Trojuholník

Jozef MARKO

Čo si budeme nahovárať. Vzťahy lesníkov a ochrancov prírody sú až na výnimky, kedy sa dokážu obe strany dohodnúť, väčšinou napäté. Kolegovia zo š.p. LESY SR by o tom mohli rozprávať. Hospodária na lesnom pôdnom fonde, z ktorého až 41% spadá do maloplošných a veľkoplošných chránených území. To je dostatočný priestor na stret častokrát odlišných názorov a svojských výkladov príslušných zákonov. Aktuálny problém už aj tak antagonistikej legislatívy začína nadobúdať ešte väčšie rozmery. Súvisia s programom NATURA 2000 a vyhlasovaním chránených vtáčích území (CHVÚ) a biotopov európskeho významu.

V tomto roku bude na Slovensku vyhlásených 38 CHVÚ. Niektorých odštepných závodov š.p. LESY SR sa dotknú obmedzenia v nich, ktoré začínajú forsírovať ochranári viac, iných menej. Napríklad štátni lesníci na OZ Rožňava si nevedia predstaviť, že v porastoch troch CHVÚ, ktoré zaberú svojou rozlohou až dve tretiny obhospodarovanej plochy závodu, nebudú môcť v  mesiacoch roka najvhodnejších na pestovanie, ochranu, výchovu a ťažbu vstupovať do lesa.

Nielen lesníci, ale aj predstavitelia drevospracujúceho priemyslu si začínajú uvedomovať, čo znamená, že Slovensko sa z pohľadu rozsahu obmedzení súvisiacich s ochranou prírody čoraz viac správa ako najbohatšia krajina Európy. Ak skutočne budú ochrancovia prírody striktne trvať na prísnych obmedzeniach, lesníkom a drevárom neostane nič iné, iba žiadať od štátu finančné kompenzácie za straty, ktoré im spôsobí rapídny úbytok disponibilnej drevnej suroviny. Kde nájde štát stovky miliónov korún navyše? Dnes to už vôbec nie je predčasná otázka a odpoveď na ňu si môžeme domyslieť. Jednoduchšie by asi bolo uvedomiť si, že aj v ochrane prírody by sme sa mali správať podľa toho, na čo máme. Ak racionálne vstúpia do dialógu o riešení tohto problému všetky tri zainteresované strany, je nádej, že nájdu východisko bez toho, aby črtajúci sa konflikt vyvrcholil blamážou na európskej scéne.