TRVALO UDRŽATEĽNÉ OBHOSPODAROVANIE LESOV

 

Rozhovor s Ing. Františkom ŠTULAJTEROM, CSc.,

vedúcim Odboru lesníckej

politiky a certifikácie lesov š.p. LESY SR

„Obzvlášť v lesníctve platí, že nie všetko, čo je ekonomické, je aj ekologické

Jozef MARKO

Európske i slovenské lesníctvo deklaruje, že strategickou prioritou číslo jeden v jeho ďalšom vývoji je trvalo udržateľné obhospodarovanie lesa (TUOL). Myslíte, že štátni lesníci poznajú princípy a kritériá TUOL, ktorých aplikácia a dodržiavanie je prísne posudzované audítormi v procese certifikácie? Stotožňujú sa s nimi a dokážu ich premietať do svojej každodennej činnosti?

 

„Niekedy naozaj operatívne použitie zdravého sedliackeho rozumu a vyžadovanie

technologickej disciplíny u dodávateľov stačí

na udržanie priaznivého stavu lesa k spokojnosti všetkých strán.“

 

Trvalá udržateľnosť je nielen prioritou lesníctva, ale všetkých ľudských aktivít. Je to súčasná generálna línia vytýčená všeobecným konsenzom na úrovni OSN. Jednoducho povedané pre každú aktivitu konanú v tomto duchu platí princíp udržať a zlepšovať stav. Časté používanie pojmu udržateľnosti bez aspoň jednoduchej predstavy o jeho obsahu vedie k zľahčovaniu, možno až k podceňovaniu jeho významu. Udržateľnosť je cieľ a certifikácia prostriedok na potvrdenie dosiahnutia tohto cieľa. Cieľom a výsledkom lesníckej činnosti je les so všetkým, čo k nemu patrí.

Základné princípy udržateľného smerovania lesníckych činností štátneho podniku LESY SR boli vytýčené v „Koncepčných zámeroch a cieľoch politiky kvality pri trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov“, ktoré platia od 1.11.2004. Je to riadiaci dokument najvyššej podnikovej úrovne a teda naši zamestnanci by ho mali poznať. Pre jeho zavedenie a uplatňovanie sme využili všetky dostupné prostriedky počas osobných kontaktov - pri inštruktážach vedení OZ, pracovníkov úsekov lesníckej výroby OZ a vedúcich LS, ako aj na školeniach OLH.

Ciele politiky TUOL predstavujú základné požiadavky kvality pri riadení lesníckych činností. O konkrétnych postupoch a ich uplatňovaní musia rozhodovať s plnou zodpovednosťou a znalosťou skutočného stavu lesa všetci, ktorých sa to týka - od OLH po vedúceho lesníckej výroby. V tejto súvislosti by som rád povedal, že v rámci diskusií na spomínaných stretnutiach sme sa nestretli s odmietavým stanoviskom. Skôr sme zaregistrovali obavy, či sa princípy udržateľnosti podarí realizovať len z vlastných prostriedkov podniku.

Aj tu však treba vidieť minimálne dve strany rovnakej mince. Jedna strana sú už spomínané prostriedky, najmä na inováciu technológií a rekonštrukciu lesných zdrojov. Druhou stranou je vedenie zamestnancov, zvyšovanie ich vedomostnej úrovne a profesionality. Princípy udržateľnosti v žiadnom prípade nekomplikujú a nesťažujú výkon lesníckych činností. Nevyžadujú osobitný vedecký prístup. V podstate sú založené na prieniku nových poznatkov do štandardných postupov a tradičných skúseností. Niekedy naozaj operatívne použitie zdravého sedliackeho rozumu a vyžadovanie technologickej disciplíny u dodávateľov stačí na udržanie priaznivého stavu lesa k spokojnosti všetkých strán.

Chcem zdôrazniť jednu dôležitú skutočnosť. Dodržiavanie princípov udržateľnosti je vecou zamestnancov podniku na všetkých úrovniach riadenia. Bez existencie primeranej ekonomickej podpory ich lesníci na základnom stupni riadenia nebudú schopní sami zabezpečiť. Mieru stotožnenia sa s princípmi udržateľnosti a ich premietnutím do každodennej lesníckej činnosti ukazujú výsledky certifikačných auditov. Zatiaľ sú pre nás viac menej priaznivé.

 

Na Slovensku je dôkladne prepracovaný systém hospodársko – úpravníckeho plánovania. Dokážu však naši kolegovia na OZ a LS presadiť do lesných hospodárskych plánov na základe svojho dôkladného poznania skutočného stavu porastov najvhodnejšie formy hospodárenia tak, ako to vyžadujú jasne zadefinované princípy TUOL, aby boli v súlade ekonomické, ekologické i sociálne funkcie lesa? Majú vôbec záujem na tom, aby napríklad správne naplánovali použitie technológií tak, aby spĺňali nielen ekonomické parametre, ale zároveň aj minimalizovali poškodenie lesa, pôdy a vodných zdrojov? Neuprednostňujú iba ekonomický aspekt?

 

Pre udržateľné hospodárenie neplatí princíp kubík za každú cenu.

Platí skôr princíp kubík za cenu minimalizácie vyvolania ďalších nákladov.

 

Zase to záleží na konkrétnom človeku. Vo všeobecnosti cítime, že podiel našich zamestnancov pri obnovách LHP nie je vysoký. Vyplýva to skôr z určitej opatrnosti týchto pracovníkov a zabehnutého stereotypu, že vyhotovovateľ je ten, kto naplánuje hospodárske opatrenia a pracovníci LS a OZ sú tí, ktorí podľa LHP hospodária. Ak berieme do úvahy fakt, že zodpovednosť za stav lesa je na strane jeho obhospodarovateľa, tak účasť našich OLH pri tvorbe LHP je nevyhnutná. Oni dlhodobo a dôkladne poznajú porasty, vedia posúdiť ako sa budú správať pri realizácii navrhovaných hospodárskych opatrení a aký bude predpoklad ich ďalšieho vývoja. Toto poznanie si samozrejme vyžaduje určitú stabilitu pôsobenia na lesných obvodoch.

Technologické postupy HÚL sú prepracované do detailov. Podľa 16 identifikátorov sú pre porasty vyberané modely hospodárenia, ktoré sú základom tvorby predpisu LHP pre porasty. Tu je dôležité miesto pre vstup OLH do tvorby LHP. Musí sa podieľať na výbere základných rozhodnutí ako je rubná doba, obnovná doba, doba zabezpečenia a použitie hospodárskych spôsobov a ich foriem.

Výstupy z modelov predstavujú schému, návod ako ďalej za predpokladu, že sa nezmenia podmienky, pôsobiace v čase zisťovania identifikátorov. To je ale prakticky nemožné. Preto by mal OLH pri podrobnom plánovaní spolupracovať s vyhotovovateľom plánu pri výbere najlepšieho riešenia vo vzťahu k obnovnému zastúpeniu, potrebe a intenzite prerezávok a prebierok do 50 rokov, umiestneniu obnovných ťažieb v porastoch. Rovnako ako výšku hmotového predpisu pri prebierkach nad 50 rokov a obnovných úmyselných ťažbách, predpis ktorých zo zákona nie je možné prekročiť.

Povinnosti zamestnancov vo fáze prípravy ťažbovo-dopravného procesu sú stanovené v pracovných náplniach a upravené smernicou Sm LV 007 Smernica pre obmedzenie poškodzovania porastov lesnou technikou. Aj keď alternatív na výber environmentálne vhodných technológií vzhľadom k ponuke nie je veľa, vždy sa dá a musí nájsť riešenie najvhodnejšie pre konkrétny porast.

Deštrukčný vplyv na porasty nespôsobuje iba technika, ale vo väčšine prípadov nedodržiavanie technologických postupov a opatrení pre obmedzenie poškodzovania porastov. Tu sa opäť musí prejaviť principiálnosť a zásadovosť zamestnancov v riadení ťažbovej činnosti a pri preverovaní dodržiavania postupov stanovených v technologickom protokole a nazvem to „odvaha“ zastaviť neodborné, nehospodárne a nekvalitné vykonávanie prác alebo ukončiť zmluvný vzťah, tak ako im to ukladá pracovná náplň. Hľadanie tzv. objektívnych príčin nepriaznivého stavu porastov v nízkej cene za kubík svedčí skôr o slabej úrovni riadiacich schopností, ako vôli riešiť a pasovať sa s problémom.

Pre udržateľné hospodárenie neplatí princíp kubík za každú cenu. Platí skôr princíp kubík za cenu minimalizácie vyvolania ďalších nákladov. Pre tento princíp je k dispozícii viacero nástrojov, napr. koncentrácia ťažbovej činnosti podľa vhodnosti klimatických podmienok a s ňou súvisiaca regulácia výšky zásob dreva pre plynulé zabezpečenie potrieb trhu. Stále platí pravidlo, že nie všetko, čo je ekonomické je aj ekologické, obzvlášť v lesníctve a riadení ťažbovej činnosti.

 

Súčasťou optimálneho riadenia kvality lesných zdrojov a teda efektívneho hospodárenia v lesných porastoch je aj stav dopravnej infraštruktúry a vodných zdrojov. Všetci vieme, že v súčasnosti je lesná cestná sieť u nás vo všeobecnosti vo veľmi zlom stave. Tento fakt má určite dopad aj na hospodárenie v porastoch v súlade s princípmi TUOL. Má však dopad aj na proces certifikácie? Ako ho posudzujú audítori? Ako sa s týmto problémom snažia vysporiadať naši kolegovia na OZ?

 

„Je preto pre nás oveľa jednoduchšie zaoberať sa stavom cestnej siete systematicky, čo i v dlhodobom horizonte,

ako čakať na nepríjemnosti pri ukladaní a plnení nápravných opatrení.“

 

Stav lesnej dopravnej siete je jedným z kľúčových faktorov udržateľného obhospodarovania lesov. Od hustoty a kvality závisí nielen výber a použitie najvhodnejších technológií, ale aj ekonomika výroby. Skrátenie približovacích vzdialeností a realizácia dodávok dreva z lesa priamo odberateľovi je dispozičná rezerva ekonomiky podniku. Z hľadiska objektivizácie potrieb máme len 66% hustotu cestnej siete. Aj tá je nie v najlepšom technickom stave. V niektorých prípadoch hrozí, že v krátkom čase nebude prevádzkyschopná alebo dodávatelia, vrátane OZLT, odmietnu prevážať tony dreva po cestách plných výtlkov.

Preto je pokračovanie údržieb lesnej cestnej siete v trende z minulého roku nevyhnutné. Lesné cesty sú súčasťou LPF a teda aj lesných zdrojov, ktoré sú predmetom certifikácie. Zlý technický stav, najmä priečnych a pozdĺžnych odvodňovacích zariadení, je rozhodujúcou príčinou vzniku erozívnych procesov, čo sa považuje za porušenie princípov udržateľnosti. Pre certifikačný orgán vzniká v týchto prípadoch povinnosť uloženia nápravného opatrenia. Je preto pre nás oveľa jednoduchšie zaoberať sa stavom cestnej siete systematicky, čo i v dlhodobom horizonte, ako čakať na nepríjemnosti pri ukladaní a plnení nápravných opatrení. Riadené procesy zlepšovania certifikačný orgán zvyčajne príjme.

A podobné porušenie princípov udržateľnosti je aj ponechávanie zbytkov po ťažbe a iných prekážok v korytách bystrinných tokov. Zásadne musíme zachovávať a udržiavať vo funkčnom stave les vo vzdialenosti 6 – 10 metrov od brehu koryta (brehové porasty).

 

Oprávnenosť používania značky kvality lesného hospodárstva musia preukazovať odštepné závody, ktorých sa to zatiaľ týka, počas kontrolných auditov. Pokiaľ viem, najväčšie nedostatky zistené audítormi sa týkali nedostatočnej komunikácie s tretími stranami a aktualizácie databáz s ochranárskou tematikou. Prečo podľa vás máme najväčšie problémy zosúladiť sa s medzinárodne rešpektovanými štandardami práve v týchto dvoch oblastiach?

 

Lesníctvo ako odvetvie nikdy nebolo a žiaľ ani nie je prioritou spoločenského diania. Stále je vo vedomí verejnosti vnímané na úrovni dodávateľa dreva pre spracovateľský priemysel. Sme komunita, ktorá si sama sebe stačila. Dá sa povedať, že platilo heslo: Ja som lesník, kto je viac, s odpoveďou dvaja lesníci. Ale teraz vážne. Reštitúcie, prinavracanie lesov pôvodným vlastníkom a boj o finančné zdroje, zmrazené v upadajúcich drevárskych fabrikách v poslednom desaťročí, odpútali pozornosť lesníckej verejnosti od plnohodnotného plnenia svojho základného poslania t.j. udržateľného obhospodarovania lesov. A environment, povedzme si pravdu, jesť nepýta, zvlášť keď sú ekologické funkcie lesa zakomponované do LHP a plnia sa akoby samé. Pomaly sme opúšťali priestor lesníckeho environmentu, až prišlo prebudenie v podobe zákona 543 o ochrane prírody a krajiny so všetkým, čo s ním súvisí...

 

„Je pre mňa smutným poznatkom, že argumentácia jednostranne zameraných NGO má v mnohých

prípadoch prednosť pred vedecky podloženým ekosystémovým prístupom.“

 

Na cca 50% výmery spravovaných lesov musíme dnes nájsť konsenzus so záujmami štátnej ochrany prírody (ŠOP). A nielen s orgánmi ŠOP, ale aj s environmentálnymi organizáciami tretieho sektora. Je pre mňa smutným poznatkom, že argumentácia jednostranne zameraných mimovládnych neziskových organizácií (NGO) má v mnohých prípadoch prednosť pred vedecky podloženým ekosystémovým prístupom. Potom si kladiem otázku, či sa jedná o záujmy štátnej politiky ochrany prírody alebo o záujmy dobrovoľných ochrancov prírody.

A práve to je dôvod nedostatočnej komunikácie s tretím sektorom, ktorý využíva svoje výhody účastníka konania podľa zákona 543 a mimo oficiálnych rokovaní nie vždy je ochotný s nami komunikovať, alebo hrá poza chrbát. Čiže je to problém vzťahov a serióznosti v konaní. Vo vyspelých štátoch Európy tento problém nie je vypuklý preto, lebo je principiálne rešpektované vlastníctvo a  obmedzenie užívania pozemkov (nároky NGO) je možné len do výšky prostriedkov, vyčlenených rozpočtom.

Kritériá udržateľnosti priniesli aj požiadavku poznania výskytu cenných ekosystémov a chránených druhov rastlín a živočíchov. Žiadajú od lesníkov to, čo pre väčšinu z nich bolo pred tridsiatimi rokmi normálne. Prezentovať svoje výsledky nie výškou ťažby dreva, ale množstvom včas a prírode blízkym spôsobom obnovených porastov, pri zachovaní ich prirodzenosti a podmienok rozvoja biodiverzity. Pre ich poznanie je potrebné vykonať dôslednú inventarizáciu.

 

Ako je v prevádzke zabezpečená kontrola uplatňovania a dodržiavania princípov TUOL v procese riadenia kvality lesných zdrojov? Ako sa dokážeme vysporiadať s tými, ktorí blokujú tento proces, resp. mu stále nevenujú dostatočnú pozornosť?

 

V systéme riadenia a overovania kvality sme nastúpili novú cestu. Princíp špecializovane zameraného kontrolného preberania prác sme nahradili internými auditmi, ktoré svojim obsahom zastrešujú celý priemet aktivít spojených s trvalo udržateľným obhospodarovaním lesov a ich využívaním verejnosťou. Či chceme alebo nechceme musíme sa zmieriť s tým, že súčasťou riadenia vždy bola, je a bude kontrola. Veľký kvalitatívny posun však nastal v tom, že kontrola nie je založená na represii kontrolným orgánom, ale na zlepšovaní výsledkov práce pomocou sebahodnotenia podľa hodnotiaceho manuálu. V rámci sebahodnotenia je vedúci lesnej správy schopný samostatne odhaliť a napraviť slabé stránky v procese riadenia kvality lesných zdrojov. Súčasťou procesu overovania je aj vyhodnocovanie informácií prichádzajúcich z vonkajšieho prostredia, ktoré sú tiež dôležitým zdrojom poznania stavu lesných zdrojov.

Preverovanie zo strany OZ sa vykonáva len na testovanej vzorke podľa pokynu vedúceho lesnej výroby. Podrobný postup je zdokumentovaný v MOP Lv 006 Overovanie systému riadenia kvality lesných zdrojov. Hodnotiaci manuál je vlastne návodom pre kolegov, ktorý obsahuje všetky štandardné postupy a príslušnú dokumentáciu k plneniu cieľov v riadení kvality lesných zdrojov od ochrany LPF až po udržiavanie korektných vzťahov s miestnym obyvateľstvom a samosprávou. Miera plnenia požiadaviek manuálu je aj mierou pripravenosti absolvovať certifikačný audit trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.

Nový prístup v riadení kvality je založený na dôvere v profesionálne schopnosti našich zamestnancov, preto jeho porušovanie a nerešpektovanie si vyžiada prijať zodpovedajúce opatrenia na všetkých stupňoch riadenia.