Vedúci audítor Qualifor - SGS Slovakia - Ing. Milan TÓTH

„Aby nebol lesník iba vykonávateľom LHP“

Jozef MARKO

Rozhovor s vedúcim audítorom spoločnosti SGS Slovakia Ing. Milanom Tóthom sa uskutočnil v Košiciach krátko po jeho návrate z Bosny a Hercegoviny, kde s kolegami certifikoval dva lesnícke subjekty, hospodáriace na rozlohách 15 000 a 20 000 hektárov. Spomínal na tamojšie výberkové lesy s dominantným zastúpením jedle, buka a smreka, obhospodarované prevažne jednotlivým výberom. Podľa jeho slov tam lesníci majú veľmi podobné problémy ako tu u nás – menej ako je nutné vedia o výskyte chránených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov a menej pozornosti venujú komunikácii s tretími stranami.

 

Takže, ak by som sa opýtal na vaše skúsenosti z procesu certifikácie v rámci štátneho podniku LESY SR, na negatíva a pozitíva, časť odpovede je už jasná...

 

- Iste, ale v prvom rade by som chcel povedať, že moje skúsenosti s pripravenosťou štátnych lesníkov na audit sú veľmi dobré, čo koniec koncov v prípade hlavného auditu na OZ Považská Bystrica a OZ Trenčín skonštatoval aj zahraničný audítor pán Jankowski z SGS Polska. Lesníci na uvedených odštepných závodoch už vedeli, o čom celý audit je, mali naštudované štandardy. Buď sú to medzinárodné štandardy, alebo v našom prípade štandard SGS Qualifor, ktorý je podrobnejším rozpracovaním medzinárodného štandardu.

 

„Zatiaľ sme použili iba nezávažné požiadavky na nápravu a návrhy na pozorovania“

K tým negatívam - jednoznačne treba povedať, že naši lesníci doteraz neboli pripravení na komunikáciu s tretími stranami. Priamo v indikátoroch štandardu je popísané, ktorú problematiku majú konzultovať s tretími stranami. Je skutočne potrebné, aby tomu venovali zvýšenú pozornosť. Ide o kritériá hodnotenia, dôležité pre miestne obyvateľstvo, reprezentované samosprávou a nevládnymi organizáciami – mám na mysli sociálne dopady lesníckych činností a ďalej atribúty ochrany prírody. My potom hodnotíme skutočnosť, či lesohospodárske činnosti poškodzujú lesy veľkej ochranárskej hodnoty alebo nie.

Akým spôsobom? Nie je niekedy problém v tom, že kritériá hodnotenia nie sú presne zadefinované a nesnažia sa preto lesníci s vami diskutovať o tom, ako by ste mali konkrétne túto problematiku hodnotiť?

- Samozrejme. Účelom auditu je nájsť dôkaz, ktorý môže byť buď písomný v podobe postupov alebo záznamov, ďalej nájdený priamo v lese pri terénnej pochôdzke a dôkazom môžu byť aj rozhovory s ľuďmi, vrátane zástupcov tretích strán. Na základe týchto dôkazov potom stanovujeme požiadavky na nápravu, ktoré môžu byť závažné alebo nezávažné. Závažné sú tie, ktoré znamenajú zásadné, systematické, dlhodobé alebo nezvratné porušenie stanoveného princípu hospodárenia. Nezávažná požiadavka na nápravu je zvolená vtedy, keď sa porušenie vyskytuje iba občas, nie je systematické a nemá závažné následky. No a do tretice môžeme ešte dávať tzv. návrh, alebo odporúčanie na pozorovanie.

Ktoré z týchto troch druhov záverov ste najčastejšie použili v doteraz certifikovaných OZ?

- Zatiaľ sme použili iba nezávažné požiadavky na nápravu a návrhy na pozorovania. To, či sú rešpektované a či sa ich darí zlepšovať, je predmetom následných dozorových auditov.

Ako vlastne funguje systém certifikácie? Akými auditmi a v akom časovom slede musia prejsť uchádzači o certifikát?

- Na začiatku absolvujú predbežný audit, ktorý môže, ale i nemusí odhaliť všetky nedostatky. Keď sa klient pripraví na hlavný audit, tak podpíše súhlas s hodnotením. Na základe tohto súhlasu sme povinní informovať tretie strany o tom, že klient požiadal o certifikáciu. Celé toto obdobie konzultácií trvá minimálne štyri týždne. No a až po tomto období môžeme pristúpiť k hlavnému auditu. Jeho dĺžka závisí od rozlohy audítovaných lesov. Následný proces spracovania správy, posudzovania recenzentov a záverečného schvaľovania trvá približne tri mesiace - ak nie sú v znesené žiadne závažné požiadavky na nápravu. Prvý dozorový audit je vykonávaný zvyčajne šesť mesiacov po vydaní certifikátu a potom vždy každých dvanásť mesiacov. Certifikát je platný päť rokov.

Znamená to, že po uplynutí jeho platnosti začína celý tento proces znova?

- Áno, to je prípad OZ Prešov, ktorému končí platnosť certifikátu koncom roka. Prejde recertifikačným, čiže obnovovacím auditom. V tomto prípade sa už predbežný audit nevykonáva, ale prihliada sa na požiadavky na nápravu z posledného dozorového auditu.

Zatiaľ sme hovorili o certifikácii v schéme FSC. Ako je to s procesom certifikácie podľa PEFC?

- Podľa schémy PEFC zatiaľ nemá na Slovensku nikto oprávnenie certifikovať lesné porasty. Naša spoločnosť už požiadala o akreditáciu Slovenskú národnú akreditačnú službu.

Ktorý certifikát by ste odporúčali vzhľadom na naše prírodné, hospodárske a spoločenské podmienky slovenským lesníkom? Ktorý je pre nich vhodnejší?

- Na túto otázku vám nemôžem odpovedať. Je výlučne na klientovi, ktorý certifikát si vyberie.

A neuvažujete o takej službe pre potenciálnych zákazníkov, ktorá by im pomohla optimálne sa rozhodnúť porovnaním výhod a nevýhod oboch alternatív?

- V prípade spracovateľského reťazca určite áno. Hneď po získaní akreditácie na vykonávanie certifikácie podľa PEFC ponúkneme našim klientom možnosť rozhodnúť sa, prípadne získať obidva certifikáty súčasne, pretože v tejto oblasti sú oba systémy veľmi podobné. V lesníckej certifikácii je to zložitejšie, pretože momentálne sú obidve schémy postavené na odlišnom základe. Certifikácia PEFC je regionálna, čo znamená, že je certifikovaný celý región so všetkými plusmi a mínusmi, ktoré takýto spôsob certifikácie prináša. Certifikácia FSC je certifikáciou jedného, alebo skupiny subjektov. Takisto oba systémy nemajú rovnaké kritériá hodnotenia obhospodarovania lesov.

V zahraničí je bežné, že drevospracovatelia tlačia na lesníkov, aby certifikovali lesné porasty. Drevo z certifikovaných porastov má potom pred zákazníkmi punc toho, že pochádza lesa, obhospodarovaného v súlade s medzinárodnými štandardami trvalo udržateľného obhospodarovania lesa. Na Slovensku sú však iniciatívnejší lesníci. Začínajú si aj spracovatelia dreva uvedomovať význam certifikácie?

„V západnej Európe a Amerike si zákazníci už priamo vyžadujú certifikované výrobky“

- Veľkí hráči typu Mondi Business Paper SCP, Ikea a Hornbach určite áno. Stačí si pozrieť deklaráciu týchto firiem z decembra minulého roka, v ktorej sa zaviazali certifikovať svoje výrobky, zvýšiť podiel certifikovaných výrobkov v predaji a dotlačiť svojich dodávateľov do certifikácie. Povedomie certifikovaných výrobkov na Slovensku je stále dosť slabé a nepredpokladám, že v budúcnosti budú certifikované všetky firmy v spracovateľskom reťazci. Pre porovnanie, v západnej Európe a Amerike si zákazníci už priamo vyžadujú certifikované výrobky.

Vráťme sa k certifikácii lesov na Slovensku. Keď sme už pri tých porovnaniach, môžete porovnať rozsah a prístup štátnych a neštátnych lesov k certifikácii?

- Boli certifikované dve skupinové schémy neštátnych lesov – Gemerské regionálne združenie neštátnych vlastníkov lesov, ktorého členmi sú Mestské lesy Košice, Mestské lesy Dobšiná, Pozemkové spoločenstvo Slavošovce a Ján Ľach, súkromne hospodáriaci roľník. Združenie hospodári na pomerne veľkej rozlohe, veď napríklad Mestské lesy Košice patria medzi najväčšie svojho druhu v Európe. Druhým certifikovaným neštátnym subjektom je Únia diecéznych lesov a v rámci nej tri subjekty. Ak sme v úvode hovorili o istých nedostatkoch štátnych lesníkov, tak sú totožné s tými, s ktorými sa stretávame v procese certifikácie neštátnych lesov. Ale aby sme nekončili náš rozhovor v negatívnom tóne, rád by som doplnil moje skúsenosti o milé prekvapenie z toho, ako výrazne sa zlepšilo dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v lese. A chcem tiež spomenúť, že je veľmi dôležité aj z hľadiska certifikácie a TUOL, aby lesníci neboli iba vykonávateľmi LHP, ale aby aj rozmýšľali nad tým, prečo sú plány také, aké sú. Či to, čo je v nich, je dobré a aké to môže mať následky. A či sa to nedá urobiť lepšie...