NAŠE DREVO

Keď sme pre vás pripravovali tématický blok názorov, informácií a hodnotení do februárového vydania časopisu Lesník, dali sme mu názov NAŠE DREVO. Vyjadruje v prenesenom význame skutočnosť, že každý zamestnanec sa svojím dielom práce, skúseností, vedomostí a profesionality podieľa nielen na kvalite konečného produktu, ale aj na tom, aby bolo čo produkovať. Výsledkom práce všetkých zamestnancov š.p. LESY SR je teda „naše drevo“ a nás by mohlo a možno aj malo zaujímať, ako sa predáva, za aké ceny, do akých krajín, aký je vývoj obchodovania s drevom, akí su naši najväčší obchodní partneri a aké finálne produkty sú z nášho dreva vyrábané. Veríme, že na nasledujúcich stranách dostanete odpovede na tieto otázky a že to bude pre vás pútavé čítanie.

Dopyt po výrobkoch z dreva prudko rastie

Na trhu s drevom zostrenie konkurencie

Jozef MARKO

Ako sa štátnemu podniku LESY SR darí obchodovať s konečným produktom a výsledkom práce jeho zamestnancov? Aký trend v obchodovaní s „naším drevom“ sme zaznamenali a aký očakávame? Na tieto a ďalšie aktuálne otázky nám odpovedal predchádzajúci obchodný riaditeľ š.p. LESY SR Ing. Dávid NÉMETH.

Na úvod obligátna otázka na prelome rokov. Aké sú výsledky predaja dreva za uplynulý rok z hľadiska objemu, cien a priemerného speňaženia?

- Predaj dreva v roku 2005 bol výrazne ovplyvnený kalamitou. Na trhu s drevom sme umiestnili o 820 000 m3 ihličnatého dreva viac ako v roku 2004. Na druhej strane presunom ťažieb do kalamitných porastov bol predaj listnatého dreva v porovnaní s rokom 2004 o 100 000 m3 nižší. Vzhľadom k tomu, že sme začiatkom roka 2005 zastabilizovali s veľkými odberateľmi ceny dreva, pokles cien nebol dramatický. Priemerné speňaženie ihličnatého dreva pokleslo o 75 Sk, najväčší podiel na tomto poklese mala guľatina (pokles o 150 Sk), ceny vlákniny sa prakticky nemenili. V priebehu roka sme zaznamenali určité výkyvy v harmonograme spracovania kalamity, na čo sme ako obchodníci museli reagovať. Z lesníckeho, ale aj z obchodného hľadiska považujem rýchlejšie spracovanie kalamity za pozitívne. Musím však zdôrazniť, že úzka spolupráca v plánovaní a koordinácii ťažieb a predaja bola ešte nevyhnutnejšia ako v štandardnom roku.

Vývoj cien bol pre jednotlivé sortimenty rôzny. Ako som už vyššie spomenul, v ihličnatých guľatinových sortimentoch došlo v priebehu roka k zníženiu cien v priemere o 150 Sk z dôvodu relatívneho prebytku dreva na trhu. Spracovateľské kapacity na ihličnatú vlákninu v stredoeurópskom priestore sa postupne rozširujú, čo pri štandardných ročných ťažbách bude znamenať zostrenie konkurencie aj v tomto segmente.

Predznamenali ste moju ďalšiu otázku týkajúcu sa zákaznícky najžiadanejších a  nedostatkových sortimentov. Ako vidíte z tohto uhla pohľadu súčasnú situáciu na trhu s drevom?

- Otázka nedostatku alebo prebytku sortimentu závisí od vyrovnanosti ponuky a dopytu. Vzhľadom na princípe trvalo udržateľného rozvoja a hospodárenia v lesoch je elasticita ponuky nízka. Znamená to, že ak dopyt po výrobkoch z dreva prudko rastie, les nie je schopný pokryť takýto nárast a zákonite dochádza k nedostatku na trhu. V súčasnosti na Slovensku, ale aj v Európe dochádza k tomuto javu prakticky vo všetkých sortimentoch. Je to dobrá správa pre lesníkov, keď výnosy zo storočnej starostlivosti o les môžu byť plnohodnotne vrátené do zveľaďovania mladého lesa pre budúce generácie.

Poďme k zákazníkom. Ako by ste charakterizovali súčasnú klientelu nášho podniku a zákazníkov, na ktorých sa š.p. LESY SR prioritne orientuje?

- V zásade existujú dva typy správania sa zákazníkov. Prvé je takzvané spotové, burzové správanie sa, keď zákazník kupuje drevo prevažne od dodávateľov, u ktorých získava najvýhodnejšie podmienky. Druhý typ zákazníka sa orientuje na stabilitu a kontinuitu dodávok. LESY SR, š.p. sa svojou obchodnou politikou orientujú na takýchto zákazníkov a našou prioritou sú stabilné, korektné, stredno až dlhodobé vzťahy práve s takýmito zákazníkmi. Tento typ obchodných vzťahov znižuje volatilitu extrémnych výkyvov na trhu a zabezpečuje stabilitu dodávok. Musím však zdôrazniť, že takýto zákazník musí mať primerane silnú finančnú stabilitu a zabezpečené vlastné trhy. A takýchto firiem je na Slovensku bohužiaľ zatiaľ málo.

Niekedy aj korektný zákazník ani pri najlepšej vôli nedokáže dlhodobo garantovať požadovanú stabilitu. Ako sme pripravení na to, aby nám potom nerástli pohľadávky po lehote splatnosti?

- V zmluvnom systéme sme urobili niektoré zmeny, ktorými budeme znižovať riziká vyplývajúce z obchodných vzťahov s nestabilnými zákazníkmi. Zavádzame systém hodnotenia zákazníkov a nástroje na zabezpečenie platieb ako napríklad úverové limity, bankové záruky a podobne.

Niektorí domáci spracovatelia dreva, zaštíťujúci sa značkou Zväz spracovateľov dreva, kritizujú našu obchodnú politiku, ktorá vraj uprednostňuje zahraničných klientov?

- V spoločnej Európe by mali byť tieto pojmy – domáci a zahraniční - neaktuálne. V skutočnosti aj napriek kritike niektorých spracovateľov na Slovensku LESY SR, š.p. svojou obchodnou politikou podporujú v rámci svojich možností spracovateľov dreva na Slovensku. Kým v roku 2002 bol podiel exportu LESOV SR na celkových dodávkach približne 22%, v roku 2005 to bolo už len niečo cez 8% a vývoj má naďalej klesajúcu tendenciu. Ustúpili sme aj od vzťahov s firmami, ktoré drevo z LESOV SR obchodujú ďalej do zahraničia.

Aký vývoj obchodovania s drevom očakávate na slovenskom trhu a trhu okolitých krajín?

- Ako som už spomenul, rok 2006 bude z hľadiska požiadaviek trhu nedostatkový.

Očakávam zostrenie konkurencie nielen medzi spracovateľmi dreva na Slovensku, ale aj v celom stredoeurópskom priestore. Začíname cítiť dokonca medziodvetvovú konkurenciu medzi energetikou, celulózo-papierenským priemyslom a klasickými piliarmi.

Na trhu sa udržia tí, ktorí budú vyrábať kvalitne, efektívne alebo sa budú vedieť odlíšiť od konkurencie. Čím vyššia pridaná hodnota výroby, tým väčšie šance na úspech.

Rok 2006 má byť podľa vedenia v š.p. LESY SR aj rokom implementácie nového výrobno-obchodného logistického systému.

- Určite. Prvý úspech v implementácii výrobno-obchodného logistického systému predstavuje zavedenie elektronickej evidencie a plánovania zdrojov. S vysokou presnosťou poznáme naše zdroje dreva, ktoré budeme v roku 2006 ťažiť a predávať. Je to však len začiatok. Intenzívne pracujeme na dobudovaní celého systému, pomocou ktorého budeme vedieť optimalizovať ťažbu, manipuláciu a prepravu dreva vzhľadom k terénnym podmienkam, rozloženiu odvozných miest a expedičných skladov, dopravným vzdialenostiam a samozrejme požiadavkám zákazníkov. Celý tento proces nebude zameraný na extrémne zvyšovanie tržieb, ale na maximalizáciu marže medzi nákladmi a výnosmi. Môžeme tak zvyšovať investície napríklad do lesnej infraštruktúry a mnohých ďalších aktivít, ktoré boli v minulosti zanedbávané.