Dnes z OZ POVAŽSKÁ BYSTRICA

Otvorene aj o tom, čo sa nepočúva príjemne

Jozef MARKO

Vedenie OZ Považská Bystrica

V 13. storočí sa na tomto území rozprestierali panstvá Matúša Čáka Trenčianskeho – Bystrické, Lednické, Vršatecké, Košecké a Súľovské. V súčasnosti na bývalých panstvách slávneho veľmoža hospodária štátni lesníci z OZ Považská Bystrica na štyroch lesných správach – v Považskej Bystrici, Lednických Rovniach, Košeci a Pružine. Reč je o katastrálnej výmere presahujúcej 145 000 ha, z toho 30 000 ha pripadá na lesné pozemky, obhospodarované v súčasnosti OZ Považská Bystrica. Takmer v centre tejto plochy leží moje rodné mesto, do ktorého sa vždy rád vraciam. V polovici marca tohto roka ma v ňom na reportážnej ceste víta nevľúdne, chladné a veterné počasie, a riaditeľ OZ Považská Bystrica Ing. Dušan Chudovský, ktorý má na generálnom riaditeľstve povesť rebela, pretože zvykne otvorene hovoriť aj to, čo sa nepočúva vždy príjemne.

Traja kohúti na jednom dvore

Svoju povesť potvrdzuje hneď na začiatku nášho stretnutia, keď sa rozprávame o minuloročnom spracovávaní kalamity na OZ Beňuš, na ktorom Považskobystričania zriadili ako jeden z trinástich vypomáhajúcich OZ samostatné kalamitné stredisko a drevosklad. „Poviem rovno, spoluprácu s materským závodom sme si predstavovali inak. Očakávali sme od kolegov z Horehronia väčšiu ústretovosť. To je ale už minulosť. Za podstatnejšie považujem, že v tomto roku majú všetky vypomáhajúce závody dokončiť spracovanie kalamity. Nášmu OZ ostáva spracovať cca 3 800 m konštatuje Ing. Chudovský.

Mám možnosť sedieť za jedným stolom a diskutovať s kompletným vedením závodu. Okrem riaditeľa reagujú na moje otázky vedúci ekonomiky Ing. Libor Knapec, vedúci lesníckej výroby Ing. Radovan Mikas a vedúci obchodu a logistiky Ing. Ján Kuric. Zaujímajú ma ich skúsenosti s fungovaním zmien, ktorými prešiel podnik v roku 2005. Posledne menovaný upozorňuje na problém, ktorý lesníkov z považskobystrického závodu v tejto súvislosti dosť trápi. „Ako bývalý vedúci DHS si všímam, aké majú dnes prestoje pracovníci špecializovaného OZLT a nestačím sa čudovať. Čo nás ale hnevá viac je, že pracovníci OZLT nemajú snahu pracovať podľa potrieb závodu. Stalo sa nám, že keď bolo vonku pekne a oni mohli tento vhodný čas využiť, vodiči odovzdávavali majstrovi doklady k uzávierke. Na druhý deň pršalo a neurobili zasa nič z toho, čo sme potrebovali. Pre nás je takisto nepochopiteľné, že či prší, alebo je pekne, majú pracovníci OZLT naplánovanú údržbu v dielňach a nesnažia sa tak využiť prijateľné počasie na práce vonku.“ Riaditeľ OZ Ing. Chudovský pomenováva problém v širších súvislostiach: „Viete, čo sa týka fungovania OZLT, Strediska Biomasa a OZ, mne to pripadá, akoby boli traja kohúti na jednom dvore, ktorí sa stále dohadujú, kto na ňom bude pánom. Ich zosúladenie je veľkým problémom, ktorého operatívne riešenie nám berie veľa času a energie. Pritom by stačilo stanoviť jasné a záväzné pravidlá, podľa ktorých by mala spolupráca všetkých troch subjektov fungovať. Okrem toho si myslím, že OZ by nemal znášať časť nákladov na prevádzku OZLT alebo Strediska Biomasa, ktorých zamestnanci pre nás pracujú. Boli predsa vytvorené preto, aby bolo možné na základe ich nákladov a výnosov vyhodnotiť ekonomickú efektivitu ich fungovania. Aj preto im náš OZ vyfakturoval všetky prevádzkové náklady a obidva subjekty nám ich po podpornom stanovisku bývalého finančného riaditeľa podniku aj uhradili,“ dodáva Ing. Chudovský.

Považskobystrický GIS predbehol čas

V kalamitných porastoch

nad obcou Lednica

Lesníci z OZ Považská Bystrica sú dodnes právom hrdí na to, ako v roku 1992 presadili na ministerstve financovanie prvého geograficko-informačného systému v slovenskom lesníctve. Ing. Knapec spomína na búrlivú minulosť systému, ktorý im najskôr zobrali do Žiliny a neskôr do Banskej Bystrice. Dnes už všeobecne známa a lesníkmi z celého Slovenska čoraz vyťaženejšia „GIS-ka“ patrí priamo pod generálne riaditeľstvo v Banskej Bystrici, ale Považskobystričania ju aj vzhľadom na to, že pôsobí v ich priestoroch, stále vnímajú ako svoju. „Náš prioritný zámer bol od počiatku taký, aby systém dokázal na základe vyhodnotenia spracovaných údajov lesníkom ponúknuť najefektívnejší variant napr. pri výstavbe lesných ciest, alebo pri plánovaní dodávok dreva odberateľom. Aj keď sa nám túto myšlienku nepodarilo zrealizovať myslím, že sme tým predbehli čas, pretože až teraz pri postupnom vytváraní výrobno – obchodného logistického systému smerujeme práve k tomuto cieľu,“ usmieva sa Ing. Knapec. Na pracovisku GIS majú v týchto dňoch všetci štyria pracovníci podľa slov Ing. Miroslava Pizúra práce až nad hlavu. Podarilo sa im dokončiť mapu nového organizačného usporiadania š.p. LESY SR, ktorú rozdistribuujú na všetky OZ a tie si ich budú môcť vytlačiť na svojich farebných tlačiarňach vo formáte A3. „V týchto dňoch finišujeme s prípravou máp prekryvu plochy obhospodarovanej na LPF štátnymi lesníkmi a maloplošných a veľkoplošných chránených území, ako aj vyhlásených a navrhovaných chránených vtáčích území,“ dodáva Ing. Pizúr.

Lesné pedagogičky prekvapili učiteľky

Kolegovia z Pov. Bystrice odhadujú, že siedmi z desiatich občanov Slovenska stále považujú lesníkov za tých, ktorí drancujú les. Preto považujú za mimoriadne dôležitú systematickú komunikáciu s verejnosťou, ktorá postupne tento pokrivený a skreslený obraz vo vedomí ľudí zmení. Zhodujú sa v tom, že začať treba od detí a že projekt lesnej pedagogiky má pre podnik veľký význam. Dve pracovníčky OZ Pov. Bystrica, vyškolené lesné pedagičky Ing. Eva Gabovičová a Ing. Alena Kaššáková, hovoria o tejto práci s rovnakou zanietenosťou, s akou ju podľa slov garanta projektu za celý podnik Mgr. Petra Gogolu vykonávajú. „Záujem zo strany základných škôl o našu prácu rastie. Stalo sa nám, že učiteľky boli prekvapené tým, aké vedomosti sme z detí hravou formou dostali. Deti si takisto tento spôsob učenia veľmi pochvaľujú. Volajú nás, aby sme prišli znova a navštívili ďalšie školy a domovy, ale je ťažké zladiť naše pracovné povinnosti s prácou lesného pedagóga. Aj keď nám riaditeľ závodu vychádza v ústrety a podporuje nás v tejto práci cítime, že potrebujeme nájsť na lesných správach ďalších vhodných kolegov, ktorí by po preškolení dokázali vštepovať deťom pozitívny vzťah k prírode, lesu a práci lesníkov,“ hovorí Ing. Gabovičová.

Ing. Kaššáková si spomína na konkrétne aktivity, ktoré obidve dámy v tejto oblasti úspešne zrealizovali, ale mňa skôr zaujíma, čo pripravujú v blízkej budúcnosti. „Spracovávame projekt sedem kilometrov dlhého náučného chodníka medzi obcami Bolešov a Krivoklát v krásnych scenériách pod Vršatcom. Chceme ho ale vybudovať tak, aby bol iný ako ostatné. Chceme návštevníkom ukázať a vysvetliť, čo je prerezávka, prebierka, lesnícky kopec, snehová jama, atď. Máme ešte jeden zaujímavý nápad, ale ešte o ňom nevie ani náš riaditeľ, takže ho neprezradím,“ tajnostkársky dodáva Ing. Kaššáková.

Ako si štátna správa zakrýva oči

Neštátne neodovzdané lesy. Problém, s ktorým sa potýkajú lesníci na všetkých OZ, je na OZ Považská Bystrica mimoriadne zložitý, pretože závod zatiaľ neodovzdal 14 500 ha s 30 000 výmerovo drobnými parcelami s rovnakým počtom spoluvlastníkov v takmer 80-tich katastrálnych územiach. „Z katastrálnych úradov sme si vyžiadali všetky pôvodné majetkové podstaty k parcelám s vypísanými pôvodnými vlastníkmi a súčasnými dedičmi. V obciach sme počas víkendov zvolali zhromaždenia vlastníkov, aby sme postupne vzťahy s nimi vysporiadali, zapožičali sme im mapy, kompletné vlastnícke podklady, vypísané parcely s pôvodnými vlastníkmi. Na ďalšie zhromaždenia ale prišiel už len minimálny počet vlastníkov, alebo iba zvolení zástupcovia...,“ povzdychne si Ing. Romana Kiššíková, referentka správy LPF a reprivatizácie. Vlastníci nemajú podľa nej záujem združovať sa a žiadajú odovzdať výlučne individuálne parcely. Ibaže takmer každá parcela má 50 až 500 podielnikov, takže odovzdávať parcely samostatne je časovo a technicky prakticky nemožné. Čo je ale bohužiaľ nielen možné, ale deje sa to podľa Považskobystričanov často krát, súkromní vlastníci vyháňajú napriek tomu, že nemajú vysporiadané vlastníctvo, z lesných porastov štátnych lesníkov a zakazujú im ťažiť drevo v súlade s platným LHP. A čo na to štátna správa? Tá už roky zatvára pred týmto problémom oči...

Priekopníci v použití harvestorov v listnatých porastoch

Podkôrniková kalamita na teritóriu

LS Led. Rovne

Už sa teším do terénu. Sadáme s pánom riaditeľom do auta, cestou sa zastavujeme na LS Lednické Rovne, ktorá je objemom prác v pestovnej i ťažobnej činnosti najväčšia v rámci závodu. Sadá si k nám vedúci LS Ing. Ladislav Reisenauer, ktorý na adresu kôp snehu popri lesnej ceste nad obcou Lednica hovorí, že tu pracuje už dvadsať rokov, ale na toľko snehu v polovici marca si nepamätá. V kalamitných porastoch už na nás čaká OLH na LO Lednica, miestny rodák z lesníckej rodiny Roman Šeliga. Spoločne si pozeráme veternou a následne podkôrnikovou kalamitou zasiahnuté porasty a zatiaľ márny boj proti ďalšiemu šíreniu pažravých lykožrútov. OLH spomína na nedávne časy, keď bol 2,5 kilometra dlhý hrebeň pokrytý hustými smrečinami. Dnes je holý a prefukuje ním studený vietor... V rokoch 2001 a 2002 tu spracovali ročne takmer 11 000 kubíkov kalamitného dreva, za rok 2004 to bolo už 53 000 kubíkov. „V minulom roku sme zalesnili 40 ha, v tomto roku plánujeme zalesniť až 62 ha a použijeme pritom 300 000 sadeníc smreka, buka, duba a smrekovca. Vidíte sám, že práce máme viac ako dosť. Zložitejšej o to viac, že na celoročne rozmočenom flyši ťaháme drevo ako po plastelíne. Blato nám drevo vo viacerých vrstvách doslova obaľuje,“ konštatuje R. Šeliga. Pozerám ako partia s traktorom ťahá zo svahu za sebou niekoľko celých stromov. Po odvetvení a manipulácii časť hmoty ostáva pripravená na štiepkovanie na kraji lesnej cesty. Aj takto sa snažia lesníci zabrániť nalietavaniu lykožrútov do vyčistených porastov. Nepomáha to, pretože aj napriek aktívnej práci s napadnutými porastovými stenami lykožrút nepredvídateľne napadá vo vnútri porastov veľké kruhové plochy.

Presúvame sa s riaditeľom OZ na druhú stranu údolia Váhu a s vedúcim LS Košeca Jánom Osrmanom mierime do čerstvo vyhlásenej génovej základne bresta, javora horského, duba zimného, jaseňa a buka v zmiešaných porastoch nad obcou Prejta. Navyše mám možnosť pozrieť si porasty, v ktorých harvestor úspešne zrealizoval minulý rok prebierku. Považskobystričania ako prví v rámci podniku pustili túto modernú technológiu do listnatých lesov. „Harvestor vytiahol z týchto porastov takmer 1 000 kubíkov dreva. Poškodené stromy osádka harvestora hneď ošetrila a sám sa môžete presvedčiť, že odviedla dobrú robotu,“ obracia sa na mňa J. Osrman, ktorý má podľa slov riaditeľa výborné výsledky napríklad v prirodzenom zmladení, ktoré na jeho správe dosahuje až 60-percentný podiel. A to stíha ešte študovať popri zamestnaní lesnícku fakultu vo Zvolene. Je v treťom ročníku a aj keď má povinností a úloh v práci i v škole dosť, je odhodlaný štúdium úspešne dokončiť. Lúčim sa s ním aj s lesníkmi z rodnej Považskej Bystrice s dobrým pocitom. Ten ma ale teraz, pri písaní posledných riadkov tejto reportáže opustil. Mám ešte v poznámkovom bloku ďalšie postrehy, názory a skúsenosti, ktoré by som rád do článku doplnil, ale jeho stanovený rozsah ma nepustí ďalej. A tak je to po každej reportážnej ceste po odštepných závodoch...

 

Harvestor pri práci v listnatom poraste Štiepkovač a lanovka pri práci