Spýtali sme sa: Aký je váš názor na úroveň

podnikovej kultúry v š.p. LESY SR?

 

Ing. Miroslav Borsek, vedúci odboru

Z praxe jednotlivých podnikov je zrejmé, že najväčšou prekážkou implementácie zmien býva podniková kultúra. To, že naša firemná kultúra je konzervatívna, logicky vyplýva z charakteru našej výroby a historického vývinu lesníctva na Slovensku.

s potešením môžem konštatovať, že podniková kultúra sa v poslednom období mení. Ako príklad môžem uviesť zmenu postojov zamestnancov v oblasti používania výpočtovej a komunikačnej techniky, ale i prístupu k zavádzaným zmenám v oblasti riadenia firmy (nové postavenie odborných lesných hospodárov a vedúcich lesných správ, prístup k zavádzanému výrobno-obchodnému a logistickému systému zo strany ťažbárov a logistikov a pod.).

Trochu ma mrzí (dúfam, že je to len môj pocit), že so zavádzanými zmenami sa viac stotožňujú pracovníci vonkajšej prevádzky ako niektorí zamestnanci ústredia podniku. A ako docieliť resp. priblížiť sa k želanému stavu, aby sa čo najviac zamestnancov stotožnilo so zavádzanými zmenami aj keď ich implementácia niekedy bolí a vyžaduje si väčšie osobné zaťaženie? Zlepšiť informovanosť, vysvetľovať, komunikovať a ešte raz komunikovať, či už prostredníctvom nášho časopisu, alebo najlepšie z očí do očí na osobných stretnutiach.

Ing. Rastislav Valuška, vedúci LS

Je isté, že úroveň riadenia od OZ po LO sa zvýšila. Dosiahlo sa to selekciou pracovníkov v rámci organizačných zmien. Kvalita ostala. Nezlepšili sa však medziľudské vzťahy. Niekedy sa spolupracovníci navštevovali s rodinami, navzájom sa poznávali, riešili osobné i pracovné problémy... Dnes to vyšlo z módy. Jednotlivci sa uzatvorili do seba. Jedná sa pracovne, vecne, profesionálne. Veľa sa hovorí o motivácií, spolupatričnosti k firme atď. Štátne lesy neboli a zatiaľ nie sú o peniazoch. Sú o vzťahu. Pracovníci, ktorí mali iné úmysly, resp. iné predstavy po určitom čase končia a idú za ľahším chlebíkom. Časť išla za lukratívnejšou ponukou, časť nezvládla úlohy. Je dobre, že ľudia, ktorí to so štátnymi lesmi myslia dobre, sa zatiaľ nenaučili, čo slovo lukratívny znamená.

Ladislav Alcnauer, lesník

V súčasnej dobe je úroveň medziľudských vzťahov na nižšej úrovni. Táto situácia nastala zväčšovaním výmery lesných obvodov a zároveň znižovaním stavu lesníkov. Preto je potrebné tento stav prehodnotiť. Pracovné náplne pre lesníkov sú na naše podmienky (výberkový spôsob hospodárenia) nekompletné. Lesník nemá byť len ťažbovým majstrom a vydávačom dreva, ale skutočným hospodárom, pretože kvalita a budúcnosť našich lesov závisí od odbornosti, poctivosti, vzťahu a zodpovednosti za vykonanú prácu. K tomu sú potrebné podmienky – primeraná výmera lesného obvodu, ktorá je zvládnuteľná bez auta. Dopravný prostriedok je nevyhnutný pre OLH, a nie pre lesníka. Pre naše pomery nie sú vhodné výberové konania dodávateľov. Ak chceme v prevádzke naďalej uplatňovať a rozširovať prírode blízke obhospodarovanie lesa je potrebné mať stále vysokokvalifikované pracovné skupiny v ťažbovej činnosti, ktoré sú zárukou kvalitnej práce a finančne ich zvýhodniť. Presunúť náklady z pestovnej činnosti, pretože u nás umelá obnova lesa, a následná ochrana kultúr prakticky odpadá. Ďalej by bolo vhodné zjednodušiť systém plánovania a financovania a určovať náklady na pestovnú činnosť z vyťaženého m3. Tieto opatrenia by nám pomohli skvalitniť vzťahy a umožniť pracovať tak aby sme mohli byť hrdí na svoj podnik.

Ing. Igor Viszlai, riaditeľ OZ

Môj názor je jednoznačný: úroveň podnikovej kultúry ako celku sa určite zvyšuje. Keď to však rozmeníme na drobné, je to veľmi individuálne. Aj anketa ohľadom prenosu informácií vo vnútri firmy ukázala konkrétne nedostatky, s ktorými je načase sa popasovať. Medziľudské vzťahy a vystupovanie zamestnancov do vnútra má stúpajúci trend (výnimky potvrdzujú pravidlo). Najväčšie rezervy vidím v komunikácii navonok. Dokážeme len veľmi slabo „predať“ svoju poctivú robotu a laikom vysvetliť, o čom hospodárenie v lese je. Väčšinou sú to len reakcie na aférky, kedy médiá dokážu z neúmyselného pochybenia vykresliť lesníka vo veľmi nevľúdnych farbách. Preto moja angažovanosť v projektoch lesnej pedagogiky či lesných informačných kancelárií. Dnes, kedy školy oslovujú nás, aby sme pomocou zážitkového učenia priblížili deťom les a všetko, čo s ním súvisí, to vnímam ako veľký posun vo vnímaní hlavne štátneho lesníka verejnosťou. Musíme však na tom popracovať viacerí a intenzívnejšie!

Ing. Miroslav Brečka, vedúci LS

Žijeme a pracujeme v organizácii, kde sú stanovené pravidla podnikovej kultúry – akýsi model. Snahou vedenia podniku je urobiť z nej modernú firmu, schopnú obstáť v ekonomickom systéme tejto krajiny a zároveň plniť celospoločenské úlohy. Najdôležitejšou zložkou je však človek – zamestnanec, ktorý je profesne zdatný, stotožnený s cieľmi podniku a dostatočne motivovaný. A ako ho vnímam? Ako človeka, ktorý prežil za posledné ,,decénium“ veľa organizačných zmien v lesníctve, ktoré sa ho priamo alebo nepriamo dotkli a akoby zo zotrvačnosti čakal na ďalšiu. Nemá istotu a tá sa častokrát premieta aj do medziľudských vzťahov. Redukcia počtu zamestnancov na najnižšej organizačnej jednotke priniesla potrebu zvýšiť pracovný výkon a iniciatívu. Ľudia často nemajú čas ani náladu konať presne tak, ako sa od nich očakáva. Zvlášť, keď dochádza k centralizácii kompetencii a človek sa stáva iba vykonávateľom pokynov.