Ako to dopadlo

a čo ďalej

Peter GOGOLA

Myšlienka usporiadať súťaž Najhorár, ktorá sa zrodila v hlavách kolegov z OZ Slovenská Ľupča pred dvoma rokmi, bola začiatkom tradície preteku, ktorý už teraz, po dvoch úspešných ročníkoch, má ambíciu stať sa celonárodnou súťažou pre lesníkov zo štátnych i neštátnych lesohospodárskych subjektov. Je to vynikajúci spôsob, ako motivovať lesníkov k zdokonaľovaniu sa vo svojej profesionalite, zároveň vytvára platformu pre osobné stretnutia a konfrontáciu skúsenosti z prevádzky. A v neposlednom rade má i svoj spoločenský rozmer. Aj to je spôsob, ako budovať renomé lesníckej profesie.

Druhý ročník sa bezpochyby vydaril. Prvou „lastovičkou“ bola účasť kolegov – lesníkov zo š.p. Vojenské lesy a majetky, OZ Kežmarok. I keď pri hodnotení disciplíny „meranie dreva a vyplňovanie odvozného lístka““ vyšlo najavo, že VLM používa úplne inú metodiku, bola ich účasť prínosom a je na organizátoroch, aby do budúcna pripravili súťaž tak, aby sa jej mohli zúčastniť lesníci z každej organizácie.

Okrem lesníkov súťažila i mládež. Lesní pedagógovia pod vedením Mgr. Ľudovíta Ivana pripravili súťaž pre žiakov základných škôl z okolia Jasenia. Skúška rýchlosti, obratnosti a sily preverila ich kondičku i tímový duch.

A propos: médiá a propagácia. Všetko pozorne sledoval a zaznamenával štáb televíznej relácie Halali. Iní žurnalisti nepokladali túto tému za príliš zaujímavú – firemných súťaží je ako maku. Ak sa podarí zámer pripraviť celoštátnu súťaž pre lesníkov, nepochybne stúpne vážnosť, prestíž a tým aj záujem médií.