Odborník na pracovné lekárstvo hovorí:

„Chyba je v nedoceňovaní prevencie“

Jana GEROVÁ KRENN

MUDr. Viliam Bršiak, MPH (Master of Public Health, Magister verejného zdravotníctva) je zástupca riaditeľa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiline. Vyše 30 rokov pracuje ako preventívny pracovný lekár a v poslednom období sa venuje najmä problematike posudzovania rizikových faktorov a zavádzaniu zásad vizuálnej ergonómie (problematika pracovísk so zobrazovacími jednotkami) do praxe. A práve jemu sme v súvislosti s témou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci položili pár otázok. Odpovede sú viac ako zaujímavé, ale to už máte možnosť posúdiť vy sami. Stačí, keď sa začítate do nasledujúcich riadkov.

Pán doktor, mohli by ste na úvod zadefinovať osobitosti pracovného procesu pri ťažbe dreva? Čím sa odlišuje od tých bežných povolaní, ktoré vykonáva väčšina z nás?

Všeobecne platí, že zaťaženie pracovníka v pracovnom procese závisí od mnohých faktorov. Na jednej strane sú to faktory pracovného procesu a pracovného prostredia a na strane druhej je to kompetencia pracovníka.

Prepáčte, že vás hneď na začiatku preruším, ale čo sa rozumie pod pojmom kompetencia pracovníka?

Myslí sa tým zdravotný stav pracovníka, kde patrí nielen fyzická výkonnosť, ale aj psychická odolnosť. Dôležitý je tiež faktor kvality výcviku a deľba práce. No a v lesnom hospodárstve sú pracovníci pri ťažbe dreva vystavení mnohým rizikovým faktorom.

Ako by ste definovali ich zaťaženie podľa NV SR 511/2004, v ktorom sa zamestnávateľovi určuje povinnosť zaraďovať práce do kategórií podľa miery rizika?

Podľa kritérií, ktoré určuje NV SR 511/2004, by hodnotenie vyzeralo nasledovne:

Fyzická záťaž – kategória 2 až 3 • Hluk – kategória 3 až 4 Vibrácie – kategória 3 až 4 Mikroklíma – kategória 2 až 3 • Psychická záťaž – kategória 2

Samozrejme, toto je len model hodnotenia a vždy treba prihliadať ku konkrétnym podmienkam. Ale prakticky každý pracovník je podľa týchto kritérií aspoň v jednom faktore zaradený do kategórie 3 a teda vykonáva rizikovú prácu.

Zamestnávatelia si však podľa našich skúseností neplnia svoje povinnosti, ktoré im ukladá Zákon č.330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a Zákon č.272/2994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí a z neho vyplývajúcich nariadení vlády. A skutočnosť, že sa pracovníci najímajú ako živnostníci, situáciu nerieši. Naopak, je to ignorácia problému.

V čom tkvie podľa vášho názoru hlavný problém? A akým spôsobom by sa dal riešiť?

Jednak v legislatíve, ktorá takúto anomáliu v pracovnom práve umožňuje. Osobne ale verím, že je to len dočasný stav. Ďalšia chyba je v nedoceňovaní prevencie. Útvary, ktoré sa zaoberajú ochranou zdravia pracovníkov, by sa mali rozvíjať a mať väčšie kompetencie. Tak ako je to v krajinách, kde majú väčšiu úctu k životu a zdraviu pracovníkov.

Tiež je typické, že sa neplní § 13 Zákona č.330/1996 Z.z. a podniky nemajú zriadenú závodnú zdravotnú službu, ktorej úlohou je spolupracovať s útvarmi BOZP zamestnávateľa. A aké riešenie sa tu ponúka? Poškodeniu zdravia pri práci sa dá vo veľkej miere predchádzať.

Ak sú pridelené a používané osobné ochranné pracovné pomôcky (podľa charakteru práce) a cielene sa vykonávajú lekárske preventívne pracovné prehliadky, tak je prakticky možné zachytiť každé počínajúce ochorenie a chorobou z povolania v prvotnom štádiu tak, že nemusí dôjsť k trvalým následkom. Ak sa však tieto pravidlá nebudú dodržiavať, môžeme v krátkom čase rátať so stovkami invalidov. Poukazuje na to i súčasný dramatický nárast počtu prípadov poškodenia zdravia v dôsledku dlhodobej nadmernej jednostrannej záťaže.

Hovorí sa ,že práca v hore je len pre „tvrdých“ chlapov. To však neznamená, že sú všetci aj rovnako odolní voči psychickému tlaku, ktorý na nich táto, nielen fyzicky náročná práca vyvíja. Prejaví sa to následne nejakým spôsobom aj na medziľudských vzťahoch v rámci ich rodiny?

Máte pravdu. Nesporne je táto práca psychicky náročná. Je to práca, pri ktorej hrozí zvýšené riziko úrazu a pracovníci si to i podvedome uvedomujú. A to pôsobí ako trvale zaťažujúci faktor. Veď úraz, ktorý nemusí byť ani taký závažný, môže spôsobiť, že túto prácu už nebudú môcť v budúcnosti ďalej vykonávať. V prípade, že ide o prácu na tzv. odlúčených pracoviskách, veľa záleží na individuálnej psychickej výbave a na rodinnom zázemí. Isté je, že dlhotrvajúce, opakujúce sa odlúčenie vedie často k zhoršeniu rodinných vzťahov.