Polovica krásy sveta je v koňoch.

A tá druhá – krajšia – v ženách.

Jana GEROVÁ KRENN

To boli slová, ktorými ma privítal pán Jozef Brunčák, vedúci ekonomiky na OZ Námestovo a člen komisie v súťaži o najkrajšieho koňa, ktorá sa uskutočnila v rámci 2. ročníka Novoťských furmanských dní v sobotu 18. februára v rázovitej oravskej dedinke Novoť. Hoci snehová fujavica v piatok v žiadnom prípade nehrala do karát žiadnemu z hlavných spoluorganizátorov, ktorými boli Obecný úrad Novoť, poľnohospodárske obchodné družstvo Agrokovex z Novoti a LESY SR, š.p. zastúpené už tradične OZ Námestovo, nikto z nich nemusel byť nakoniec sklamaný. Počasie sa umúdrilo a celý deň sa na nás usmievalo uzimené slniečko.

„Uvedomujeme si význam spolupráce na regionálnej úrovni, a to nielen s miestnou samosprávou a podnikateľskými subjektmi, ale aj základnými školami,“ zdôraznil riaditeľ OZ Námestovo pán Jozef Herud, ktorý už dávno pochopil, aká je práca s verejnosťou dôležitá. Dôkazom toho je nielen organizovanie Drevorubača, vybudovanie Lesníckeho náučného chodníka Oravská lesná, ale aj akcie tohto druhu. To samozrejme nie v silách jedného človeka, nato potrebuje tím schopných ľudí, o ktorých zjavne na tomto OZ nie je núdza. Za všetkých by som chcela spomenúť aspoň pána Antona Kondelu, ktorý sa zaslúžil nielen o vybudovanie už vyššie spomínaného náučného chodníka, ale aj o mnoho ďalších užitočných vecí. A nechýbal ani tu. A sú to ďalší a ďalší kolegovia....

Za pekným koňom a peknou ženou sa obzrie každý

Poďme ale už k samotným pretekom, ktoré sa začali súťažnou disciplínou „Zručnosť a rýchlosť furmana“. Tá pozostávala asi v 2,5 minútovej jazde určenou trasou s prekážkami (rampa) s naložením, preložením a zložením nákladu (4 polená, 2 vrecia sečky). Nemohol sa používať bič, ale len slovné a náznakové povzbudzovanie koňa.

Druhá, najnáročnejšia disciplína, „Silový ťah“ bola divácky mimoriadne zaujímavá. Pokiaľ ste nemali 2 metre, alebo tí nižší z vás ochotného kamaráta, ktorý vás posadil na vlastné ramená, nemali ste šancu vidieť nič. Okolo priestoru vyhradeného pre súťažiace kone bola totiž riadna tlačenica. Podstatou súťaže v ťahaní dreva bolo potiahnuť ihličnatý kmeň (15 m, 47 = 2,42 m3) na čo najväčšiu vzdialenosť. Z 25 súťažných koní ho potiahli na viac ako 5 m iba 3 kone. To hovorí za všetko.

To najlepšie na záver. „Za pekným koňom a peknou ženou sa obzrie každý“, ako vtipne poznamenal pán Brunčák. A mal pravdu. V súťaži krásy sa hodnotil komplex estetických vlastností včítane kondície. Posudzovaná bola stavba koňa, jeho rámec, končatiny, nasadenie krku, hlava, kríže, osvalenie, hriva, chvost, osrstenie nôh, kvalita kopyta, zdravotný stav a kondícia. Členmi  komisie boli pán Brunčák, Šmelko, Budzeľ, Orčík a pani Judiaková. Tejto disciplíny sa zúčastnili aj 2 kone z SCHK Dobšiná:

 

Dudáš, vek 8 rokov, umiestnený na 5. mieste z 27 prihlásených koní,

Ero, vek 7 rokov.

Naši kolegovia z OZ Revúca súce nepredstavili to najkrajšie, čo máme, no má to svoje logické zdôvodnenie. Obavy z možného zranenia chladnokrvníkov pri prevoze boli opodstatnené, keď si spomeniete na to otrasné počasie deň predtým.

To nebolo ale všetko

Takéto podujatie, býva obyčajne spestrené mnohými sprievodnými akciami. Deti súťažili v stavaní snehuliaka, mohli si vyskúšať jazdu na snežných skútroch, psích a konských záprahoch, ale aj poníkoch a koňoch. Minizoo s capmi, kozami a ovcami bolo iste zaujímavé, hlavne pre tých najmenších. Pre staršie generácie bolo pripravené preťahovanie koňa 15 mužmi na lane. Historické približovanie dreva na vlakoch k lesnej železnici v Zákamennom zaujalo iste každého návštevníka. Ako pamiatku na tento príjemne strávený deň ste si od tunajších remeselníkov mohli zakúpiť prekrásne zdobenú keramiku, predávali sa i postroje a perníky s konskými motívmi.

Čo sa týka ďalších zaujímavostí, najčastejšie meno koňa bolo Bubo a prevažná väčšina koní bola pôvodom z Poľskej republiky. Prevládali kone hnedáky, žrebce (15), súťaže sa zúčastnili iba 3 kobyly, ostatné jedince boli valachy. Druhý ročník Novoťských furmanských dní prilákal 2000 až 2500 divákov z okolitých i vzdialenejších dedín. A nechýbali ani naši poľskí kolegovia z Nadlesnictwa Ujszoly.

A čo dodať na záver? Snáď sa len poďakovať pracovníkom OZ Námestovo, ktorí sa nemalou mierou pričinili o úspech celej akcie.