Hora menom Porozumenie

Na Gemeri pribudol nový lesnícky náučný chodník

Pokrok je funkciou nápaditosti. To, že táto matematická formulácia naozaj platí potvrdili tentoraz kolegovia z  Rimavskej Soboty. Vďaka tunajšiemu závodu spravil náš podnik 12. júla v práci s verejnosťou ďalší dôležitý krok. S poďakovaním sme prijali pozvanie byť jeho priamymi svedkami.

Južný Gemer je krajom úživných pahorkov i slávnej histórie. Pahorkov, ktoré dýchajú pokojom a histórie na ktorú treba byť hrdý. Do centra diania sa z Banskej Bystrice blížime autom popri chránenom hikoriovom poraste (vedeli ste, že táto exotická drevina, kedysi hojne používaná na výrobu bežiek, rastie voľne aj u nás?) neďaleko Drienčan, ktoré boli aj pôsobiskom rozprávkara Dobšinského. Ešte pred tým postojíme v Lukovištiach pri náhrobkoch Ivana Kraska a Ladislava Mňačka (zaujímavé, že týchto rozdielnych literátov spájalo príbuzenstvo a teraz už aj spoločná hruda...). Naším cieľom je však zvernica na Teplom Vrchu. Ale ani tu sa celkom nevyhneme dejepisu: uprostred zvernice stojí zrúcanina hradu Blh, ktorý poslúžil Ľudovítovi Kubánymu pre fabulovanie románu Valghata (možno si ešte spomeniete na bizarnú tragédiu, ktorá mu nedovolila tento román dokončiť...).

Miestom zrazu je chata Lujza. Stojí vo zvernici na mieste historickej predchodkyne, ktorá svoje meno dostala podľa manželky Filipa Coburga. Coburgovci vybudovali na Teplom Vrchu diviačiu zvernicu, ktorej kamenný plot miestami ešte stojí. Od roku 1830 pribudol v tejto najstaršej slovenskej zvernici chov danielov, ktorému sa Rimavskosoboťania s úspechom venujú dodnes. Práve tu bude dnes otvorený ďalší lesnícky náučný chodník! Koľko ich už vlastne máme? Rátajme: v Smoleniciach tri, po jednom na Orave, v Trenčianskych Tepliciach, pri Gabčíkove a Počúvadle. Tunajší však bude jedinečný tým, že je venovaný špeciálne poľovníctvu.

Pred deviatou prípravy vrcholia. Na šarmantnosti domácej riaditeľke Beate JURÍČKOVEJ neuberá ani fakt, že sa práve oháňa metlou, ktorú si na chvíľu vypožičala od jedného z kolegov: „Prosím vás, zametajte mi ten chodník pekne po krajoch!“. Keď o chvíľu prichádza rozvojovo-technický riaditeľ podniku, môže sa slávnostné otvorenie udiať. Ján ŠTEFÁNIK urobí krátky odpočet pribúdajúcich aktivít v oblasti práce s verejnosťou. Potvrdzuje, že tento trend má vo vedení podniku trvalú podporu. Nasledujú slová domácej šéfky: „Rozmýšľala som, ako vás mám osloviť. Rozhodla som sa takto – vítajte, prví naši návštevníci....“. Z jej oduševnenia je zrejmé, že závod si tu dnes neplní povinné body, ale cieľavedome vystupuje na horu menom Porozumenie. Sériu úvodných prejavov ukončuje riaditeľka neďalekého Strediska environmentálnej výchovy Gabriela TRNAVSKÁ, ktorá chodníku praje najmä ohľaduplných návštevníkov. Jej skúsenosti s kultúrnosťou národa asi nepatria medzi najlepšie...

Na javisko, ktoré predstavuje trávnik teraz vchádza rodina Planošovcov, aby predviedla ako skazonosne sa možno v prírode správať. Ešteže čoskoro dorazí aj rodina Dobrošovcov, ktorá zachraňuje, čo sa dá... Na eko-scénke v podaní detských aktérov je cenné to, že prirodzene oslovuje desiatky prítomných detí, ktoré predstavujú najdôležitejšiu vzorku budúcich návštevníkov. Profesionálni divadelníci následne predvádzajú upaľovanie bosorky, ktorá sa previnila nedostatočným ekologickým vedomím. Po prestrihnutí pásky na tabuli číslo jedna sa celá spoločnosť na čele s deťmi vydáva na prehliadku trasy „Lesníckeho náučného chodníka ZVERNICA TEPLÝ VRCH“. Výklad robí miestna lesná pedagogička Janka HORVÁTHOVÁ, ktorá to s deťmi zjavne vie. Takmer trojkilometrový chodník má osem zastávok: Lujza park, Danielia zver, Hrad Blh, Čierna obora, Chov muflonej zveri, Lapák, Ostatná poľovná zver a Flóra a fauna. Prehliadka chodníka je dva krát zaujímavo prerušená. Prvý krát to spôsobia historickí lukostrelci, ktorí predvádzajú stredoveké techniky lovu. V závere potom sokoliari z čias Veľkej Moravy s dravcami. Obidve intermezzá zaujmú všetkých a potešia najmä deti. Ale veď o ne predovšetkým ide. „Dospeláci“, medzi ktorými nechýbajú starostovia okolitých obcí, pracovníci CHKO Cerovská vrchovina, či banskobystrický župan Milan Murgaš si na záver družne posedia na  terase chaty Lujza.

Slúži ku cti organizátorom, že nový chodník je vedený nápadito a citlivo zároveň. Každé, hoci len trocha nebezpečné miesto, je zaistené zábradliami, schodíkmi, reťazami. Tabule sú prehľadné. Vkusná brožúrka – sprievodca po chodníku - dáva celému podujatiu punc trvalosti. Jednoducho vydarený deň. A najmä predzvesť trvalého záujmu o túto lokalitu.

Návštevník Gemera má odo dneška možnosť spoznať v prirodzenom prostredí lesnícke reálie, ktorých osobitosti my už často ani nevnímame. Potvrdzuje to chlapča, ktoré sa počas premiérovej prehliadky zvedavo spýtalo: „A to je čo za búdka?“ Práve sme stáli pri peknom krmelci...

Ján Mičovský