Prečo mám rád les

Pavel Traubner

dekan Lekárskej fakulty a prednosta I. neurologickej kliniky

 

Les produkuje množstvo kyslíka a z hľadiska lekára považujem les a jeho prostredie za optimálne miesto relaxu, konzumovania čistého, exhalátmi nepoškodeného vzduchu a prostredia, ktoré prináša i kľud v duši. Nesmierne rád som chodil na dlhšie i kratšie výlety do lesa, pretože les, s nádherne presvitajúcimi slnečnými lúčmi, vo mne vždy vyvolával mimoriadne príjemný pocit. Les si vážim aj preto, že mi zachránil život. Počas II. svetovej vojny, keď som bol ešte malé dieťa, sme v snahe zachrániť si holý život pred holocaustom prežili deväť veľmi tvrdých a veľmi ťažkých zimných mesiacov v horách v okolí Valašskej Belej a Zliechova. Môžem povedať, že vďaka lesu, vybudovaným bunkrom, zemliankam a vďaka slušným ľuďom som prežil a po svojom návrate od 8. mája 1945 mám vlastne darovaný život. Táto filozofia ovplyvnila celé moje myslenie, pretože nič človeku nie je prekážkou. I za toto ďakujem nádherným lesom môjho rodného kraja.

Prof. MUDr. Pavel Traubner, CSc.,

dekan Lekárskej fakulty UK

a prednosta I. neurologickej kliniky