Editorial

Vždy ma poteší, keď sa niekto pochvalne vyjadrí o úrovni nášho časopisu. Kde – kto si už všimol, že v porovnaní s minulými ročníkmi je LESNÍK „čítavejší“. Z viacerých strán sa mi v poslednom čase dostalo potľapkania po pleci. Ale ešte viac si cením podnetné pripomienky. Je príjemné byť chválený, ale k zvyšovaniu kvality isto viac prispeje konštruktívny návrh. Napríklad prednedávnom mi istý kolega pripomenul, že v časopise chýba tribúna názorov. Vraj isto by mnohí využili príležitosť vyjadriť svoj názor, keby mohli – anonymne – napísať pár riadkov. Zamyslel som sa nad týmto nápadom a musel som priznať, že listáreň nám v LESNÍKu veru chýba. Ale nie preto, že by sme ju nechceli. Jednoducho nie je čo uverejniť, nie je na čo reagovať – chýbajú podnety čitateľov. Ale anonymita mi nejde „pod fúz“ – vykrikovať spoza plota môžu akurát ak šarvanci. Chlap si za svojím názorom stojí a nehanbí sa podeň podpísať. Viem však pochopiť, že v niektorých situáciách nie je veľmi múdre vystrkovať hlavu (alebo, ako vravievala moja nebohá babka, „dráždiť hada bosou nohou“). Ak teda máte pocit, že Vás kdesi „topánka tlačí“, napíšte: garantujem každému pisateľovi, že okrem mňa sa jeho meno nikto nedozvie, ak si to tak želá. Adresu každý poľahky nájde v tiráži o pár riadkov nižšie. Ak bude potrebné na podnet získať reakciu zo strany vedenia podniku, o to sa postarám. Čestné slovo. Pod to sa môžem kľudne podpísať. Váš