INTRODUKOVANÉ DREVINY

Na Slovensku pestujeme už siedmu generáciu agáta.

Je 250 rokov málo na to, aby agát ochrancovia prírody prestali vnímať ako nechcený?

Ing. Ladislav Varga, CSc.: „Hrozí rozpad ekosystému. Odvrátiť ho môžu aj nepôvodné dreviny!“

 

Jozef MARKO

Ochrancovia prírody ich a priori odmietajú a robia všetko preto, aby aspoň z niektorých častí Slovenska úplne vymizli. Bojujú pritom s lesníkmi, ktorí naopak vidia v ich širšom využití veľkú perspektívu nielen z hľadiska ekonomického, ale aj ekologického, krajinotvorného a ďalších, celospoločensky žiaducich funkcií lesných porastov. Nepôvodné, alebo introdukované dreviny. Tejto téme venujeme v aktuálnom vydaní Lesníka pravidelnú rubriku Zaujme Vás, ktorú otvára v tejto problematike rešpektovaný a uznávaný odborník, erudovaný teoretik i skúsený praktik, riaditeľ Odštepného závodu š.p. LESY SR v Palárikove Ing. Ladislav VARGA, CSc. Jeho zamyslenia a úvahy, podložené racionálnymi argumentmi, sme zaznamenali a redakčne spracovali do nasledujúcich riadkov.

Hranica adaptability drevín je prekročená

Dnes stojíme pred jednou obrovskou úlohou. Musíme si odpovedať na otázku, akou kombináciou drevín dosiahneme, aby v období globálnych klimatických zmien dokázali lesné porasty existovať ako stabilné ekosystémy. Globálna klimatická zmena je tu, aj keď ju niekto nazýva ako výkyvy počasia. Isté však je, že táto zmena má veľký vplyv na stabilitu ekosystémov. V druhej polovici 70-tych a na začiatku 80-tych rokov minulého storočia sme na Slovensku takýto problém už riešili. Došlo k hromadnému hynutiu duba. Jeho prvotnou príčinou bolo výrazné nabúranie stability lesných spoločenstiev, znížením dlhodobého úhrnu zrážok a ich rozloženia. Pozrite sa, aké bolo v tomto roku leto? A aký bol júl 2006? Prakticky bez zrážok! Keď si premietneme, aké boli maximálne teploty, ako poklesla relatívna vlhkosť vzduchu, aký to má obrovský dopad na ekosystém a na dreviny, ktoré sa v ňom nachádzajú, musíme si položiť otázku, či sú schopné po výrazných teplotných a zrážkových výkyvoch tieto šokové stavy prežiť, alebo nie...

Môžeme povedať, že každá drevina funguje v rámci Gaussovej krivky s vlastným adaptačným procesom na výkyvy v prostredí, v ktorom žije. Drevina dokáže v rámci svojich možností korigovať anomálie prostredia a samozrejme túto schopnosť má v oveľa väčšej miere ekosystém. Dnes sme ale v situácii, že v dôsledku spomenutých klimatických zmien sa približujeme k hranici adaptability. V podmienkach OZ Palárikovo v súčasnosti zabezpečujeme v súlade so stanovenými technologickými postupmi výsadbu duba na miestach, ktoré nám predpisuje lesný hospodársky plán. V súvislosti s tým kladiem zásadnú otázku: Prežije dub, ktorý sa má ťažiť približne o 120 rokov, takéto výrazné klimatické zmeny na všetkých stanovištiach kde sa v súčasnosti pestuje­­ Odpoveď myslím poznáme a je logická: Nebude schopný sa na ne adaptovať!

Extrémny tlak v nížinách a pahorkatinách

Je teda jasné, že lesné ekosystémy sú vystavené extrémnemu tlaku. Veľmi silný je v nížinách a parhokatinách, kde sú počas vegetačného obdobia najvyššie priemerné teploty, najvyššie teplotné maximá a výrazný pokles atmosferických zrážok. Práve južné Slovensko je z hľadiska lesných vegetačných stupňov zastúpené dubovým pásmom, ktoré predstavuje nárazníkové pásmo k lesostepným a stepným spoločenstvám. Alebo ho nazvime obranným valom, ktorý nedovoľuje, aby sa posúvalo stepné pásmo smerom hore, do vyšších polôh. Zároveň dub - pochopiteľne - nemá podmienky na to, aby zasahoval do stepného pásma. Akonáhle dôjde k oslabeniu tohto dubového obranného valu, automaticky to znamená, že sa narušuje stabilita celého ekosystému a po prekročení únosnej miery tohto narušenia hrozí nebezpečenstvo jeho postupného rozpadu!

Dnes sme teda svedkami korózie ekosystému v dôsledku globálnych klimatických zmien. Máme tu tým pádom mimoriadne vážny problém. Vráťme sa k rubnej dobe duba v dĺžke 120 rokov a  položme si otázku: Akým spôsobom tento problém vyriešiť a akú drevinu namiesto duba použiť? Už pred dvoma rokmi som sa za pracovníkov prevádzky opýtal na odbornej konferencii k tejto téme pracovníkov z výskumu, či po vysadení jaseňa štíhleho dokáže tieto zmeny prežiť. Vydržia a prežijú to ostatné dreviny, ktoré predpisuje LHP? Alebo prežijú tak, že bude ich rast charakterizovaný stagnáciou a budú pravidelne atakované biotickými činiteľmi ? Ak áno, pre nás to nie je riešenie, pretože musíme hospodáriť v  rovnováhe produkčných a mimoprodukčných, celospoločenských funkcií lesa.

Nepôvodná kukurica nikomu nevadí, agát niekomu stále áno

Ak chceme tento problém konštruktívne vyriešiť, musíme nájsť dreviny, ktoré toto pásmo vyplnia. V suchých extrémnych stanovištiach v našich podmienkach nastupuje na prvom mieste agát. Vynikajúco znáša sucho. Ak by sme si teraz určili poradie drevín podľa ich nárokov na vodu, začali by sme u topoľa šľachteného, potom nasledujú vŕby, jaseň štíhly, duby, domáce topole sivé a po nich nasleduje práve agát. Samozrejme za predpokladu, že berieme do úvahy iba listnaté dreviny. Agát máme na Slovensku už 400 rokov. Pri jeho rubnej dobe 35 rokov a po zohľadnení legislatívneho priestoru v lesníctve vytvorenom Tereziánskym lesným poriadkom z roku 1769, je zrejmé, že agát vysádzame na Slovensku už 250 rokov na ochranu viatych pieskov a riešenie nedostatku palivového dreva. Na niektorých lokalitách sme už dopestovali piatu až šiestu generáciu agáta. Je skutočne ešte agát nepôvodnou drevinou? Je už zdomácnená, zdomestifikovaná? Alebo stále chce ešte niekto hovoriť o nepôvodnosti dreviny, ktorá vo vzťahu k zachovaniu lesných ekosystémov v klimaticky narušených stanovištných podmienkach môže vytvoriť plnohodnotnú stabilizačnú náhradu? Koľko máme my lesníci ešte čakať na zmenu stanoviska ochrancov prírody a odporcov introdukovaných drevín? 250 rokov je málo? Koľko bude dosť, 500 alebo 1000 rokov? Čo vlastne niektorí ľudia chcú? Bežne sa stáva, že uprostred poľnohospodárskych kultúr, kde sa pestuje kukurica, ktorá takisto nie je pôvodná a nikomu to nevadí, rastie agát a niektorých ľudí ide rozhodiť kvôli tomu od zlosti...

Práve ekológovia by mohli vedieť, že agátové drevo je najekologickejšie, pretože všetky ostatné druhy dreva z iných drevín potrebujú ochranné náterové materiály, ktoré drevo konzervujú. Pritom každý syntetický náterový materiál je potenciálnym nosičom karcinogénnych látok. Agát, použitý pod vodou, vo vode, na vzduchu, v zemi, v mrazoch, vo vysokých teplotách vydrží v podobe nenatretého agátového kolu s priemerom 10 cm vo vinohrade 40 – 60 rokov. Alebo si vezmime kritizované použitie umelých hmôt, pritom tu máme plnohodnotnú náhradu. V Mníchove majú stoličky a stoly v pivárňach vyrobené z agátového dreva, ktoré vydrží viac ako umelohmotný nábytok, rozšírený u nás na letných terasách a podobne.

Viac významov agáta ako príkladu významu nepôvodných drevín

Ďalší význam agátu spočíva v tom, že v tej istej hodnote, akú agát prinesie za 35 rokov v produkcii dreva, prinesie aj v produkcii medu. Bohužiaľ, na Slovensku dnes nevenujeme včelárstvu takú pozornosť, akú by si zaslúžilo. Akoby sme si neuvedomovali pravdivosť myšlienky, ktorú vyslovil dávno jeden múdry muž keď povedal, že dva roky potom, ako vyhynú včely, vymrú aj ľudia. Bez procesu opelenia rastlín, plodín a drevín sa jednoducho nezaobídeme. Na súčasnej výmere agátu na Slovensku, ktorá predstavuje 32 000 hektárov by sme mohli aj vďaka dopestovaniu dlhšie kvitnúcich agátov získať oveľa viac agátového medu v porovnaní s menej kvalitným medom, ktorý na Slovensko dovážame.

Z roka na rok pribúdajú u nás suché stanovištia, čiže prebieha proces xerofitizácie. Lesníci dnes poľnohospodárom ponúkajú možnosť, že na neúrodných suchých plochách, ktoré evidujú ako marginálne, okrajové a nevhodné na pestovanie poľnohospodárskych plodín, dopestujú agát. Táto drevina môže významne prehovoriť do riešenia globálneho problému, ktorým je energetická kríza a následné intenzívne hľadanie obnoviteľných zdrojov energie. Dosť často sa hovorí o energetických porastoch, výrobe energetickej štiepky, program jej produkcie v rámci š.p. LESY SR je už pomerne známy. Stačí sa ísť pozrieť k našim južným susedom do Maďarska a vidieť na vlastné oči, čo to znamená, keď sa lesníci systematicky starajú o agátové porasty z hľadiska kvality i kvantity. Pri pohľade z diaľky by ste nikdy nepovedali, že sú to agátiny, pretože agáty v nich sú rovné ako jedle.

Na príklade agáta som chcel dokumentovať, aký obrovský význam majú introdukované dreviny. Potrebujeme poznať iba ich nároky, vykonať selekciu, správanie dreviny v konkrétnych stanovištných podmienkach, analyzovať ho a retrospektívne vyhodnotiť. Tak, ako som v predchádzajúcich riadkoch vyhodnotil agát z rôznych uhlov pohľadu, tak isto môžem postupovať v prípade šľachtených topoľov, duba červeného, orecha čierneho, gaštana jedlého a ďalších drevín, ktoré majú nielen v našej prírode, ale aj v slovenskom lesníctve svoje nezastupiteľné miesto. Ich význam by mala pochopiť celá spoločnosť.