Zdravotný stav lesov na Slovensku sa zhoršuje

Kalamity komplikujú boj so škodcami

Jozef MARKO

Aký je vlastne zdravotný stav lesov, obhospodarovaných štátnym podnikom LESY SR? Túto a ďalšie otázky, súvisiace s touto závažnou problematikou, sme položili odborníkovi naslovo vzatému a najvhodnejšiemu, aby nám na ne odpovedal – Ing. Jánovi KOVALČÍKOVI, CSc. z Odboru usmerňovania lesníckych činností na generálnom riaditeľstve v Banskej Bystrici.

Ručná aplikácia postreku

Opýtam sa hneď v úvode: V akom stave sú lesné porasty, v ktorých hospodária lesníci š.p. LESY SR?

- Podľa mojich doterajších lesníckych poznatkov a skúseností zdravotný stav lesov v štátnom podniku je neuspokojivý a má zhoršujúci sa vývoj. Obdobne sa dá vyjadriť celkove o zdravotnom stave lesov na Slovensku. Príčiny sú rovnaké. Môžem otvorene povedať, že súčasný stav ovplyvňuje najmä zvyšujúci sa podiel a tlak antropogénnych vplyvov poškodzovania lesa imisiami a ich následného dlhodobého pôsobenia. Osobitný a výrazný podiel na zhoršovaní stavu majú abiotické činitele, najmä extrémne sa prejavujúce teplotné výkyvy počasia aj mimo vegetačného obdobia, z mechanických, živelne pôsobiacich, najviac vietor. V ostatnom období majú na chradnutí a hynutí lesných porastov narastajúci podiel biotickí škodcovia - listožravý, cicavý, podkôrny a drevokazný hmyz, tiež parazitické a drevokazné huby.

Predpokladám, že najviac náchylné na choroby a poškodenia sú smrekové porasty...

- Áno, je to tak. Ak premietnem škodlivé činitele do drevinovej skladby lesa, tak najviac poškodzovanou a ohrozenou drevinou z vyššie uvedených škodlivých činiteľov je v súčasnosti drevina smrek a smrekové porasty. A to živelnými veternými kalamitami, ďalej rozpadom generačne odžitých porastov v hornej hranici lesa, doprevádzaného silným tlakom biotických škodcov a takisto rozpadom vetrom rozvrátených porastov v dôsledku napadnutia silne premnožených podkôrnych škodcov spolu s parazitickými hubami. K najvýznamnejším škodlivým činiteľom v smrekových porastoch patrí podkôrny a drevokazný hmyz. Lesný hospodár nemôže škody, spôsobené antropogénnymi a abiotickými činiteľmi a hubovými patogénmi, v krátkom časovom horizonte ovplyvniť. Môže však účinnými ochrannými a obrannými opatreniami zabrániť premnoženiu škodcov a tak zamedziť zničeniu lesných porastov nežiadúcimi podkôrnymi a drevokaznými škodcami.

Desiatky miliónov korún na ochranu a obranu lesa

Znáška Mníšky Veľkohlavej

Aký objem finančných prostriedkov investuje náš podnik do realizácie ochranných a obranných opatrení a ako by ste zhodnotil mieru ich úspešnosti?

- Na ochranu lesa a aj na predĺženie životnosti ihličnatých porastov t.j. obranu proti podkôrnym a drevokazným škodcom ročne vynakladáme v priemere okolo 60 – 70 mil. Sk. Napriek tomu sa nám však nedarí dosiahnuť pozíciu dostať sa pred škodcov. Zabraňuje nám v tom aj množstvo opakujúcich sa živelných smršťových kalamít veľkého rozsahu, ktoré postihli, rozvrátili a zničili veľké komplexy lesov. Z toho dve boli prevažne ihličnaté a jedna listnatá.

Môžete uviesť bližšie informácie o týchto kalamitách?

- Dňa 8.7. 1996 veterná smršťová kalamita s rozsahom 1,3 mil. m kalamitného dreva, ktorá 19.11.2004 okrem iných regiónov v pôsobnosti š.p. LESY SR poškodila a zničila lesné porasty v Nízkych Tatrách, Slovenskom Rudohorí, Orave, Muránskej Planine na odštepných závodoch Beňuš, Čierny Balog, Liptovský Hrádok, Námestovo, Revúca a Rožňava. Okrem uvedených kalamít, vznikali v medziročiach tiež živelné kalamity menších rozsahov s prevahou ihličnatých roztrúsených kalamít v porastoch, ktoré dotvárajú priestorový rámec spolu s vysoko úživným a prosperujúcim prostredím zdarného vývoja podkôrnych a drevokazných škodcov, tým aj náročnejšej bezprostrednej obrany proti nim.

V ktorých oblastiach Slovenska, kde hospodária štátni lesníci, je situácia v súčasnosti z hľadiska poškodenia porastov najakútnejšia?

- Venovanie osobitnej pozornosti v dôsledku rýchleho zhoršovania zdravotného stavu lesných porastov si zaslúžia regióny Kysúc a Oravy, ktoré spolu s neštátnymi vlastníkmi obhospodarujú odštepné závody Čadca a Námestovo. V uvedených OZ vplyvom pôdnoklimatických extrémov v lesných porastoch dochádza k hromadnému hynutiu smreka všetkých vekových ročníkov. Hlavní škodcovia ktorí decimujú lesné porasty sú všetky druhy podkôrnych škodcov a huby, najmä Podpňovka smreková (Armillaria ostoyae Romagn.). Napriek zvýšenému úsiliu lesníkov, špecialistov z oblasti lesníckych vied a štátnych orgánov, pri vynaložení vysokých finančných a materiálnych vstupov, sa nám nedarí zhoršujúci sa proces hynutia smrekových porastov zastaviť. Postupne prostredníctvom dielčích ozdravných projektov sú postupne zisťované príčiny, je podporovaná a zvyšovaná vitalita mladších porastov a tak pomalým tempom predlžovaná ich životnosť. Krajský úrad OPPLH v Žiline na rýchly priebeh hynutia po niekoľkonásobnom vyťažení a asanácii chrobačiarov z komplexu lesov vzhlásil v roku 2003 mimoriadne opatrenia pre oblasť Kysúc 17. júla a Oravu 6. augusta, v ktorých zastavil úmyselné ťažby a nariadil vykonať opatrenia proti premnoženiu podkôrnych škodcov.

Boj s ofenzívou mníšky veľkohlavej

Medzi lesníkmi sa hovorí aj o zhoršujúcom sa stave borovicových porastov...

- Situácia im dáva bohužiaľ za pravdu. Už viac ako desať rokov sa zdravotný stav borovicových porastov výrazne zhoršuje. Prevážna časť mladých porastov borovice do 30 rokov veku je silne poškodzovaná napadnutím sypavkami (Lophodermium spp.). Najviac chradnúcou drevinou je borovica čierna, ktorú podľa vyjadrení špecialistov Lesníckej ochranárskej služby poškodzuje Dothistroma pini až do uhynutia jednotlivých stromov.

Ale aby sme nehovorili iba o problémoch ihličnatých drevín. Ktorí škodcovia robia najväčšiu šarapatu v listnatých porastoch a ako sa podarilo s nimi vysporiadať?

- Po ďaľšom osemročnom intervale sa znova v dubových porastoch premnožil najvážnejší a najobávanejší defoliátor Mníška veľkohlavá ( Limantria dispar L.). V našich porastoch sa v roku 2003 usídlila v teplejších oblastiach odštepných závodov Palárikovo, Levice, Topoľčianky, Smolenice, Krupina, Prievidza a Sobrance. Už v roku 2004 sme ošetrili letecky napadnuté štátne porasty o výmere 8 298 ha. Na konci zimy, vo februári 2005, bolo evidovaných a následne v jarných mesiacoch 2005 letecky ošetrených v štátnych lesoch 12 698 ha mníškou napadnutých porastov. V oboch prípadoch boli použité prípravky Biobit XL a Nomolt 15 SC, obidva sú riadne registrované v SR. Biobit XL, ako biologický prípravok bol použitý v územiach s vyšším stupňom ochrany ( zákon 543/2002) a bio-technický prípravok Nomolt 15 SC bol letecky aplikovaný v ostatných územiach. Účinnosť aplikácií bola u Biobitu XL 91,5% a u Nomoltu 15 SC 93,5%.

Náročné rokovania s ochrancami prírody

Napriek tomu, že ošetrenie porastov s premnoženým listožravým škodcom bolo realizované pod gestorstvom LOS s celoštátne plošným ošetrením štátnych aj neštátnych vlastníkov, s použitím ekologickeho prípravku, Štátna ochrana prírody nevydala súhlasy na leteckú aplikáciu pre chránené územia a tak došlo k 100% holožerom na Kováčovských kopcoch, ako aj v menších areáloch chránených území v oblasti Levíc a Plášťoviec. Realizované obranné opatrenie zabránilo vzniku škôd, ktoré by vznikli následkom defoliácie, ak by porasty neboli ošetrené. V roku 2006 je potrebné letecky ošetriť proti mníške veľkohlavej najmä obsadené porasty na teritóriách odštepných závodov Krupina, Levice, Palárikovo, Sobrance na celkovej ploche 3 192 ha napadnutých porastov.

Vráťme sa ešte k najničivejšej kalamite v uplynulej dekáde. Čo všetko bolo potrebné urobiť, aby sa lesníci zo š.p. LESY SR dokázali vyrovnať s jej očakávanými dôsledkami na zdravotný stav lesa, ktorý túto katastrofu prežil?

- Aby sme predišli predpokladanej hrozbe z premnoženia podkôrnych a drevokazných škodcov v poškodených a zničených lesných porastoch veternou smršťou z 19. novembra 2004, ihneď popri zisťovaní a lokalizovaní množstva kalamity a spresňovaní zasiahnutých JPRL veternou smršťou sme v spolupráci s LOS začali pripravovať „Stratégiu boja proti hmyzím škodcom v OZ postihnutých veternou smršťou zo dňa 19. novembra 2004“. Uvedený metodický dokument bol vypracovaný formou opatrení pre kalamitné OZ na roky 2005 a 2006. Súbežne bola rozvinutá aj požiadavková administratíva voči Obvodným úradom životného prostredia s písomnými žiadosťami na povolenie sprístupnenia, chemickej ochrany pozemnej aj leteckej, jednotlivých kalamitných lokalít. Po absolvovaní náročných a komplikovaných rokovaní s orgánmi ochrany prírody a dožiadania sa „rozhodnutí“ bolo nám umožnené použiť v odsúhlasených lokalitách rozhodujúce obranné opatrenia. Vo všetkých OZ postihnutých veternou smršťou (Beňuš, Č.Balog, L. Hrádok, Námestovo, Rožňava, Revúca), najmä v porastoch s roztrúsenou kalamitou, bola zrealizovaná pozemná chemická aplikácia zafarbeným prípravkom Cyples v 1,5% koncentrácii. V dňoch 20. - 23. 7. 2005 bola v súlade s rozhodnutiami ObÚŽP vykonaná letecká chemická aplikácia vrtuľníkom Mi-2. Aplikovaný bol obranný insekticíd Vaztac 10 EC v koncentrácii 0,5 % na 100 litrov vody. Vrtuľníkom boli ošetrené proti podkôrnikom všetky porastové steny sústredených kalamít v piatich LHC OZ Beňuš na rozlohe 404 ha. Všetky obranné chemické aplikácie boli zrealizované v súlade so „Stratégiou boja proti hmyzím škodcom v OZ postihnutých veternou smršťou zo dňa 19. novembra 2004“, opatreniami vypracovanými v spolupráci LOS a š.p. LESY SR, GR Banská Bystrica, ako aj v súlade s rozhodnutiami ObÚŽP a konkrétnymi stanoviskami LOS.