Myšlienkový súlad vedenia a prevádzky

Igor VISZLAI

Vlaňajší rok bol takmer pre všetky odštepné závody mimoriadny, okrem iného preto, že spracovávanie kalamity z 19.11.2004 bolo úlohou číslo jedna. Aj náš závod sa musel vysporiadať s objemom bezmála 120 000 m3 kalamitnej hmoty. A to sa dialo za pochodu, pri reorganizácii ústredia závodu, prechodu OLH na lesnícke obvody a problémami s tým spojenými. Čo je však podstatné, bez zvýšeného počtu vonkajších pracovníkov. Preto ich vypätie bolo mimoriadne. Určite zvýšené odmeny za každý spracovaný kubík boli namieste, no vedenie závodu chcelo za prístup ku kalamite využiť aj iné formy motivácie a odmeny. Výmena skúseností a zároveň návšteva lesov Tatranského národného parku sa javila ako zaujímavá. No a keď s takým istým nápadom prišiel aj vedúci lesnej správy, nebolo prečo čakať. Veď takú zhodu myšlienok by bol hriech nepodporiť.

Zjednanie akcie s riaditeľom ŠL TANAPu, následne upresnenie termínu s naším sprievodcom Ing. Jánom Slivinským, vedúcim ochranného obvodu Javorina, ... a išlo sa. V mimoriadne daždivom máji však dvadsiateho druhého bolo ako z obrázku. Bez dažďa, bez mrakov, proste idylka. Úvodné slová so základnými údajmi, informácie o problémoch v danej lokalite i časovo postupné snímky lesov, v ktorých je vyhlásený zákaz spracovávania kalamity, boli veľmi zaujímavé. No a potom sa už išlo priamo do porastov, kde bola kalamita z pred niekoľkých rokov spracovaná, no teraz to už možné nie je. Teória o samoregulácii vývoja podkôrneho hmyzu podľa ochrancov prírody tu odkrýva všetky svoje podoby. Bolo vidno až na poľskú stranu Tatier a ako to tam dopadlo, ako sa to vyvíja u nás, odznela prezentácia toho, ako je to v Bavorskom lese. Na Slovensku sa však musíme opäť a zas presvedčiť na vlastnej koži, aké je to popáliť sa. Alebo zas hľadáme nejakú tretiu cestu, ktorej však niet? Diskusie o tom ako ďalej, nás utvrdili v tom, že aj na našom závode sme k riešeniu podobných problémov pristúpili rozumne. Vždy je potrebné ľudí, ktorí sa snažia presviedčať o svojej pravde, dostať priamo do lesa. A keď zacitujem nášho sprievodcu, že v lese ešte ani jeden boj neprehrali, kde všetci vonku v lese uznali, že práca lesníkov má hlavu a pätu, že má svoje rácio. Vychádza až groteskne, keď konečné znenia záznamov štátnej správy ochrany prírody sú od zistenej reality mierne povedané vzdialené. Pritom ešte k tomu môžu podať svoje pripomienky rôzne mimovládne organizácie, ktoré sa pasujú do pozície chrobáka Truhlíka (ktorý všade bol, všetko videl, všetko vie)... To by však bolo na dlhšie úvahy.

Na záver môžem len skonštatovať, že aj takýto spôsob motivovania pracovníkov má svoje pozitíva. Spoznajú problematiku kolegov, potvrdia si správnosť svojich krokov, zažijú príjemný deň na miestach, kam by sa inak nedostali a uvedomenie si, že vedenie s prevádzkou sú naladení na tú istú vlnovú dĺžku, je neoceniteľné. Pre vytvorenie pozitívnej pracovnej atmosféry jednak v prevádzke, ale aj vo vedení závodu. Preto takéto námety vždy podporíme.

Ing.Igor Viszlai riaditeľ OZ Revúca