Banská Bystrica, rok 1937

Park Jozefa Dekreta Matejovie

Július BURKOVSKÝ

Je samozrejmé, že každé mesto je hrdé na svoju históriu ako aj významné osobnosti, ktoré v ňom pôsobili. Banská Bystrica už v roku 2004 čiastočne splatila svoj dlh voči jednému z najuznávanejších lesníkov na prelome 18. a 19. storočia, Jozefovi Dekretovi Matejovie, ktorý tu pôsobil vo funkcii komorského lesmajstra (1814 – 1837) tým, že na mieste, kde stál dom, v ktorom býval LESY SR umiestnili pamätný kameň, ku ktorému v tomto roku, na ktorý pripadá 165. výročie jeho úmrtia, pribudol aj park nesúci jeho meno.

 

Park sa nachádza v Národnej ulici od budovy Generálneho riaditeľstva lesov SR po Národný dom, na zbytku rozsiahleho pozemku bývalého Komorského dvora.

Park JDM - miléniové stromy

Komorský dvor siahal pôvodne od Kammerhofu, sídla banskej komory a od roku 1871sídla M. k. lesného riaditeľstva, smerom na juh až po budovu lesnej správy, nachádzajúcej sa už takmer pri Hrone. Časť tohto pozemku sa využívala ako záhrada lesného riaditeľstva. Z príležitosti tisícročia trvania Uhorska (milénia), nariadil v roku 1896 vtedajší uhorský minister pôdohospodárstva v Budapešti Darányi vysádzať pamätné - miléniové stromy. Z kmeňovej knihy (Törzskönyv milleniumi emlékfákról) založenej v roku 1902 za pôsobenia riaditeľa G. Tomcsányiho je zrejmé, že aj v strede záhrady M. k. lesného riaditeľstva v Banskej Bystrici vysadili dve skupiny miléniových stromov na rozlohe 50 siah. Výsadba pozostávala z 31 kusov vejmutoviek a 7 kusov duglasiek. Pamätnú tabuľku osadili do kamenného balvana. Neskoršie výrazné stavebné úpravy tohto priestoru zapríčinili, že ani jeden z týchto pamätných stromov sa dodnes nezachoval.

Asanácia Kammerhofu v roku 1913 a výstavba novej budovy lesného riaditeľstva v rokoch 1914 – 1916 s veľkým podchodom umožnili otvorenie novej ulice, o ktorú sa mesto snažilo už od roku 1882, aby sa zabezpečil prístup z hlavného námestia k malej železničnej stanici (vybudovaná postupne v rokoch 1891 – 1902). Pôvodný názov tejto ulice bol „Grof Serényi utcza“, postupom času sa menil (Sokolská, Národná trieda, Masarykova, Februárového víťazstva) a ustálil sa na súčasnom názve „Národná ulica“. Národná ulica sa začala zastavovať domami po prvej svetovej vojne, a to najprv na pravej strane smerom od námestia v rokoch 1923 – 1926, vrátane budovy IMKY a neskôr v rokoch 1930 -1932 pribudla budova Národnej banky. Národný dom postavili v rokoch 1927 – 1929 a pod ním po asanovaní Hornej komorskej bašty a priľahlých domov v roku 1930 vznikol priestor pre menší parčík pri Hrone. Po ukončení zástavby Národnej ulice, v jej hornej časti medzi Národným domom a lesným riaditeľstvom vznikla zo zbytku niekdajšieho Komorského dvora ďalšia plocha na ktorej v polovici tridsiatych rokov minulého storočia vybudovali parčík s dominantnou fontánou. Tento parčík mal po obvode nízke oplotenie s dvomi priečnymi prelukami na ktorých boli rozmiestnené lavičky pre návštevníkov. Bolo tu príjemné prostredie na posedenie, najmä v letnom období, a nevšedné pohľady večer na meniacimi sa farbami osvetlenú fontánu. Žiaľ v roku 1969 bola táto fontána odstránená a nahradená nie príliš vydareným novotvarom. Do hornej časti tohto parku k budove lesného riaditeľstva v roku 1954 umiestnili na podstavec z leštenej škandinávskej žuly bustu Jozefa Dekreta Matejovie, ku ktorej v tomto roku pribudnú, na pylónoch z rovnakého materiálu ako je podstavec busty, tabuľky v slovenskom a anglickom jazyku so stručnou charakteristikou tejto významnej osobnosti a v dolnej časti parku jeho nový názov – Park Jozefa Dekreta Matejovie.

V krátkom čase by bola vhodná nápaditá parkovnícko – sadovnícka prestavba tohto parku vrátane prípadného prinavrátenia pôvodného vzhľadu fontány, aby tento priestor aj svojim vzhľadom symbolizoval úctu k osobnosti meno ktorej nesie.

Ing. Július Burkovský, emeritný lesnícky ochranát a historik