LESNÍCI KONTRA OCHRANCOVIA PRÍRODY

Neuralgický paragraf 12

Jozef MARKO

V editoriali májového Lesníka sme upozornili na problémy, ktoré spôsobuje rozporuplná legislatíva v oblasti lesného hospodárstva a ochrany prírody. K stretu záujmu lesníkov, povinných obhospodarovať lesný majetok štátu podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a záujmov ochrancov prírody, odvolávajúcich sa vo svojej činnosti na zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, dochádza v antagonistickom výklade neuralgického paragrafu 12 v zákone spomenutom na druhom mieste.

Znemožnenie spracovania kalamity

Ing. Švančara

„Už v roku 2005 pri spracovaní kalamity z 19. novembra 2004 nám bolo orgánmi štátnej správy životného prostredia znemožnené spracovanie kalamity v rozsahu viac ako 42 000 m3 (viď uverejnenú tabuľku – pozn.red.). LESY SR š.p. požiadal v termíne do 15. decembra minulého roka prostredníctvom odštepných závodov príslušné orgány štátnej správy životného prostredia o súhlasy na zasahovanie do biotopov podľa spomenutého paragrafu na JPRL, navrhnutých do plánu ťažby dreva na rok 2006. Z celkového plánu ťažby dreva na tento rok v objeme 3,4 mil. m3 spadá pod uvedený paragraf viac ako 2 mil. m3 navrhovanej ťažby dreva, čo predstavuje viac ako 6 700 JPRL. Ujma z tohto titulu za predpokladu priemerného speňaženia drevnej hmoty v cene 1 300 Sk/m3 (pritom skutočnosť za rok 2005 bola 1 330 Sk/m3) by predstavovala sumu prevyšujúcu 2,6 mld. Sk. Príslušné krajské úrady životného prostredia zatiaľ vydali tri rozhodnutia. V dvoch prípadoch na OZ Liptovský Hrádok z požadovaných 22 035 m3 bolo Krajským úradom životného prostredia v Žiline zamietnutých 21 340 m3, v treťom prípade Krajský úrad životného prostredia v Prešove dal kladnú odpoveď pre 24 z požadovaných 37 JPRL. Vážnym problémom sa stáva v tejto súvislosti rešpektovanie stanovísk a rozhodnutí, ktoré na základe žiadostí š.p. LESY SR obdržal od príslušných orgánov štátnej správy na úseku lesného hospodárstva a životného prostredia,“ hovorí Ing. Ján Švančara, vedúci Odboru usmerňovania lesníckych činností na generálnom riaditeľstve š.p. LESY SR.

Protichodné stanoviská štátnej správy

Stanoviská, vyjadrenia a rozhodnutia orgánov štátnej správy na úseku lesného hospodárstva a životného prostredia skutočne stavajú štátnych lesníkov pred dilemu, koho argumentáciu majú akceptovať pri uskutočňovaní lesohospodárskych činností v lesných porastoch. Posúďte sami po porovnaní citácií z viacerých stanovísk, adresovaných š.p. LESY SR jednou i druhou stranou. Začnime citovaním aspoň niekoľkých vyjadrení krajských a obvodných lesných úradov:

„Je zrejmé, že zákon o ochrane prírody a krajiny bežné hospodárenie na lesnom pozemku neradí medzi činnosti, ktorými môže byť biotop poškodený alebo zničený.“

„Zo znenia paragrafu 12 písmeno g je nepochybné, že pre bežné hospodárenie na lesnom pozemku, ktorým sa zasahuje do biotopu európskeho alebo národného významu sa nevyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.“

„Je zrejmé, že zákon 543/2002 Z.z. radí činnosti, súvisiace s realizáciou schválených predpisov LHP medzi činnosti, ktoré biotop nepoškodzujú a teda na uvedené činnosti užívateľ lesných pozemkov nepotrebuje výnimku. V súvislosti so schválenými LHP považujeme konanie o súhlase so zásahom do biotopov s prípadným obmedzením ťažbových zásahov (nepovolenie zásahu v JPRL) za procesný zásah do kompetencie iného orgánu štátnej správy a tým za konanie nad rámec zákona.“

A ako sa na výklad paragrafu 12 pozerajú úrady životného prostredia? Opäť niekoľko názorných ukážok, ktoré negujú pohľad kolegov v štátnej správe na úseku lesného hospodárstva:

„Bežným spôsobom hospodárenia (spracovaním kalamitného dreva v celom rozsahu) môže dôjsť k poškodeniu biotopov európskeho významu, v ktorých je ponechanie drevnej hmoty jednou z podmienok zabezpečenia priaznivého stavu v budúcnosti.“

„Spracovaním kalamity na celej ploche predmetných dielcov by došlo k poškodeniu evidovaných biotopov európskeho významu.“

„Žiadateľa v tejto súvislosti upozorňujeme na skutočnosť, že biotopom chráneného živočícha sú, okrem iného, všetky (!!!) lesné porasty.“

„Z plánovaných činností z pohľadu ich možného zásahu do predmetných biotopov, ktorými sa mohli tieto poškodiť alebo zničiť, sa budú považovať len úmyselná výchovná a obnovná ťažba, vyplývajúca zo schváleného LHP.“

Akoby nestačila nešťastná dvanástka!

Čo tento právny galimatiáš v pretriasanom paragrafe 12 vlastne spôsobuje? Výstižnú odpoveď je možné nájsť vo výkladovom stanovisku, podpísanom generálnym riaditeľom Sekcie ochrany prírody a krajiny Ministerstva životného prostredia SR Ing. Jozefom Kramárikom, v ktorom je uvedené, že „akou činnosťou môže dôjsť k zásahu do biotopu európskeho alebo národného významu, ktorým sa môže biotop poškodiť alebo zničiť, zákon nešpecifikuje. Takýmto zásahom môže byť výkon akejkoľvek činnosti vrátane činností vykonávaných v súvislosti s bežným obhospodarovaním poľnohospodárskych a lesných kultúr, ako aj iných činností, súvisiacich s obhospodarovaním pozemkov.“

Vo výkladovom stanovisku, ktoré obdržali ešte vo februári tohto roka všetky krajské a obvodné úrady životného prostredia, krajské lesné úrady, orgány štátnej ochrany prírody (ŠOP) vrátane správ všetkých národných parkov a chránených krajinných oblastí je ďalej zdôraznené, že na zásah do biotopu európskeho alebo národného významu sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody podľa paragrafu 12 aj v prípadoch, ak ide o činnosti vykonávané podľa schváleného LHP, ku ktorému sa už orgán ochrany prírody vyjadril...

Lenže to nie je všetko. V tom istom liste upozorňuje ministerstvo životného prostredia na skutočnosť, že „v prípadoch, keď je na vykonávanie činnosti potrebné okrem vydania súhlasu v zmysle paragrafu 12 povoliť aj výnimky zo zákazov, ustanovených zákonom (z územnej alebo druhovej ochrany), povolenie takejto výnimky je pre orgán ochrany prírody, ktorý vydáva súhlas predbežnou otázkou.“

Čo znamená toto upozornenie pre lesníkov v praxi? Vysvetľuje Ing. Jaroslav Longauer z Odboru usmerňovania lesníckych činností na generálnom riaditeľstve š.p. LESY SR: „Náš podnik sa snaží poukázať na to, že uplatňovanie takéhoto postupu orgánov ochrany prírody a krajiny, teda na prerušenie konaní vzhľadom na predbežnú otázku, ktorou je druhová ochrana vyplývajúca z paragrafov 32 až 35, v nadväznosti na paragraf 40, ohrozujú vzhľadom na plošné výmery takýchto území, obhospodarovaných štátnym podnikom, plnenia hlavných úloh správcu štátneho majetku. Orgány ochrany prírody a krajiny, ako aj štátny podnik LESY SR pokladajú inštitút výnimky za výnimočný odôvodnený prípad, pričom ustanovenia paragrafov 32 až 35 navádzajú k potrebe ich vydávania prakticky vo všetkých prípadoch udeľovania súhlasov v 1. až 5. stupni ochrany, vrátane prípadov bežného obhospodarovania lesov!“

Otvorený záver

Pritom udelenie takejto výnimky je iba v kompetencii Ministerstva životného prostredia SR. Ak si navyše uvedomíme, že vlastne na každom mieste, hlavne na lesnom pôdnom fonde, sa vyskytuje chránený druh živočícha alebo rastliny, potom máme na svete ďalšie paragrafy, ktoré komplikujú a znemožňujú lesníkom realizovať naplánované činnosti podľa schválených LHP práve z dôvodu časovo zdĺhavých správnych konaní o výnimke z druhovej ochrany (predbežná otázka) v začatých konaniach o udelení súhlasov vo vzťahu k územnej ochrane.

Čo dodať na záver? Azda iba fakt, že v súčasnosti Ministerstvo pôdohospodárstva SR pripravuje reakciu na výkladové stanovisko Ministerstva životného prostredia SR k uplatňovaniu ustanovenia paragrafu 12, písmeno g Zákona o ochrane prírody a krajiny. Zatiaľ čo medzi štátnymi úradníkmi prebieha takýto papierový dialóg, lesníci si lámu hlavy nad tým, ako si majú plniť povinnosti, ktoré im ukladá jeden zákon a ako nemajú pritom porušiť zákon iný (napr. paragraf 28 Zákona o lesoch). No a drevokazný a podkôrny hmyz sa pripravuje na ďalšie rojenie, pretože ľudské zákony a úradné prípisy ho nemusia zaujímať. A príroda? Tá istá príroda, ktorú ľudia oslabili negatívnymi civilizačnými vplyvmi a teraz niektorí z nich bohorovne vykrikujú, že ju treba nechať na pokoji a ona si s nimi predsa poradí?! Trpí a je na všetko sama...