Spýtali sme sa: Aký je váš názor na úroveň
podnikovej kultúry v š.p. LESY SR?
Ing. Miroslav Borsek, vedúci odboru Z praxe jednotlivých podnikov je zrejmé, že najväčšou prekážkou implementácie zmien býva podniková kultúra. To, že naša firemná kultúra je konzervatívna, logicky vyplýva z charakteru našej výroby a historického vývinu lesníctva na Slovensku. s potešením môžem konštatovať, že podniková kultúra sa v poslednom období mení. Ako príklad môžem uviesť zmenu postojov zamestnancov v oblasti používania výpočtovej a komunikačnej techniky, ale i prístupu k zavádzaným zmenám v oblasti riadenia firmy (nové postavenie odborných lesných hospodárov a vedúcich lesných správ, prístup k zavádzanému výrobno-obchodnému a logistickému systému zo strany ťažbárov a logistikov a pod.). Trochu ma mrzí (dúfam, že je to len môj pocit), že so zavádzanými zmenami sa viac stotožňujú pracovníci vonkajšej prevádzky ako niektorí zamestnanci ústredia podniku. A ako docieliť resp. priblížiť sa k želanému stavu, aby sa čo najviac zamestnancov stotožnilo so zavádzanými zmenami aj keď ich implementácia niekedy bolí a vyžaduje si väčšie osobné zaťaženie? Zlepšiť informovanosť, vysvetľovať, komunikovať a ešte raz komunikovať, či už prostredníctvom nášho časopisu, alebo najlepšie z očí do očí na osobných stretnutiach. |
|
Ing. Rastislav Valuška, vedúci LS Je isté, že úroveň riadenia od OZ po LO sa zvýšila. Dosiahlo sa to selekciou pracovníkov v rámci organizačných zmien. Kvalita ostala. Nezlepšili sa však medziľudské vzťahy. Niekedy sa spolupracovníci navštevovali s rodinami, navzájom sa poznávali, riešili osobné i pracovné problémy... Dnes to vyšlo z módy. Jednotlivci sa uzatvorili do seba. Jedná sa pracovne, vecne, profesionálne. Veľa sa hovorí o motivácií, spolupatričnosti k firme atď. Štátne lesy neboli a zatiaľ nie sú o peniazoch. Sú o vzťahu. Pracovníci, ktorí mali iné úmysly, resp. iné predstavy po určitom čase končia a idú za ľahším chlebíkom. Časť išla za lukratívnejšou ponukou, časť nezvládla úlohy. Je dobre, že ľudia, ktorí to so štátnymi lesmi myslia dobre, sa zatiaľ nenaučili, čo slovo lukratívny znamená. |
|
Ladislav Alcnauer, lesník V súčasnej dobe je úroveň medziľudských vzťahov na nižšej úrovni. Táto situácia nastala zväčšovaním výmery lesných obvodov a zároveň znižovaním stavu lesníkov. Preto je potrebné tento stav prehodnotiť. Pracovné náplne pre lesníkov sú na naše podmienky (výberkový spôsob hospodárenia) nekompletné. Lesník nemá byť len ťažbovým majstrom a vydávačom dreva, ale skutočným hospodárom, pretože kvalita a budúcnosť našich lesov závisí od odbornosti, poctivosti, vzťahu a zodpovednosti za vykonanú prácu. K tomu sú potrebné podmienky – primeraná výmera lesného obvodu, ktorá je zvládnuteľná bez auta. Dopravný prostriedok je nevyhnutný pre OLH, a nie pre lesníka. Pre naše pomery nie sú vhodné výberové konania dodávateľov. Ak chceme v prevádzke naďalej uplatňovať a rozširovať prírode blízke obhospodarovanie lesa je potrebné mať stále vysokokvalifikované pracovné skupiny v ťažbovej činnosti, ktoré sú zárukou kvalitnej práce a finančne ich zvýhodniť. Presunúť náklady z pestovnej činnosti, pretože u nás umelá obnova lesa, a následná ochrana kultúr prakticky odpadá. Ďalej by bolo vhodné zjednodušiť systém plánovania a financovania a určovať náklady na pestovnú činnosť z vyťaženého m3. Tieto opatrenia by nám pomohli skvalitniť vzťahy a umožniť pracovať tak aby sme mohli byť hrdí na svoj podnik. |
|
Ing. Igor Viszlai, riaditeľ OZ Môj názor je jednoznačný: úroveň podnikovej kultúry ako celku sa určite zvyšuje. Keď to však rozmeníme na drobné, je to veľmi individuálne. Aj anketa ohľadom prenosu informácií vo vnútri firmy ukázala konkrétne nedostatky, s ktorými je načase sa popasovať. Medziľudské vzťahy a vystupovanie zamestnancov do vnútra má stúpajúci trend (výnimky potvrdzujú pravidlo). Najväčšie rezervy vidím v komunikácii navonok. Dokážeme len veľmi slabo „predať“ svoju poctivú robotu a laikom vysvetliť, o čom hospodárenie v lese je. Väčšinou sú to len reakcie na aférky, kedy médiá dokážu z neúmyselného pochybenia vykresliť lesníka vo veľmi nevľúdnych farbách. Preto moja angažovanosť v projektoch lesnej pedagogiky či lesných informačných kancelárií. Dnes, kedy školy oslovujú nás, aby sme pomocou zážitkového učenia priblížili deťom les a všetko, čo s ním súvisí, to vnímam ako veľký posun vo vnímaní hlavne štátneho lesníka verejnosťou. Musíme však na tom popracovať viacerí a intenzívnejšie! |
|
Ing. Miroslav Brečka, vedúci LS Žijeme a pracujeme v organizácii, kde sú stanovené pravidla podnikovej kultúry – akýsi model. Snahou vedenia podniku je urobiť z nej modernú firmu, schopnú obstáť v ekonomickom systéme tejto krajiny a zároveň plniť celospoločenské úlohy. Najdôležitejšou zložkou je však človek – zamestnanec, ktorý je profesne zdatný, stotožnený s cieľmi podniku a dostatočne motivovaný. A ako ho vnímam? Ako človeka, ktorý prežil za posledné ,,decénium“ veľa organizačných zmien v lesníctve, ktoré sa ho priamo alebo nepriamo dotkli a akoby zo zotrvačnosti čakal na ďalšiu. Nemá istotu a tá sa častokrát premieta aj do medziľudských vzťahov. Redukcia počtu zamestnancov na najnižšej organizačnej jednotke priniesla potrebu zvýšiť pracovný výkon a iniciatívu. Ľudia často nemajú čas ani náladu konať presne tak, ako sa od nich očakáva. Zvlášť, keď dochádza k centralizácii kompetencii a človek sa stáva iba vykonávateľom pokynov. |