Zdravotný stav lesov

Rok 2005 – katastrofálna výška náhodných ťažieb

Najviac práce príde s premnožením drevokazného hmyzu

Milan ZÚBRIK

Situácia vo výskyte škodlivých činiteľov v roku 2005 bola značne zložitá. Predovšetkým sa v plnej miere prejavil vplyv vetrovej kalamity z novembra 2004. Táto udalosť v rozhodujúcej miere ovplyvnila výšku náhodných ťažieb a realizáciu väčšiny ochranárskych opatrení. V roku 2005 bolo potrebné zápasiť s ďalšími dvomi závažnými problémami a to bolo resp. je hynutie smrečín, najmä v oblasti Kysúc, Oravy a Spiša a potom kulminácia premnoženia mníšky veľkohlavej v južných okresoch Slovenska. Predpokladáme že vplyv týchto udalostí bude doznievať resp. pretrvávať v roku 2006 a potom aj v rokoch ďalších.

Padne smutný rekord z roku 1964?

Situáciu vo výške náhodných ťažieb v roku 2005 nemožno označiť inak ako katastrofálnu. Aj keď k dnešnému dňu ešte nie sú k dispozícii všetky údaje, už teraz môžeme povedať, že v rámci SR bolo v roku 2005 zaevidovaných viac ako 6 mil. m3 kalamitnej ťažby. Ako tak uspokojivým je aspoň konštatovanie, že viac ako 5 mil. m3 hmoty bolo do konca roku už aj spracovaných. Ak tieto, zatiaľ neoficiálne čísla porovnáme s dlhoročnou štatistikou vyjde nám, že zrejme padli veľmi staré rekordy. Možno by mohol byť prekonaný aj rok 1964, keď bolo na Slovensku poškodených 5,1 mil. m3. Kým od roku 1990 kolíšu náhodné ťažby na úrovni cca 40-60%, v roku 2005 je odhadovaný podiel tejto kategórie ťažieb až na úrovni cca 65-70%. Vetrom bolo poškodených viac ako 5,5 mil. m3 hmoty, lykožrútom smrekovým 0,8 mil. m3 atď.

Hynutie smrečín je sústredené do štyroch oblastí

Príčinou hynutia smrečín je zrejme vzájomné pôsobenie komplexu škodlivých činiteľov. Za jednu z najvýznamnejších príčin hynutia smrečín v Európe sa v súčasnosti pokladá antropogénne rozšírenie smreka na stanovištia, ktoré pôvodne patrili listnatým alebo zmiešaným porastom – vznik nepôvodných smrekových monokultúr z materiálu nevhodnej proveniencie v minulosti. To sa dnes prejavuje nízkou vitalitou smreka napádaného lykožrútom, podpňovkou a len málo odolávajúceho vplyvu abiotických činiteľov (vetru a snehu). Hynutie je sústredené do štyroch oblastí Kysuce - Orava, Vysoké Tatry, Spiš, ďalej hrebeňové partie a horná hranica lesa našich horstiev.

Hľadanie riešení je v tejto situácii veľmi komplikované. LOS Banská Štiavnica svojho času navrhovala okrem iných opatrení rozdeliť porasty do zón A, B a C podľa miery poškodenia. V zóne A (v JPRL, porastoch, resp. ich častiach so zakmenením menej ako 0,4, alebo s výskytom viac ako 50% uhynutých alebo silne poškodených stromov), likvidovať kalamitu na striedavých pásoch v šírke na dve výšky porastu. V zostávajúcich kulisách vykonať dôsledný zdravotný výber. Ak vzhľadom na stupeň hynutia a veľkosť porastu nie je možné zakladanie striedavých pásov, likvidovať kalamitu naraz. V porastoch zóny B (so zakmenením nad 0,4 a s výskytom suchých a hynúcich jedincov do 50 % z celkového počtu) a zóny C (s ojedinelým výskytom roztrúsenej kalamity) sa zamerať na včasné spracovanie aktívnych chrobačiarov a asanáciu zvyškov po ťažbe. Všade dôsledne dodržiavať obnovné zastúpenie drevín v zmysle rámcových smerníc hospodárenia až do fázy húštin. Umelú obnovu SM nevykonávať v JPRL, v ktorých podiel jeho prirodzeného zmladenia dosahuje 40 % a viac. Pri výchovných zásahoch potom formovať také zastúpenie drevín aby zastúpenie smreka neprekročilo 40%. Treba formovať a pripraviť verejnú mienku na realizáciu náhodných ťažieb na väčších výmerách a na prípadnú realizáciu leteckých melioračných opatrení.

Skúsenosti s lykožrútom z Česka a Rakúska varujú

Rok 2006, a potom aj rok 2007, sú z pohľadu výskytu vetrových kalamít a možného premnoženia podkôrneho hmyzu najrizikovejšie. Čaká nás v tejto oblasti najviac práce. Vo svete je veľa príkladov, keď vetrové kalamity iniciovali vznik kalamít podkôrneho hmyzu ohromných rozmerov. Stačí spomenúť Šumavu či Rakúsko po kalamitách v minulom desaťročí. Nám sa podarilo situáciu po roku 1996, keď padlo 1 300 000 m3 smrekových porastov na Čiernom Balogu (najmä v oblasti Osrblia), zvládnuť. Bolo to vďaka iniciatívnemu a svedomitému prístupu najmä pracovníkov štátneho podniku LESY SR, š. p. Banská Bystrica, ktorí nepodcenili význam obranných opatrení (asanáciu hmoty aj veľkoplošnú, sanitárne ťažby, feromónový boj). Ich realizáciou sa podarilo zabrániť vzniku ďalších škôd.

Nálet podkôrnikov v roku 2005 smeroval z prevažnej väčšiny na kalamitné drevo, ktoré bolo zo 75% z porastov odstránené. Realizované opatrenia boli zamerané na feromónový boj a asanáciu dreva (odkôrnenie, chemická asanácia). Rojenie hmyzu bolo zväčša strednej intenzity, prerušované chladnými periódami. To by nám mohlo dávať určitú nádej, že rojenie v roku 2006 nebude tak intenzívne, aké by mohlo byť v prípade optimálnych podmienok.

Najrizikovejšie zostávajú územia, ktoré doteraz neboli spracované. Niektoré pre svoju technologickú nedostupnosť, ale väčšinou pre fakt, že ležia v piatom stupni ochrany lesa a na ich pracovanie nebola udelená výnimka zo zákona 543/2002 o ochrane prírody. Tieto lokality môžu byť už v roku 2006 ohniskami premnoženia lykožrútov. Tie by potom mohli nalietavať na oslabené porastové steny. Najohrozenejšie budú južné a juhozápadné expozície do vzdialenosti 1000 m od zdrojov. Takéto porasty treba chrániť bariérami feromónových lapačov a zaistiť ich pravidelný monitoring a následnú asanáciu živých chrobačiarov. V tomto smere treba oceniť zámer MP SR investovať v roku 2005 10 mil. Sk z Fondu solidarity Európskej únie do opatrení ochrany lesa proti podkôrnemu hmyzu. Štátne subjekty bohužiaľ nemohli byť z legislatívnych dôvodov do uvedeného opatrenia zahrnuté.

Vyvrcholila gradácia mníšky veľkohlavej

V roku 2005 vyvrcholila gradácia mníšky veľkohlavej Lymantria dispar L. na našom území. Početnosť škodcu sa začala zvyšovať už v roku 2003 a preto boli ešte v tom roku pripravené a od toho času aj každoročne realizované obranné opatrenia. V rokoch 2004 a 2005 realizovali LESY SR, š.p. v spolupráci s LOS Banská Štiavnica letecké ošetrenie porastov proti mníške veľkohlavej na celkovej výmere 24 293 ha. Náklady na ošetrenie hradila lesnícka sekcia MP SR tak pre štátne ako aj pre neštátne subjekty. Ošetrenia v menšej miere finančne podporili aj LESY SR, š.p.

Stratégia ošetrení bola založená na realizácii leteckých ošetrení – ako najúčinnejšieho opatrenia. Opatrenia sa realizovali na čo najväčšej výmere, aby sa zabránilo ohniskovitému prežívaniu populácie škodcu. Na „rizikové“ územia (vyššie stupne ochrany, okolie sídiel, vodných zdrojov a pod.) bolo rozhodnuté použiť čisté biologické prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis a na ostatné územia relatívne selektívne prípravky na báze látok novaluton, teflubenzuron a diflubenzuron. Účinnosť opatrení vyhodnotila LOS Banská Štiavnica - bola vysoká. Škodca sa vyskytol v rokoch 2003 – 2005 na nebývalo veľkej výmere v celom širšom území strednej Európy – okrem SR aj v Českej republike, Rakúsku, Maďarsku, Slovinsku, Chorvátsku, Macedónii, Bulharsku a pod. Z okolitých štátov najvýznamnejšie zasiahol Maďarsko, kde bol výskyt škodcu zaregistrovaný na viac ako 200 000 hektároch. Opatrenie proti mníške veľkohlavej sa pripravujú aj pre rok 2006 na výmere cca 5 000 ha, pri dodržaní schválenej stratégie.

Obavy z inváznych druhov škodcov

V poslednom období sa stále intenzívnejšie hovorí o zvyšujúcom sa tlaku rôznych inváznych (pre naše podmienky nepôvodných) druhov škodcov. To súvisí so zmenami klímy. Už niekoľko rokov monitorujeme výskyt lykožrúta severského na severozápade Slovenska. Od roku 2001 (keď bol prvý krát zistený v Európe) máme obavy z možnej invázie ďalšieho druhu, fúzača Anoplophora glabripennis, známeho vo svete aj pod menom ALB (Asian Longhorned Beetle). ALB je veľký 25 – 30 mm, čierny s bielymi škvrnami na krovkách a dlhými tykadlami. V roku 1996 a 1998 prebehli svetom prvé správy o výskyte tohto pôvodne ázijského (Čína, Korea, Taiwan) druhu v USA. Jeho objavenie vyvolalo vlnu diskusií najmä o tom, aká veľká je šanca tohto druhu prežiť v podmienkach severnej Ameriky.

Už dávno je totiž známe, že druhy rodu Anoplophora patria k najobávanejším lesným škodcom vôbec. Napádajú nie choré a hynúce, ale celkom zdravé stromy, v kmeni ktorých prevŕtajú diery hrubé ako palec, pričom sa nezdržujú len tesne pod kôrou ako to robia naše druhy, ale vyžerú diery aj v najhlbších častiach kmeňa, v stržni. Stromy nemajú jednoducho žiadnu šancu. ALB si nevyberá a ohrozené sú najmä topole, vŕby, javory, jelše, jablone, čerešne, agáty, bresty, pagaštany, brezy a mnohé ďalšie listnaté dreviny. ALB je od roku 2001 aj v Európe. Bol zistený v Rakúsku - v mestečku Braunau am Inn. Ešte v tom istom roku potom v Nemecku, objavený bol už aj vo Francúzku a v Taliansku, kde je jeho najväčšia populácia. Je zrejme len otázkou času, kedy príde na rad aj Slovensko.

Prídu problémy spojené s kalamitou z roku 2004

Problémy, ktoré prinesie budúcnosť, budú istotne spojené najmä s kalamitou z roku 2004. Ak sa nám aj podarí udržať „na uzde“ lykožrúty (je treba na to vynaložiť ešte veľa síl) prídu problémy vo výsadbách a kultúrach. Holiny bude treba čo najskôr zalesniť. Lokálne určite budú výsadby poškodzovať tvrdone a lykokazy. Neskôr bude potrebné vysporiadať sa so škodami zverou. Zvýši sa úživnosť revírov, zver nájde v húštinách dostatok potravy, úkryt pred dravcami, aj pokoj pre rozmnožovanie. Riešením bude zrejme nielen mechanická ochrana kultúr a používanie repelentov, ale aj cielené prikrmovanie a potom určite aj zvýšená regulácia odstrelom. Na holinách hrozí riziko požiarov.

U listožravých druhov očakávame nárast škôd piadivkami a obaľovačmi v dubinách. Tieto druhy často zvyšujú svoju aktivitu práve po doznení gradácie mníšky. Mníška zrejme nebude minimálne do rokov 2013-2015 vážnym problémom. Zdecimovaná intenzívnymi opatreniami a pôsobením prirodzených nepriateľov sa bude vyskytovať iba sporadicky bez spôsobovanie škôd. Takmer vôbec som nespomenul hubové patogény. Možno ich v roku 2004-2005 zatienili iné problémy, ale oni sú tu a určite dajú o sebe vedieť. Každoročne za posledných cca 5 rokov sa výrazne zvyšuje aktivita podpňovky najmä v smrečinách a veľmi agresívne sú aj rôzne hrdze a huby na ihličí, najmä borovice. V roku 2000 a 2001 sme zistili silné poškodenie borovice čiernej, prejavujúce sa hnednutím ihlíc, znížením vitality a následne aj úhynom. V menšej intenzite ochorenie pretrváva.

Základná zásada: Byť pripravený!

Neexistujú žiadne schematické riešenia na zlepšenie zdravotného stavu. Keďže aktuálna situácia je často odrazom mnohých okolností prejaví sa v konkrétnej stave lesa, ktorý je potom potrebné riešiť. Základnou zásadou musí byť - „byť pripravený“, t.j. mať dostatok všeobecných, aktuálnych informácií, aby sa dali prípadné zmeny očakávať a predvídať. To odbornému hospodárovi umožní prijať mnoho preventívnych opatrení, ktoré v konečnom dôsledku môžu znížiť alebo aj celkom eliminovať pôsobenie škodlivého činiteľa.

Ďalšou zásadou by mal byť pravidelný monitoring. Návšteva porastov (aj tých vzdialenejších na ťažko dostupných lokalitách), by mala byť samozrejmosťou. To ale pri dnešnej vzmáhajúcej sa byrokracii a rastúcej výmere lesníckych úsekov vôbec nie je tak jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá. A nakoniec je potrebné nepodceniť situáciu a prijať a zodpovedne realizovať všetky potrebné obranné opatrenia. Tu ale často najmä menšie subjekty narážajú na problém nedostatku financií. Existujú však cesty a spôsoby ako nájsť zdroje na realizáciu opatrení ochrany lesa. Niekedy je treba len vyššia aktivita a záujem. Rozhodne ale nie som pesimistom. Verím v schopnosti a odbornú úroveň lesníckeho stavu, ako aj na spoluprácu všetkých zainteresovaných, čo je hlavný predpoklad udržania a zlepšovania zdravotného stavu našich lesov.

Ing. Milan ZÚBRIK je vedúcim odboru ochrany lesa a manažmentu zveri,

Národné lesnícke centrum vo Zvolene