Dnes z OZ Vranov nad Topľou

„Nevymýšľajme to, čo nič neprinesie“

Jozef MARKO

Parkujem auto vo dvore OZ Vranov a zrak mi padá na starý štiepkovač. Kto vie, či ešte funguje? Pýtam sa zatiaľ v duchu, ale po zvítaní s riaditeľom Ing. Martinom Strmeňom kladiem túto otázku už nahlas. A dozvedám sa hneď na úvod reportážneho dňa, stráveného na vranovskom závode, zaujímavé skutočnosti. Do Vranova bol privezený ešte v roku 1979 vôbec prvý štiepkovač, umiestnený na Slovensku. K nemu pribudol časom ďalší a z týchto dvoch strojov ostal jeden funkčný dodnes. V areáli závodu je nainštalovaný kotol na spaľovanie štiepky, takže celý areál je vykurovaný už viac ako 20 rokov vďaka spaľovaniu biomasy.

Požiadavky na dodávky štiepky budú rásť

„Podľa môjho názoru sú pre nás stredne veľkí odberatelia štiepky vhodnejší ako malí, pre ktorých sú vhodné technológie a špeciálne kotly pridrahé. Samozrejme, veľmi dôležitá je prepravná vzdialenosť, ktorá je ekonomicky zaujímavá do 20 až 25 kilometrov. Potrebujeme však dotiahnuť na úrovni podniku pravidlá hry. Musíme zrevidovať príslušnú smernicu, aby pravidlá výroby a predaja štiepky boli jednoznačné a zrozumiteľné. Odbornému garantovi smernice sme predložili konkrétne návrhy na zjednodušenie smernice a ten teraz pripravuje jej doplnok, vďaka ktorému bude vonkajšia prevádzka menej zaťažovaná zbytočnou administratívou,“ hovorí Ing. Strmeň a z jeho reči cítiť, že projektu spracovania biomasy verí a podporuje ho. Dvaja zamestnanci vranovského závodu prešli do spomínaného špecializovaného strediska, úspešne sa vyvíjajú rokovania o odbere lesnej štiepky s mestami Vranov, Medzilaborce a Humenné. Mesto Vranov má už spracovaný projekt a schválené príspevky na jeho financovanie z eurofondov. V Bukóze Vranov to takisto myslia so spaľovaním biomasy vážne a rátajú s tým, že až 90 percent technológií budú schopní prefinancovať opäť vďaka peniazom z EÚ. Oslovované sú aj obce a tie vidia cestu v spájaní sa do združení, ktoré majú záujem vykurovať týmto ekonomicky výhodnejším spôsobom školy, obecné úrady a ďalšie objekty, patriace obci. „Som presvedčený, že sa to rozbehne. Stačí, keď prvý subjekt dotiahne svoje snaženie do úspešného konca a pridajú sa ďalší. Tí, čo začnú skôr, budú mať od nás garantované aj požadované objemy. Obávam sa, že požiadaviek na dodávky štiepky bude časom toľko, že ich ani nebudeme schopní všetky v plnej miere uspokojiť,“ dodáva riaditeľ OZ Vranov.

Ako odbremeniť lesníka

Vranovčanov a treba povedať, že nielen ich mrzí, v akej pozícii sa v súčasnosti ocitli lesníci. Odhadujú, že viac ako 90 percent času dnes venujú výdaju dreva, jeho evidencii, ciachovaniu. Pritom podľa Vranovčanov veľká väčšina prácne vyplňovaných formulárov v LHE ani nie je v praxi využívaná, jediným kritériom je dodržiavanie vyhlášky. Nikomu pritom asi nevadí, že spôsob evidencie dreva je už 50 rokov starý... Sedím v riaditeľskej kancelárii aj v spoločnosti vedúceho obchodu a logistiky Ing. Juraja Krupu a vedúceho ekonomiky Ing. Jána Meteňka a takmer úplné vedenie odštepného závodu sa zhoduje na tom, že ani model obsadenia OLH a lesníkmi na jednom lesnom obvode v počte 1+1 nie je optimálny, pretože rastie počet krádeží a v takomto zložení nie je možné množiacim sa krádežiam efektívnejšie zabrániť. Rastie aj objem vyťaženého dreva a jeho finančné zhodnotenie, takže nároky na obe kľúčové pozície v lesníctve sa zvyšujú. „Mali by sme sa vážne zamyslieť nad otázkou, kde najviac potrebujeme lesníkov – na odvozných miestach, alebo v lesných porastoch? Nám sa napríklad podarilo odbremeniť lesníkov na lesných správach, z ktorých je gravitačne zvážané drevo na náš expedičný sklad, umiestnený priamo v areáli vranovskej Bukózy. Drevo je tam preberané cez váhu a prepočítané podľa koeficientov z výskumného ústavu na metre kubické. Lesníci tak majú viac času na činnosti priamo v porastoch. Veľkú pozornosť venujeme aj OLH, ktorí svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú hospodársky výsledok celého závodu a teda aj podniku. Uvedomujeme si, že ich ďalej potrebujeme školiť v plánovaní výchovných a obnovných zásahov, využitia moderných technológií a v používaní počítačovej techniky,“ hovorí aj za ostatných členov vedenia závodu Ing. Strmeň a v tejto súvislosti spomína na to, ako si začiatkom minulého roka testovali odborné znalosti i počítačové zručnosti u OLH a zistili, že úroveň ich odborných znalostí ich príjemne prekvapila. S prácou s počítačom to už bolo horšie, takže vyvinuli na nich tlak, aby každý z nich získal certifikát na ovládanie komputerov.

Opäť sa stretávam s tým, že aj na vranovskom závode sú rozčarovaní z toho, ako pracujú ľudia na generálnom riaditeľstve. Vyčítajú kolegom na ústredí podniku, že vnútropodnikové smernice tvoria bez toho, aby si uvedomili, do akej miery zaťažia ľudí v prevádzke. „Nevedia sa vžiť do pozície toho, kto má smernicu vykonávať. Kolegovia z praxe potom reagujú tak, že ak sú presvedčení o nezmyselnosti, alebo nezvládnuteľnosti nariadených postupov, položia si otázku: Ak to takto neurobím, čo sa stane? Zisťujú, že vlastne nič a tak si nakoniec urobia po svojom. A to je demotivujúce. Preto si myslím, že by sme nemali vymýšľať to, čo nič neprinesie ani lesu, ani podniku,“ konštatuje Ing. Strmeň.

Východ je pre Zámutovskú strelnicu hendikepom

Sadáme do auta a mierime von z mesta. Ubehne iba pár minút a sme v Zámutove. Nad obcou je ukrytá v lese moderná strelnica, ktorú ešte v 70-tych rokoch začala budovať partia miestnych nadšencov. Okrem štátnych lesníkov ju využívajú príslušníci policajného zbo-
ru, súkromných bezpečnostných služieb, poľovníci a individuálne skupiny strelcov. Napriek tomu, že podobné strelnice sú aj v Košiciach a Prešove, také prostredie ako v Zámutove v nich milovníci streľby určite nenájdu. „Stále sa nám ale nedarí dostať hospodárenie strelnice na ziskovú úroveň. Som presvedčený, že keby bola takáto strelnica niekde pri Bratislave, jej ekonomika by vyzerala inak. Takto sa musíme spoliehať na otvorenie cezhraničnej spolupráce a záujem ukrajinskej klientely,“ počúvam slová Ing. Strmeňa a v doprovode vedúceho strelnice Andreja Košča mám možnosť na vlastné oči vidieť, že jednotlivé strelištia sú veľmi dobre vybavené a vhodne zapasované do pekného a príjemného prostredia. Spolu s riaditeľom mi ukazujú nielen modernú vrhačku so zásobníkom 450  asfaltových holubov, ale aj monitorovací systém s kamerami a senzormi pohybu, vďaka ktorému mohli zrušiť strážnu službu a ušetriť tak 600 tisíc korún ročne. Pre zaujímavosť, systém bol vďaka tomu splatený už po pol roku.

Nadpriemerná prirodzená obnova

Zo Zámutova sa vezieme Nivou v spoločnosti pestovateľa na LC Vechec Ing. Pavla Starucha a OLH Mariána Pavlíka po lesnej ceste do bukových porastov, v ktorých sa aj vďaka citlivému a profesionálnemu prístupu spomenutého odborného lesného hospodára výborne darí vitálnemu bukovému zmladeniu. Čísla hovoria za všetko. Za rok 2005 bol prírastok holín z ťažby na tejto lesnej správe 5,8 ha a prirodzenej obnovy na ploche až 15,4 ha. Celý vranovský závod dosiahol až 60-percentný podiel prirodzenej obnovy. Na porovnanie, celoslovenský podiel prirodzenej obnovy predstavuje 35 percent, podnikový niečo vyše 40 percent.

Moja ďalšia zastávka je naplánovaná na LS Medzilaborce. Jej upravené okolie ma milo prekvapí, ale to, čo vidím vo vnútri, ma nadchne – vládne tu poriadok, čistota, vkusné doplnky a harmónia vecí. Na prvý pohľad je vidieť, že tunajším pracovníkom skutočne záleží na tom, v akom prostredí pracujú a ako pôsobí toto prostredie na ľudí, ktorí lesnú správu navštívia. Vedúci správy Ing. Ivan Solej hovorí, že je to v prvom rade zásluha poriadkumilovnosti pestovateľky Ing. Anny Drančákovej. Dosť na tom, umiestniť na takúto správu tabuľu s nápisom Lesná informačná kancelária je tou najlepšou reprezentáciou lesníckeho stavu a štátneho podniku.

Príjemným pocitom ale ešte nie je koniec. Mám možnosť vidieť výsledky poctivej a profesionálne odvedenej práce v Palotskej jedline, nedávno schválenej rozšírenej génovej základne, rozprestierajúcej sa na 452 hektároch. Citlivá výchova porastov a jednotlivý výber vyústili do radosti, ktorú vyvoláva pohľad na stabilné a vitálne lesné porasty. Všímam si na svojich sprievodcoch, že sú hrdí na svoju prácu. Majú byť na čo. A každý, kto pracuje v š.p. LESY SR môže byť hrdý na to, že v ňom pracujú takí ľudia, akých som stretol na OZ Vranov.

 

Ing. Solej a Ing. Drančáková pri vybavovaní pošty na LS Medzilaborce

Zľava Ing. Staruch, Ing. Strmeň

a M. Pavlík vo vitálnom bukovom zmladení

Ing. Strmeň na jednom

zo strelíšť v Zámutove

Štiepkovač pracuje priamo

v areáli OZ Vranov