karol Volentier je manažér pre rozvoj zamestnancov a personálne procesy, GR š.p. LESY SR

Mapa rozšírenia Kormorána v Európe.