Maďarská lekcia

lesníckej jednoty

Jozef MARKO

V rozľahlom areáli vojenských lesov na východnom brehu 76 kilometrov dlhého a miestami až 25 kilometrov širokého Balatonu, druhého najnavštevovanejšieho miesta v Maďarsku, sa to hemží mužmi a ženami v zelenom. Tisícka maďarských lesníkov, reprezentujúcich viac ako päťtisíc registrovaných členov Maďarskej lesníckej jednoty, sa tu zišlo na v poradí už 137. výročnom stretnutí. Neuveriteľná tradícia!

Dokonalá organizácia reprezentatívneho podujatia

 

Tento prívlastok mi napadol počas dvoch dní prvej dekády júna a prebúdzajúcej sa turistickej sezóny pri „maďarskom mori“ hneď niekoľkokrát. Vystupujeme z autobusu, v ktorom sme precestovali s kolegami z partnerského sárospatackého závodu Severomaďarských štátnych lesov sídliacich v Miškolci stovky kilometrov. Zvyknutý z domoviny očakávam problémy s organizáciou a zmätky, ktoré doma častokrát zvládam vďaka naučenej trpezlivosti, pretože aj tak nemám inú možnosť... Nič takého ale na megastretnutí Maďarskej lesníckej jednoty nevidím. Naopak. Každý z nás sa rýchlo dozvie, kde sa má ubytovať, do akého programu exkurzií a odborno – spoločenských podujatí bol zaradený, aký je časový plán, kde stoja autobusy – jednoducho všetko, čo potrebuje každý z účastníkov včas vedieť.

Nie som tu zo Slovenska sám. Lenže rovnako ako ja, ani riaditeľ OZ Košice Pavol Jakab, ani vedúci LS Jasov Martin Sopko, reč našich južných susedov neovládajú. Ešteže sú v našej skupine vedúci LS Slanec Peter Héžel a samostatný radca Obvodného lesného úradu Michalovce Ján Čekon. S maďarčinou nemajú problémy a vďaka nim už ani my ostatní. Náš autobus, smerujúci do porastov Bakonského pohoria s najvyšším bodom v nadmorskej výške 701 m n.m., sprevádza celou cestou polícia, časový harmonogram zastávok na exkurzných miestach, vzdialených od seba i desiatky kilometrov, dodržiavame takmer na minútu presne. Pripadá mi to takisto neuveriteľné, pretože opäť porovnávam s akciami u nás, ktoré majú väčšinou časový sklz ešte skôr, ako v skutočnosti začnú.

Už v autobuse sme cez mikrofón uvedení do problematiky hospodárenia v lesoch, v ktorých sa stretávajú záujmy štátnych lesníkov, súkromných lesomajiteľov, zástupcov exponovanej rekreačnej oblasti a ochrancov prírody. Náš sprievodca priznáva, že rozdrobené vlastníctvo - rovnako ako u nás - sťažuje štátnym lesníkom hospodárenie. Nemajú to ľahké ani preto, že lesy pri Balatone sú húfne navštevované rekreantmi a každý zásah lesníkov do porastov je na očiach masy ľudí, ktorí zvyknú hodnotiť aj to, čomu nemôžu rozumieť.

Isté je, že naši kolegovia vo Veszprémskej župe majú problémy s odumieraním borovice čiernej druhej generácie, ktoré začalo v prvej polovici 90-tych rokov v dôsledku sucha. Nezastavili ho ani vlhké roky 1997 a 1998. Hubovými ochoreniami fyziologicky oslabené borovicové porasty dorážajú hmyzí škodcovia. Úlohou dňa je preto ich premena na listnaté porasty s dominantným zastúpením duba a maximálnym využitím prirodzeného zmladenia. Naši južní susedia robia okolo skupiniek 20 až 40 semenáčikov cera, ktoré volajú šalátové misy, elektrické oplôtky, aby si na nich nepochutnala zver. Prítomných upúta poznatok miestnych lesníkov, ktorí si vysoko vážia sojky. Tie sú nápomocné pri zmladení cerín. V období hniezdenia totiž jeden pár podľa nich premiestni vyše 40 000 žaluďov!

 

Cieľ: Druhovo pestré a rôznoveké porasty

 

Presúvame sa do porastu, v ktorom prevláda dub zimný a dub cer. Naši sprievodcovia nám ho prezentujú ako vzor toho, k čomu systematicky smerujú – k stabilným a odolným

Zľava Ing. Héžel, M. Sopko, Ing. Čekon

a Ing. Jakab v porastoch pri Balatone

 rôznovekým a druhovo pestrým porastom s takým množstvom biomasy, že poľovná zver v nich spôsobuje iba zanedbateľné škody. V očiach miestnych lesníkov vidno hrdosť. Pri pohľade okolo nás je nám všetkým jasné, že je skutočne oprávnená.

Stojíme pri pamätníku významného maďarského dejateľa v čarovnom kúpeľnom mestečku Balatonfüred a starosta s lesníkmi kladie za zvukov dychovky k pamätníku veniec. Potom všetci precítene spievajú štátnu hymnu a po nej maďarskú lesnícku hymnu. Nikto sa neuškŕňa, nikto nezľahčuje význam chvíle. Tváre miestnych i pozvaných lesníkov z celej krajiny sú slávnostné a z ich výrazov cítim hrdosť a spolupatričnosť. Toto poznanie sa mi javí ako vzácne a opäť až neuveriteľné. Som si však istý, že takéto slávnostné chvíle ľudí spájajú. Potvrdzuje mi to aj večerný akt sadenia troch dubov za účasti všetkých, ktorí sa jedinečného reprezentatívneho stretnutia zúčastňujú. Opäť si s doprovodom živej hudby zaspievajú všetci maďarskú štátnu hymnu a vysadia duby ako symbol jednoty a spoločného postupu lesníkov v krajine našich južných susedov.

Na druhý deň sa v malebnom mestečku Pápa (po slovensky pápež), vzdialenom od Balatonu niečo vyše 80 kilometrov, koná vo veľkej sále valné zhromaždenie lesníckej jednoty. Bez negatívnych emócií, osobných útokov a v konštruktívnej atmosfére si jej členovia zvolia po štvorročnom funkčnom období nového prezidenta a orgány jednoty. Zo sály vychádzajú usmievaví, spokojní a s dobrým pocitom, že sa počas dvoch dní stretli s kolegami z celého Maďarska a poriešili, čo mali poriešiť. Jeden lesník vychádza s nádherným putovným pohárom, ktorým bol ocenený ako naj lesník roka. Podania rúk, rozlúčenia a maďarskí kolegovia nasadajú do desiatok veľkých a silných terénnych áut, ktoré im môžu slovenskí lesníci iba závidieť.

Pýtam sa lesníckych matadorov od nás, či si pamätajú, že by sa na Slovensku niekedy v minulosti uskutočnilo podobné reprezentatívne lesnícke podujatie, s tak širokým zastúpením štátnych a neštátnych lesníkov. Dozvedám sa, že ani už zaniknutá Slovenská lesnícka spoločnosť, ani existujúca Slovenská lesnícka komora nič podobné doteraz nezorganizovali. Aspoň, že š.p. LESY SR organizujú čoraz navštevovanejší Deň stromu v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline. Ibaže ten je určený predovšetkým širokej verejnosti a má popularizovať lesníctvo. Platforma na lesnícku diskusiu, zjednotenie názorov a ich spoločnú prezentáciu, aká funguje desaťročia v Maďarsku, však na Slovensku lesníkom stále chýba. Škoda. Veľmi by sme ju potrebovali.