Vydra sekunduje kormoránovi

Stanislav GÉCI

V posledných rokoch je problémom číslo jeden na vodných plochách najmä v obhospodarovaní Slovenského rybárskeho zväzu /SRZ/ kormorán veľký. V úzadí, určite nezaslúžene vzhľadom k výške spôsobených škôd na ichtyocenózach vodných tokov a nádrží nonstop 12 mesiacov je pôsobenie vydry riečnej /Lutra lutra/.

Rybármi sú hlásené nebývalé úbytky rýb. Je to najviac viditeľné na menších a stredne veľkých pstruhových revíroch, či už odchovných, alebo lovných. Sťažnosti rybárov sú najintenzívnejšie v oblasti Spiša a z podtatranskej oblasti. Vydra riečna bola podľa našich informácií do rieky Hornád v Národnom parku Slovenský raj introdukovaná začiatkom 90. rokov minulého storočia údajne z Poľska. V Slovenskom raji našla optimálne potravné podmienky, pretože pstruhový rybársky revír Hornád č.5 každoročne zarybňuje trojročnou násadou pstruha potočného a jednoročnou násadou lipňa tymiánového z odchovného pstruhového hospodárstva v Novoveskej Huti a z odchovných potokov Miestna organizácia SRZ v Spišskej Novej Vsi. Populácia vydry aj vďaka tomu neúmerne rastie. Teritórium jej prestáva stačiť a rozširuje sa do širšieho okolia.

V roku 2005 v pstruhovom hospodárstve v Novoveskej Huti zdecimova 50 % obsádky jednoročného pstruha potočného – 4000 ks v hodnote 16 000.-Sk. Jej výskyt je evidovaný už aj v povodí rieky Hnilec, hornom toku rieky Poprad a v okolí Levoče. Značne sa vyskytuje aj v Šariši a Zemplíne. Napríklad v samotnom meste Spišská Nová Ves je podľa pozorovaní členov SRZ 6 kusov vydier /pod každým stupňom a balvanitým sklzom/ a sú atrakciou pre okoloidúcich občanov, keď s ulovenou rybou vyskočia na ľad a tam ju nerušene konzumujú, pričom stratili plachosť.

Túto neudržateľnú situáciu treba riešiť. Veď zákon o ochrane prírody a krajiny vlastne svojimi paragrafmi chráni skôr štát pred náhradou škôd. Rieši síce náhradu škôd na rybách chovaných za hospodárskym účelom v rybníkoch a rybochovných zariadeniach, ale ak pracovník rybničnej sústavy SRZ v Košarovciach sa informoval o možnosti náhrady škôd, pracovníčka Štátnej ochrany prírody v Prešove mala pohotovú otázku, či je rybničná sústava o výmere vyše 10 hektárov dostatočne zabezpečená proti vniknutiu vydier do rybníkov. Považujeme to za alibizmus, nie dotyčnej pracovníčky ochrany prírody, ale tohto štátu.

Rybničné sústavy majú desiatky ba až stovky hektárov vodnej plochy, preto tento zákon pomáha štátnym úradníkom ako sa pohotovo vyhovoriť a finančné náhrady zamietnuť. Mimochodom v plánovaných zámeroch vyhlásiť na Slovensku 38 chránených vtačích území je mimo iných zákazov zakázaná činnosť súvisiaca so zákazom oplocovania pozemkov pletivovými plotmi za hranicami zastavaného územia, čo sa priamo dotýka rybničných sústav. Vyzerá to tak, že pravá ruka nevie čo robí tá ľavá.

Na už spomínanom stredisku SRZ Košarovce okres Vranov nad Topľou, ktoré patrí k tým menším, evidujú škody na jednom rybníku v priemere 300 kg mesačne. Vydry minimálne v počte 15 kusov ročne skonzumujú, alebo len tak usmrtia na tomto stredisku do troch ton rýb, prevažne kapra rybničného v hodnote niekoľko stotisíc Sk.

Aj na tečúcich vodách je evidencia škôd možná. Najzreteľnejšie rozdiely sú na odchovných potokoch. K dispozícii je evidencia z piatich rybárskych organizácií. Ako názorný príklad sme použili evidenciu MO SRZ Spišská Nová Ves. Táto organizácia zarybňuje svoje revíry rybami v hodnote vyše 500 tisíc Sk, ale úlovky rýb na lovných revíroch napriek tomu prudko klesajú.

Zatiaľčo do pstruhového lovného revíru Hornád č. 5 rybári zo Spišskej Novej Vsi vysadzovali v rokoch 2000 až 2004 pstruha potočného trojročného v množstvách od 3 500 ks do takmer 8 tisíc kusov a lipňa tymiánového od 11 tisíc kusov do 19 500 ks, v tom istom čase úlovky pstruha potočného sa pohybovali od 3 500 ks do 6 735 ks, ale u lipňa došlo k hrozivému poklesu od 2446 ks v roku 2000 po 594 a 578 ks v rokoch 2003 – 2004.

Na chovnom potoku Hlinica lovili elektrickým agregátom v r. 1996 - 2231 ks, v r. 1999 - 2141 ks a v roku 2002 len 207 !!! kusov trojročného pstruha potočného, ktorého vysadzovali do lovných revírov. Veľké škody urobila aj na odchovných pstruhových rybníčkoch v Novoveskej Huti.

Z toho vyplýva, že v revíroch nastal prudký úbytok rýb a situácia na odchovných potokoch z príkladu na potoku Hlinica je obdobná na ďalších ôsmich odchovných potokoch. Škody sú alarmujúce. Cena 1 kg uloveného pstruha potočného je 280.-Sk a cena lipňa je 300.-Sk. Ak sa v roku 2000 ulovilo na pstruhovom revíre Hornád č.5 2 446 ks lipňa o celkovej hmotnosti 611 kg, hodnota uloveného lipňa predstavuje 183 450.-Sk. V roku 2004 sa ulovilo len 578 ks lipňa o celkovej hmotnosti 144,5 kg, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 43 350.-Sk. Rozdiel/strata/ je 140 100.-Sk, ktorá vznikla predačným tlakom vydry na obsádku lipňa. Podotýkame, že v oblasti sa nevyskytuje kormorán a v období 2000-2004 nebola na tomto úseku Hornádu ekologická havária a členská základňa organizácie je udržiavaná na počte okolo 600 členov už niekoľko rokov. Na odchovných potokoch /viď. Hlinica/ je prísny zákaz lovu rýb.

Ministerstvo životného prostredia SR v Bratislave sme požiadali o riešenie tejto kritickej situácie, o zmenu v zákone o ochrane prírody a krajiny, aby finančné náhrady za likvidáciu rybích obsádok na všetkých vodných plochách bez rozdielu znášal štát. Po dvoch mesiacoch sme z Ministerstva životného prostredia SR v Bratislave z Odboru ochrany prírody a krajiny dostali odpoveď, ktorá nás z hľadiska názvu a poslania tohto odboru neprekvapila. Jednostranná optika ochranárov je z obsahu listu očividná. Ministerstvo tvrdí, že neboli realizované žiadne reštitúcie a ani pokusy o reštitúciu vydry riečnej vzhľadom na stav populácie tohto druhu a jej vývoj. Vydra sa podľa ich vyjadrenia prirodzene vyskytovala nielen na rieke Hornád, ale aj na rieke Hnilec, Poprad a na Levočskom potoku. K tomu len toľko, že ak by sme nemali informáciu od bývalého pracovníka NP Slovenský raj, že vydra tu bola introdukovaná, tak by sme s touto informáciou na verejnosť nevyšli. V tomto však nevidíme ten najväčší problém.

Ing. Stanislav Géci, je ichtyológ R SRZ Žilina

(pokračovanie v Lesníku č. 9)