Dnes z OZ Rožňava

„Od nás je všade ďaleko“

Jozef MARKO

Lesná správa Betliar s novou

fasádou v centre obce dôstojne reprezentuje štátnych lesníkov.

V Rožňave ma víta mrazivé slnečné januárové ráno. Vo vkusne zmodernizovanej kancelárii riaditeľa Ing. Jána Vavreka mám možnosť hovoriť so všetkými vedúcimi úsekov na ústredí OZ – s vedúcim lesníckej výroby Ing. Otom Fehérom, vedúcim ekonomiky Ing. Štefanom Zubriczkým a vedúcim obchodu a logistiky Ing. Júliusom Tiszom. A to ešte netuším, že v priebehu dňa navštívim všetky štyri lesné správy a medzitým stihnem aj chutný obed v jedálni, ktorá je priamo v budove OZ v centre mesta.

Patria do kalamitnej top skupiny

Hneď na úvod sa dozvedám, že rožňavský závod zasiahla veterná kalamita v roku 2004 nie 19., ale už 14. novembra. J. Vavrek nechápe, prečo vedenie podniku nezaradilo OZ Rožňava k top päťke kalamitných závodov. „V minulom roku sme vyťažili takmer 145 000 kubíkov, z toho 133 000 kubíkov predstavovalo spracovanie veternej a podkôrnikovej kalamity, čo je 92-percentný podiel. Prvé dva – tri mesiace roka 2005 sme sa doslova topili v zásobách dreva, pretože top zákazníci od nás odobrali iba 36 kubíkov! Pritom sme sa snažili spracovať kalamitu čo najrýchlejšie, aby nedošlo k znehodnoteniu dreva. Ibaže viacerí zákazníci uprednostnili drevo z TANAP-u a ak by nebol uvoľnený predaj dreva na export, neviem, ako by to dopadlo. Naším špecifikom je to, že od nás je všade ďaleko. Odvoz dreva cez Dobšinský kopec alebo Čertovicu nie je v zime pre odberateľov vôbec jednoduchý.“

Dnes už rožňavskí lesníci môžu s pokojom v duši povedať, že minuloročnú kalamitu zvládli a napriek nižším cenám dreva dosiahli jeho vyššie speňaženie. Pokojní ale nie sú, pretože im hrozí oveľa ničivejšia „kalamita“. „Na teritóriu OZ majú byť vyhlásené tri chránené vtáčie územia (CHVÚ) – Slovenský kras, Muránska planina a Stolické vrchy, Volovské vrchy, ktoré pokryjú dve tretiny v súčasnosti obhospodarovanej plochy. Pre nás je najmenej prijateľný návrh zákazu vykonávania ťažieb v porastoch starších ako 50 rokov v čase od 15. marca do 31. júla. Ďalšie obmedzenia sa týkajú tzv. ekologických funkčných priestorov v rámci budúcich CHVÚ, v ktorých ochranári navrhujú zákaz zasahovania do lesných porastov a poškodzovania vegetačného a pôdneho krytu, ako aj zákaz stavania lesných ciest a zvážnic. Budeme v nich nútení správať sa ako v piatom stupni ochrany, čo znamená bez zásahu. Je to vážny problém, ktorý sa netýka iba nás, ale celého slovenského lesníctva. Ak sa nepodarí nájsť na úrovni ministerstiev pôdohospodárstva a životného prostredia rozumný kompromis, existencia nielen nášho závodu stratí opodstatnenie,“ konštatuje O. Fehér.

Namiesto krásnych dubov iba vysoké pne

Toto ostalo z krásnej dubiny

po nájazdoch Rómov z Krásnohorského Podhradia.

Aj v teréne sa postupne presviedčam, že Rožňavčania v lesníckych uniformách sa potýkajú s problémami, ktoré sa zďaleka netýkajú iba ich. Sadáme do auta a mierime k jednému z najnavštevovanejších hradov na Slovensku – ku Krásne Hôrke. Malebný pohľad na dominantu širokého okolia však po chvíli úplne zneguje pocit rozhorčenia a smútku. Nad rozrastajúcou sa rómskou osadou za hradom totiž prednedávnom rástli na dvesto hektároch krásne dubiny. A dnes? Ostali iba osamotené borovice, ktoré našich počerných spoluobčanov nezaujímajú a vitálne zmladenie duba s množstvom asi sedemdesiat centimetrov vysokých dubových pňov, ktoré pripomínajú žalujúce pamätníky vandalizmu a bezohľadnosti. „S krádežami si sami nevieme poradiť. Porasty strážila SBS-ka, ale aj jej členov skupina Rómov niekoľkokrát napadla. Teraz to skúšame s ochrankou znova, ale zatiaľ sa nikto do výberového konania neprihlásil. Krádeže dreva sa ale množia a ak nebudeme postupovať koordinovane s políciou, tento trend nezastavíme. Očakávame, že účinné riešenie opäť treba hľadať na úrovni ministerstiev, aby bol prijatý rovnaký postup v rámci celého Slovenska a aby sa ním všetci riadili,“ domnieva sa J. Vavrek. Pozeráme na tú spúšť a v diaľke zrazu započujeme dopadnúť na zem ďalšiu obeť ľudskej svojvôle, ktorú sa nedarí potrestať...

Náladu mi vylepšuje ďalšia zastávka reportážnej cesty po OZ Rožňava – expedičný sklad v Betliari. Jediný ES na rožňavskom závode je aj rozvojovo-technickým riaditeľom Ing. Jánom Štefánikom označovaný ako číslo jeden v rámci podniku. Postupne začínam chápať prečo. Už pri vstupe do jeho rozľahlého areálu ma víta bzukot ako vo včeľom úle. V pohybe sú dve manipulačné linky a šesť nakladačov, ktoré sa preháňajú po spevnenej ploche a nakladacej rampe s pristavenými vagónmi obratne, sebaisto a rýchlo. „A to si predstavte, že ešte nedávno sa tu ľudia a mechanizmy pohybovali v hlbokom blate. V rokoch 2002 až 2003 prešiel ES rekonštrukciou za viac ako 20 miliónov korún a dnes tu dokážu chlapi vymanipulovať mesačne 10 000 kubíkov dreva,“ hovorí s hrdosťou v hlase O. Fehér a vedúci ES Ondrej Karas dodáva, že za niektoré mesiace je to aj 12 000 až 14 000 kubíkov. Pochvaľuje si prenajatie nakladačov. Ich nájomcovia sa snažia dobre zarobiť a odvádzajú poctivú robotu. Obaja moji sprievodcovia sa zhodujú na tom, že pokiaľ v uplynulých rokoch bola manipulácia na ES najužším miestom na rožňavskom závode, dnes ich už tento problém netrápi.

ES však trápi obyvateľov Betliara, konkrétne Železničnej ulice, ktorá k nemu vedie. Nevedia stráviť, že ruch na ich ulici sa počas kalamity znásobil. Už v tomto roku má byť ale dokončená obchvatová komunikácia ku skladu, takže ich, aj dosť intenzívne medializovaná nespokojnosť, bude zažehnaná. „Naše problémy tým ale nekončia. Obyvatelia inej ulice v Betliari, ktorou zvážame drevo z kalamitných porastov a je pre nás jedinou použiteľnou komunikáciou, požiadali petíciou starostu, aby bola na koncoch ich ulice osadená značka zakazujúca pohyb áut s hmotnosťou nad desať ton. To by pre nás znamenalo katastrofu, pretože náhradné riešenie jednoducho neexistuje. Čakajú nás ďalšie zložité rokovania,“ povzdychne si J. Vavrek a spolu sa snažíme vžiť do myslenia dotknutých Betliarčanov. Možno by chceli, aby lesníci prevážali drevo vzduchom. Ale to by im zasa vadilo, že im môže kedykoľvek padnúť na hlavu, no nie?

Venujme sa iba lesníctvu!

Vedúci LS Nižná Slaná Ing. V. Farkašovský (vpravo) počas vysvetľovania pri mape, prizerá sa Ing. O. Fehér.

Neďaleko ES v Betliari sú dve veľké lesnícke bytovky a riaditeľ OZ Rožňava pri pohľade na ne upozorňuje na problematiku bytového fondu š.p. LESY SR. „V praxi nám chýba jednotná metodika správy a odpredaja služobných bytov. Veď ak sme dokázali uviesť do života jednotnú organizačnú štruktúru, prečo nie sú stanovené rovnaké pravidlá a postup pre všetky OZ aj v tejto oblasti? A keď už sme pritom, načo sú nám vlastne služobné byty? Podľa môjho názoru by sme sa mali zbavovať všetkého, čo nás zaťažuje a venovať sa iba lesníctvu tak, ako je to štandardné v každej reštrukturalizovanej firme,“ otvorene hovorí riaditeľ rožňavského závodu. Nakrátko si spomeniem na časy strávené v košických železiarňach, kde v rokoch 1999 a 2000 vtedajší prezident Gabriel Eichler kládol dôraz na očistenie podniku od zaťažujúcich pasív i aktív a sústredenie sa na jadro podnikania, teda hutníctvo. Na slová J. Vavreka môžem teda reagovať iba súhlasným prikývnutím.

Každá minca má ale dve strany a v prípade prenájmu či odpredaja štátneho majetku zvlášť. Kolegovia z Rožňavy majú naporúdzi hneď tri najvypuklejšie prípady – megalomanský areál oprávarenských dielní určených na generálkovanie LKT-čiek pre celé bývalé Východoslovenské štátne lesy priamo v Rožňave, veľký areál bývalého pionierskeho tábora Zálešák pri Betliari a veľkoškôlku, ktorú však už dnes „majú na krku“ v OZ Semenoles. Pozostatky socialistických čias dnes dokážu visieť na krkoch ľudí, ktorí sa snažia byť dobrými hospodármi ako ťažké balvany a zbaviť sa ich nie je vôbec ľahké. Inej cesty ale skutočne niet a lesníkov z Rožňavy teší, že napríklad Zálešák už má nádejného kupcu.

Ako som už spomenul v úvode, postupne si podávam ruky s vedúcim Lesnej správy v Krásnohorskom Podhradí Jánom Bukovinským, vedúcim LS Rožňava Ing. Štefanom Mankom, vedúcim LS Betliar Ing. Jozefom Trojanom a vedúcim LS Nižná Slaná Ing. Vojtechom Farkašovským, ako aj s ich kolegami na lesných správach. Pýtam sa, ako ide život, čo im chýba alebo prekáža a napriek spomenutým problémom a mnohým iným, ktoré musia denne zvládať a ktoré sa mi jednoducho do článku tohto rozsahu nemôžu zmestiť, nevidím v ich tvárach skepsu alebo podráždenosť z toho, že ich vytrhávam z pracovného rytmu, že ich niekto z generálneho riaditeľstva zdržuje od roboty. Utvrdzujem sa v poznaní, že túto prácu nemôžu ľudia robiť iba pre peniaze.

Poľovnícky raj a jedinečný projekt

Riaditeľ OZ Rožňava

Ing. J. Vavrek pri počítači nad hospodárskymi výsledkami závodu.

A tento pocit vo mne umocní na záver zaujímavého dňa O. Fehér. Na Nive ma vyváža do zrekonštruovaného zverníka v porastoch nad Betliarom, ktorý má rozlohu úctyhodných 1 696 hektárov, pretkáva ho 28 kilometrov poľovníckych chodníkov a oplotený je 30-timi kilometrami pletiva. Rekonštrukcia zverníka si vyžiadala náklady vo výške 3 mil. Sk a jeho kolaudácia prebehla v septembri minulého roka. „Poľovník sa môže v členitom teréne pohybovať celý deň a vôbec sa nedostane k plotu. Tí, ktorí tu už mali možnosť zapoľovať si, sa chcú vrátiť,“ zasväcuje ma do výnimočnosti tohto kúska poľovníckeho raja O. Fehér. Výnimočný je aj najväčším poľovníckym projektom súčasného Slovenska, ktorý spočíva v cielenom krížení dvoch najkvalitnejších populácií jelenej zveri – Karpatského jeleňa z teritória OZ Bardejov, OZ Vranov a OZ Sobrance a Poľanského jeleňa z kraja pod Poľanou. Odchyt jedincov je rozplánovaný na tri roky s cieľovým stavom odchytu 60 kusov. Prvých 25 kusov už prešlo aklimatizáciou a je vypustených vo zverníku. Ja ale na vlastné oči obdivujem eleganciu ušľachtilých danielov. A domov si odnášam nielen krásny estetický zážitok, ale aj nezabudnuteľný a cenný dojem z toho, že som deň strávil so zaujímavými ľuďmi s lesníckym srdcom na pravom mieste.