O troch smrteľných úrazoch z východného Slovenska

Prípady, ktoré varujú!

Ondrej GERENDA

V predminulom boli v lesnom hospodárstve na východnom Slovensku zaregistrované tri smrteľné pracovné úrazy. Dva boli v ťažbe dreva (živnostníci), jeden v opravárenskej dielni. Vráťme sa k príčinám týchto úrazov a spoločne sa z nich poučme, aby sa už neopakovali.

Prvý smrteľný pracovný úraz

Stal sa vo Vojenských lesoch Kežmarok. Dňa 8.6.2004 pokračovali v oprave hydraulickej ruky dvaja zamestnanci opravárenskej dielne. Hydraulická ruka bola zavesená na háku mostového žeriava. Závesný prostriedok: zvarené kruhové oko, v ktorom sú uchytené dve reťaze ukončené hákmi. Háky reťazí boli založené na rám hydraulickej ruky v mieste, kde sa rám pripevňuje k podvozku. Počas opravy bolo potrebné spustiť hydraulickú ruku nižšie. Pri tejto manipulácii došlo k posunu hákov na ráme a k pádu hydraulickej ruky na zem, pričom bol obsluhovateľ žeriava (diaľkové ovládanie) pritlačený o zem. Na následky zranení zomrel v nemocnici o jedenásť dní.

Pri vyšetrovaní príčin tohto úrazu bolo zistené, že:

zamestnávateľ nemal oprávnenie na opravy hydraulických rúk (vyhradené TZ)

zamestnanci dielne, vrátane postihnutého nemali platné opakovacie školenia obsluhovateľov zdvíhacích zariadení (posledné 10.5.1999). Toto školenie po neúčasti na druhom opakovacom školení stratilo platnosť už v roku 2001,

pri manipulácii boli na uviazanie bremena použité reťaze používané v lese na sústreďovanie dreva,

naviac, postihnutý pracoval pod vplyvom alkoholu (v krvi zistené 0,98 promile)

Druhý smrteľný pracovný úraz

Utrpel ho pílič – živnostník dňa 16.11.2004 v Združení vlastníkov súkromných lesov Vyšný Tvarožec, okr. Bardejov. Toho dňa vykonávali dvaja živnostníci odvetvovanie predtým spílených stromov. V čase odvetvovania ležiaceho stromu padol na píliča konár z koruny vedľa stojaceho stromu z výšky 18 metrov. (stredný priemer 12 cm, dĺžka 5 m). Padajúci konár ho zasiahol do hlavy a zrazil ho na zem. V tom momente postihnutý narazil čelom na ostrý kameň a ostal na mieste mŕtvy. Ochrannú prilbu používal. Pracoval však pod vplyvom alkoholu (v krvi mu bolo zistené 1,59 promile). Pri negatívnom obsahu alkoholu v krvi by bol možno predvídal nebezpečnú skutočnosť (zavesený odlomený konár v korune vedľajšieho stromu) a vyhol by sa nebezpečnému priestoru.

Tretí smrteľný pracovný úraz

Utrpel ho pílič – živnostník dňa 23.11.2004 v spoločnosti s ručením obmedzeným JANOUŠ – Havaj. V tento deň vykonávali ťažbu a sústreďovanie dreva dvaja živnostníci. Pílič spiľoval vyznačené stromy, odvetvoval ich a vodič kolesového traktora ich sústreďoval na sklad. Okolo 13. hodiny sa traktorista vrátil zo skladu po 20 minútach do porastu. Nepočul zvuk motorovej píly, tak začal píliča hľadať. Našiel ho ležať na zemi pod konárom, tri metre od pňa spíleného stromu. Bol v bezvedomí a krvácal z hlavy v oblasti čela. Mobilom privolal záchranku, ktorá postihnutého odviezla do nemocnice v Humennom, kde na následky zranenia o štyri dni zomrel. Na základe obhliadky miesta úrazu je možné konštatovať, že k úrazu došlo nasledovne:

Pílič spiľoval buk o rozmeroch (priemer na pni 90 cm , výška 27m). Po vykonaní zárezu a hlavného rezu strom začal padať v určenom smere. Pílič začal ustupovať šikmo dozadu od pňa, pričom sa pozrel hore do koruny. V tom momente ho zasiahol padajúci konár, ktorý mu zrazil prilbu z hlavy a zranil čelo. Konár, ktorý spôsobil píličovi úraz bol vkliesnený do koruny vedľajšieho stromu vo výške 9 m. Pri páde spíleného stromu sa konár od kmeňa odtrhol a padol v spomínanom okamihu rovno do tváre postihnutého. Príčina tohto úrazu bola klasifikovaná ako riziko práce pri dodržaní pravidiel bezpečnosti práce štatistickou značkou č. 12.

Za 30 rokov 161 „smrťákov“

K prvému úrazu nemuselo dôjsť, keby boli dodržané predpisy bezpečnosti práce zo strany zamestnávateľa. Určite svoju rolu zohral aj alkohol v prvom aj druhom prípade. V treťom prípade neboli porušené predpisy bezpečnosti práce.

Už nemá význam uvádzať, koľko úrazov z celkového počtu smrteľných pracovných úrazov utrpeli živnostníci (v evidencii od roku 1974 bolo v lesoch na východnom Slovensku zaregistrovaných celkom 161 smrteľných pracovných úrazov), pretože v súčasnosti už v lesoch na východe pracujú v ťažbovej činnosti (ťažba, manipulácia, sústreďovanie, odvoz) prakticky iba živnostníci.

Pre štátne lesy je veľmi výhodné zabezpečovať výkon ťažbovej činnosti živnostníkmi. Keď zabezpečovali uvedený výkon vlastnými zamestnancami, museli sa o nich starať v zmysle ustanovení Zákonníka práce, Zákona o bezpečnosti pri práci, rôznych vyhlášok, vládnych nariadení a vlastných Pravidiel o bezpečnosti práce. Teraz štátne lesy majú pouzatvárané rôzne zmluvy a dohody – vo väčšine s bývalými zamestnancami, odovzdali im pracoviská, aj poučili o zvláštnostiach pracoviska – a hotovo! Nemusia sa starať o nič, čo je však zavádzajúce, pretože Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (č. 330/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov) v § 8a, ods. 6 určuje povinnosť starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci všetkých osôb, ktoré sú s ich vedomím v jeho priestoroch.

Je pravdou, že v zmluvách a dohodách sú uvedené aj povinnosti dodržiavať predpisy bezpečnosti práce platné pre lesnícke činnosti zo strany živnostníka, alebo inej osoby, ktorá vykonáva dohodnutú činnosť pre lesy. A čo má organizácia na tomto úseku vo svojej kompetencii ak nie sú dodržiavané predpisy bezpečnosti práce? Vytknúť nedostatky, a ak naďalej sú porušované, odstúpiť od zmluvy, zrušiť dohodu, objednávku a pod.

Celkom na záver pripomínam znenie § 7, ods. 4 Zákonníka práce: „zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu“. Podľa môjho názoru by slovíčko „najmä“ malo znamenať asi nad 50 %. Tento problém už bol dávnejšie medializovaný, ďalšieho komentára sa zdržiavam.

Ing. Ondrej Gerenda pracuje na Inšpektoráte práce v Prešove

Výsledok zlého postupu pri stínke – smrteľný úraz,

znehodnotená najkvalitnejšia časť kmeňa