O profesionalite, nekorektnosti a vlastnom názore

Jozef MARKO

V pravidelnej rubrike Lesníka, ktorú sme optimisticky nazvali ZAUJME VÁS, sa snažíme už niekoľko mesiacov ponúknuť čitateľom nazeranie na zvolené témy z viacerých uhlov pohľadu. Vedie nás k tomu základná črta profesionálne a korektne zvládanej žurnalistiky – dať čitateľovi publikovaním komplexných, objektívnych a často krát aj protichodných stanovísk, hodnotení a informácií možnosť, aby si vytvoril vlastný názor na danú problematiku.

Nie inak tomu bolo aj v prípade aktuálnej témy letného dvojčísla. TRVALO ODRŽATEĽNÉ OBHOSPODAROVANIE LESOV je mimoriadne frekventovaným slovným spojením. Našou snahou bolo priblížiť obsah tohto pojmu našim čitateľom a zároveň ho vyobracať z viacerých strán. A jednou z tých strán, ktorá dostala príležitosť, aby sa k nemu vyjadrila, bolo voči lesníkom vždy kritické, mediálne mohutne sa prezentujúce a tým výrazne ovplyvňujúce verejnú mienku - Lesoochranárske zoskupenie VLK. Jeho náčelníkovi Ing. Jurajovi Lukáčovi sme poslali mailom otázky a on súhlasil s tým, že na ne do určeného termínu odpovie. Deň pred jeho uplynutím na pripomienku reagoval tým, že na dohodnutý termín zaslania odpovedí síce zabudol, ale že sa otázkam Lesníka bude venovať. Nestalo sa tak a my sme odpovede na naše otázky nedostali. Škoda. V duchu už spomínanej profesionality, s ktorou sa snažíme pristupovať k našej práci, nebudeme špekulovať nad možnými motívmi tohto jednoznačne nekorektného prístupu a nebudeme nikomu podsúvať naše domnienky a nepodložené závery.

Považovali sme však za potrebné o tejto neúspešnej komunikácii s vrcholným predstaviteľom VLK-a čitateľov informovať. Tí si možno o nej utvoria vlastný názor po prečítaní okruhov otázok, adresovaných J. Lukáčovi:

Lesoochranárske zoskupenie VLK sa za roky pôsobenia na Slovensku vyprofilovalo na jednu z najsilnejších a najznámejších mimovládnych neziskových organizácií, ktorá nie je schopná iba efektívne prezentovať v médiách svoje názory a postoje, ale aj priamo ovplyvňovať v pripomienkových konaniach hospodárenie v lesoch. Sú vaše predstavy o hospodárení v slovenských lesoch v súlade so štandardnými a odbornej verejnosti známymi kritériami trvalo udržateľného obhospodarovania lesov (TUOL)? Ako vnímate všeobecne požadované integrované plnenie environmentálnych, ekonomických a spoločenských funkcií lesov? Čo je pre vás v riadení kvality lesných zdrojov prioritné? Na čo kladiete v komunikácii so štátnou správou lesného hospodárstva, ochrany životného prostredia a štátnymi lesníkmi najväčší dôraz? Odborníci vyčítajú mimovládkam, že prezentujú svoje názory a ovplyvňujú dianie aj v lesnom hospodárstve bez vedecky podložených argumentov a svoje tvrdenia opierajú skôr o srdce ako o rozum. Diskutujete o svojich postojoch a vymieňate si poznatky aj s lesníckymi výskumníkmi, akademikmi, dlhoročnými lesníckymi praktikmi? Do akej miery ste ochotní akceptovať ich skúsenosti a názory? Čo si myslíte o skutočnosti, že prerušenie hospodárenia v  biotopoch má často nepriaznivý vplyv na priaznivý stav jeho typických druhov a môže dôjsť až k zániku vzácneho biotopu (napríklad vymieranie ceneného duba v Kokošovskej dubine pri Prešove kvôli neregulovanému agresívnemu zmladeniu hraba alebo kalamitná devastácia typického biotopu tetrova hlucháňa na Fabovej holi v Nízkych Tatrách)? Trendy v prospech zvyšovania spotreby  ekologicky obnoviteľnej suroviny – dreva sú nezvratné aj z titulu znižovania záťaže životného prostredia priemyselnou výrobou. Aktivity štátnej i dobrovoľnej ochrany prírody na Slovensku ale jednoznačne smerujú opačným smerom – k významnému obmedzeniu výšky ťažieb dreva a tým aj jeho spotreby. (Mám na mysli rozsah programu NATURA 2000 u nás a podmienky jeho implementácie). Prečo tento rozpor? Určite sa zaujímate aj o proces certifikácie v štátnych i neštátnych lesoch? Vnímate úspešné absolvovanie hlavných a kontrolných auditov v rámci certifikačných schém PEFC a FSC ako záruku múdreho hospodárenia v lesoch, rešpektujúceho záujmy spoločnosti i prírody? Akceptujete ich?