Dutý rýľ na výsadbu „balíkovaných“ sadeníc

Marek VANGA

Nástroje na zalesňovanie nemajú v našom lesníctvte takú dlhú históriu ako nástroje na ťažbu a spracovanie dreva. Konieckoncov, dlhé stáročia sa u nás lesy iba rúbali a obnova sa ponechávala na prírodu. Až s rozvojom umelej obnovy lesov v 19. storočí sa začal i vývoj špecializovaných ručných pomôcok na výsadbu drevín.

Spočiatku sa v lesníctve používalo poľnohospodárske náradie užívané pri prácach na poliach – motyky a rýle. Ako prvé sa začali vyvíjať nástroje na výsev semien drevín, čo bol najjednoduchší a v tom čase i najrozšírenejší spôsob umelej obnovy lesa. Vznikali rôzne siace rohy (používané pri štipkovej sejbe drobnejších semien) a tulce, ktoré sa osvedčili pri bodovej sejbe veľkých semien, najmä žaluďov.

Postupom času sa v zalesňovaní dostala k slovu výsadba sadbového materiálu, ktorý sa vyberal z prirodzených náletov, alebo pestoval v lesných škôlkach. Pre voľnokorenné sadenice (najmä dreviny s kolovitým koreňom) bol v polovici 19. storočia Buttlerom vyvinutý štrbinový sadiak, z ktorého v nasledujúcich rokoch vznikol rad modifikácií rôznych rozmerov a tvarov čepelí.

Predchodcom dnešných obaľovaných sadeníc boli „balíkované sadenice“ vyberané z prirodzených náletov dutými rýľami. Táto technológia bola rozšírená najmä v období 1. ČSR. Najjednoduchšie prevedenie mal kužeľovitý rýľ G. Hayera – jednoduchý skosený dutý kužeľ so štrbinou. Bol upevnený na násade, pomocou ktorej sa otočil okolo svojej osi a uvoľnil tak z pôdy stromček aj s valcom zeminy okolo koreňov. Zúženie valca zabezpečovalo jednoduché vybratie sadenice zo zovretia rýľa.

Komplikovanejšiu konštrukciu mali rýle s celovalcovitým okrajom. Fungovali na obdobnom princípe – zatlačili sa do pôdy tak, aby stromček bol v prostriedku valca, no baly sa z nich vyberali rôznymi spôsobmi. Napríklad Jansov dutý rýľ sa otváral ako nožnice na dva polvalce, z ktorých sadenica ľahko vypadla. Podobne, no trocha jednoduchšie pracoval i Dostálov kliešťovitý dutý rýľ. Šterbíkov prístroj sa otváral okolo zadnej osi ako kniha. Ďalším riešením bol Bakalárov univerzálny sadzač, ktorý sa neotváral, ale sadenica s balíkom zeminy bola z neho vytlačená kovovou platničkou.

Práve prístroj podobný posledne menovanému vlastní vo svojich zbierkach Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene. Spôsobom vyberania sadenice sa mu podobá (tá sa z valca vytláča kovovým prstencom), no celková konštrukcia je jednoduchšia a ľahšia. Je to pravdepodobne modernejšia modifikácia Bakalárovho univerzálneho sadzača.

Dnes sa technológia dutých rýľov používa v podobe trubicových sadzačov pre výsadbu obalených semenáčikov vyrobených metódou Paperpot.

Ing. Marek Vanga Múzeum vo Sv. Antone - Lesnícke

a drevárske múzeum vo Zvolene

Vľavo ťažký štrbinový sadiak, vpravo dutý rýľ zo zbierok MSA – LDM

vo Zvolene..

Dutý rýľ (presne ten typ, ktorý vlastní naše múzeum) na fotografii

z roku 1957

(Archív MSA – LDM

vo Zvolene).