Navštívte OZ Revúca

Igor VISZLAI

Spoľahlivým „poznávacím znamením“ stredného Gemera sú jeho nevšedné prírodné krásy, bohatá história a srdeční ľudia. Do tejto vzácnej mozaiky nepochybne patria aj tunajšie lesy. Na začiatku by som si pomohol týmito vetami z propagačného materiálu lesných informačných kancelárií. Chcel by som vás nimi pozvať na návštevu regiónu, kde lesníctvo písalo svoju významnú históriu, kde je množstvo prírodných zaujímavostí a krás, kde je kus národných dejín, ale aj zaujímavej súčasnosti.

Málo známou, ale o to významnejšou osobnosťou slovenského lesníctva v 19. storočí bol bezpochyby Ľudovít Greiner. Rodák z Nemecka pôsobiaci ako riaditeľ Coburgovských lesov a majetkov v Jelšave uplatnil novú organizáciu lesov rozdelením lesného fondu medzi deväť lesných úradov, v rokoch 1833 až 1838 začal s vytváraním lesníckych máp a už pred 150 rokmi vytvoril prvý lesný hospodársky plán pre celok Muráň. Zostrojil aj tzv. Greinerov výškomer, ktorým dokázal, že najvyšším vrcholom Tatier je Gerlachovský štít. Na počesť Ľudovíta Greinera je na jeho hrobe v Jelšave upravený obelisk a na mestskom úrade pamätná tabuľa.

Jeho pôsobenie v lesoch Gemera by určite vedeli potvrdiť aj stromy, ktorých vek sa odhaduje na približne 200 rokov. Je to pamätný dub na Berci, ktorého obvod v prsnej výške je úctyhodných 690 cm a topoľ sivý pod Perpešom s obvodom 697 cm a výškou 37 m. Dendrologicky zaujímavou je najnižšie položená lokalita prirodzene sa vyskytujúcej borovice horskej – kosodreviny na Slovensku vo výške 725 m n.m. v Hrdzavej doline. No a prísť návštevníkovi na stredný Gemer a nevidieť Muránsku planinu, to je ako prísť do Prahy a nevidieť orloj. Bralo Cigánka s najvyššie položeným stredovekým hradom Muráň, Ľadová jama, bralo Poludnica či iné krasové útvary zanechajú v ľuďoch nezabudnuteľné zážitky. Na jar kvitnúce šafrany, prvosienky holé, poniklece, ale aj kandíky, pozdejšie driádky a rôzne orchideje lákajú turistov ísť ďalej a ďalej a vdychovať ten jedinečný vzduch presýtený vôňami typickými len pre tento kraj. A čo rastie naozaj len na Muránskej planine, je jej endemit - lykovec kríčkovitý. Ani maliar nedokáže namiešať jedinečnú ružovú farbu jeho kvietkov.

Nemenej zaujímavou časťou územia OZ Revúca je aj západný okraj Národného parku Slovenský kras. Kečovské škrapy so svojou teplomilnou vegetáciou sú tak isto zriedkavosťou v rámci Slovenska. Ku nim sa však dostanete len tak, že prejdete okolo jaskyne Domica. Preto verím, že ju neobídete, ale budete mať šťastie a pri jej prehliadke sa budete môcť poplaviť na pramici po riečke Styx, ktorá ju vyerodovala. Je najznámejšou a najkrajšou jaskyňou Slovenského krasu a spolu s jaskyňou Aggtelek na maďarskom území tvorí 21 km dlhý jaskynný systém, ktorý sa dostal aj na zoznam prírodných pamiatok UNESCO.

Ponúkam aj prechádzku po náučnom chodníku, ktorý bol vybudovaný za pomoci pracovníkov štátnych lesov. Nenáročný, 3,3 km dlhý náučný chodník Drienok severným okrajom Drienockého krasu návštevníkov oboznámi s prírodnými danosťami okolia, vysvetlí pestovanie lesov od obnovy po rubnú ťažbu s využitím prirodzeného zmladenia, urobí exkurz do histórie ochrany prírody, ale zavedie ich aj na hrad Drienok z konca 13.storočia, ku jaskyni aj priepasti. Vybudované odpočívadlo ponúka možnosť zregenerovať pri opekačke, vyšantiť sa v potoku, či len tak v lone prírody relaxovať.

Z historických pamiatok okrem spomínaného Muránskeho hradu dávam do pozornosti rímsko-katolícky kostol z polovice 13.storočia prestavaný v roku 1750 na rotundu s románskymi nástennými maľbami v Šiveticiach. Gotický kostol v obci Rybník z 13.storočia s gotickými maľbami zo 14.storočia je nezvyčajný tým, že kostol je postavený nad obcou a zvonica priamo v obci. Z čias začiatku dobývania a spracovávania železných rúd je pec z roku 1871 v obci Červeňany, ktorá patrí medzi najzachovalejšie technické pamiatky svojho druhu na Slovensku. No a samozrejme, že nemôžem zabudnúť na Prvé slovenské gymnázium v Revúcej, kde sa od jeho založenia v roku 1862 vyučovalo v slovenskom jazyku. Dnes je v historickej budove sprístupnená pamätná izba. Zrúcaniny hradov Drienok, Rákoš, Jelšava a Gemer majú svoju históriu a spomínam ich pre inšpiráciu na ďalšie výlety.

A čo súčasnosť? Vašu pozornosť upriamim na malé, ale krásne upravené kúpele Číž, kde pomocou jódovo-brómovej vody problémy s pohybovým ústrojenstvom a cievne ochorenia ustupujú pod rukami skúsených terapeutov.

Nebol by som dobrý lokálpatriot, keby som nespomenul priam stredoeurópsku jedinečnosť, akou chov chladnokrvných koní plemena norik muránskeho typu je. Zabezpečuje ho náš odštepný závod v Stredisku chovu koní. Toto plemeno s veľmi dobrou povahou a ochotou pracovať je chované pre potreby lesnej prevádzky, ale aj lesoturistiky a hipoterapie. Od jari až do neskorej jesene ich môžete stretnúť na lúkach Muránskej planiny a preháňajúce sa stádo koní po Veľkej lúke je aj v zime nezabudnuteľná demonštrácia krásy a ušľachtilosti.

Množstvo turistických chodníkov, ktoré popretkávali celý región, vás zavedú na najvyšší vrch Slovenského Rudohoria - rozložitú Stolicu, či dominantu regiónu – vrch Kohút, povesťami opradený Železník, prielomom riečky Muráň, plochým chrbtom Tŕstia, historickou cestou Márie Széchy z Fiľakova na Muránsky hrad. Hustú sieť tvoria chodníky po celej Muránskej planine. Za jeden deň sa to jednoducho všetko stihnúť nedá, preto vám dávam do pozornosti chaty v správe Odštepného závodu Revúca, ktoré sú tak pre náročnejších, ale aj pre tých, ktorí vyhľadávajú ešte romantiku bez elektriny a tečúcej vody. Chaty na Studni, Priehaline, Maretkinej, Lopušnom, Kyprove, Dlhom diely, Tvrdošove, Lapši aj Stránskej sú k dispozícii celoročne.

Na záver si opäť pomôžem citátom z mapy LIK: „Otvárame priestor nielen pre priblíženie jedinečných prírodných scenérií, lesných porastov či jednotlivých stromov, ale aj čo najširšiu spoluprácu s verejnosťou. Nuž, vstúpte do chrámu prírody a vnímajte jej podmanivú krásu.“

Nech sa páči!

 

Bližšie informácie o ubytovacích možnostiach OZ Revúca získate na www.lesy.sk (turizmus),

na e-mailovej adrese lesyrv.stav@lesy.sk

alebo

na t.č. 058/488 01 45.