Dnes z OZ Smolenice

Chráňme les pre človeka, nie pred človekom!

Jozef MARKO

Krásny, vinársky kraj! Majestátny Smolenický zámok na úpätí Malých Karpát akoby držal ochrannú ruku nad malebnou obcou, rozkladajúcou sa pod ním. Na jej začiatku, v smere od Trnavy, stojí budova sídla OZ Smolenice. Krátko po ôsmej hodine do nej vchádzam, ale musím počkať – prebieha porada vedenia závodu. Zatiaľ si triedim v mysli prvé dojmy. Túto časť Slovenska nepoznám a tak teraz sedím v kancelárii vedľa sekretariátu riaditeľa plný očakávania, akých ľudí tu stretnem, čo nové sa dozviem a uvidím.

Poctivci plnú výšku náhrad neúčtujú

Vedenie OZ Smolenice po rannej porade.

Zľava Ing. Pisarovič, Ing. Palaj,

Ing. Štibraný a Ing. Kičáková

Ako sa už stalo dobrým zvykom, vďaka prístupu kolegov na odštepných závodoch, reportážnu cestu začínam aj na OZ Smolenice stretnutím so všetkými členmi jeho vedenia. Po porade sa mi nerozpŕchli za povinnosťami. Naopak. Trpezlivo a otvorene odpovedajú na moje otázky a hovoria o tom, čo ich trápi i teší. Reč príde na pozíciu odborného lesného hospodára. V tejto súvislosti sa dozvedám, že niektorí OLH-áci si začali kupovať drahé autá s vysokou priemernou spotrebou pohonných hmôt a že si radi účtujú plnú výšku náhrad.

„Zneužívajú tak skutočnosť, že zatiaľ nie je zavedený účinný systém kontroly používania súkromných motorových vozidiel na služobné účely. Sme presvedčení, že podnik by mal okrem toho stanoviť aj spresňujúce podmienky na nákup áut. Stropom by mali byť vozidlá typu Lada Niva so spotrebou 11 až 12 litrov na sto kilometrov. Na generálnom riaditeľstve uznali našu pripomienku ako veľmi dobrú. Viete, my vo vedení závodu tie peniaze OLH-ákom za náhrady nezávidíme. Nech si ich majú. Ide nám ale o to, aby na tento systém nedoplácal podnik a poctivci, ktorí plnú výšku náhrad neúčtujú a vykazujú iba tie pracovné cesty, ktoré aj skutočne absolvovali,“ hovorí riaditeľ Ing. Ondrej Kičák a ostatní unisono súhlasia.

Vedúci lesníckej výroby Ing. Oto Pisarovič netají obavy zo zvládnutia ďalšieho problému. Do konca augusta majú byť na závodoch vyznačené ťažby na nasledujúci rok a následne spracovaná sortimentácia, ale v čase mojej návštevy ešte nemali v Smoleniciach k dispozícii program na spracovanie údajov z priemerkovania vzorníkovou metódou od firmy Foresta. „Hlavný problém vidím v zastúpení zvláštnej akosti a vláknine. Bude vzorník naozaj vzorníkom, odrážajúcim realitu? Ak nie, ako potom splníme záväzky zo zmlúv, ak budú naše informácie z neodskúšaného programu o kalkulovanej výťažnosti sortimentov na jednotlivých ťažbových prvkoch v rozpore so skutočnosťou?“

Smoleničania chcú byť pilotným závodom

Ing. Plavý (vľavo) vysvetľuje riaditeľovi,

ako chce dobudovať odchytové zariadenie vo Zvernici Biela skala

Napriek týmto obavám sú Smoleničania odhodlaní dopracovať sa na podobnú úroveň, akú majú v niektorých činnostiach ich kolegovia lesníci v š.p. Vojenské lesy a majetky Pliešovce. Nedávno ich navštívili v Javorine pod Tatrami a videli na vlastné oči, ako efektívne môže fungovať prepracovaný výrobno – obchodný logistický systém s moderným technickým vybavením, zrušením expedičných skladov a manipuláciou na odvozných miestach. Smoleničania v súčasnosti pracujú metódou surových kmeňov a nedokážu porovnať vymanipulovanie sortimentov na expedičných skladoch s plánovanou sortimentáciou na JPRL. Podľa slov Ing. Kičáka je smolenický OZ jeden z najlepšie vybavených v rámci š.p. LESY SR a aj preto by mohol plniť funkciu pilotného závodu, na ktorom by bol takýto systém implementovaný.

Nadobúdam pocit, že moji hostitelia nepatria k tým, ktorí sa zvyknú vyplakávať na ramenách. Príklad? Neuralgický bod fungovania každého závodu – lesné cesty. Smoleničania mali na ich údržbu a rekonštrukciu naplánovaných na tento rok 8 miliónov korún, podnik im schválil len 3 milióny. Pritom OZ Smolenice iba na opravu lesných ciest poškodených alebo zničených nedávnymi povodňami musia vynaložiť 5,5 mil. Sk! „Máme prísľub, že povodňové škody budú zohľadnené v hospodárskom výsledku závodu. Napriek tomu hľadáme možnosti, ako si pomôcť a ušetriť. Podarilo sa nám to napríklad na 1,2 kilometra dlhom úseku lesnej cesty použitím materiálu z miestnych zdrojov,“ informuje vedúci ekonomiky Ing. Peter Palaj.

Ďalšie prostriedky získava závod vďaka aktívnej práci s dlžníkmi. Výsledok? Výrazné zníženie pohľadávok, dohodnuté splátkové kalendáre, nekompromisný postup v prípade ich nedodržiavania až po výkon exekúcie. „Väčšina našich dlžníkov navrhnuté splátkové kalendáre uvítala, pretože im pomáhajú preklenúť problematické obdobia,“ bilancuje Ing. Kičák. Smoleničania patria medzi najlepšie závody aj v zhodnocovaní dreva, pretože na aukciách nepredávajú iba a výlučne cenné sortimenty, ale začali na nich predávať aj piliarsku guľatinu III.A a III.B akosti. No a na hospodárskom výsledku to je samozrejme hneď vidieť.

Pôvodne to bola najškaredšia budova v dedine

Ing. Turan (vpravo) ukazuje na tabuľu NCH

v Moravanoch. Vľavo Ing. Kičák.

Smolenický závod je zaujímavý aj tým, že ako jediný spravuje v rámci š.p. LESY SR rybné hospodárstvo. Mierime teda s riaditeľom do Rybárne Parina. Presviedčam sa, že zariadenie má všetko, čo má mať, vrátane starostlivého personálu. Prekvapuje ma množstvo nádrží, plných kaprov, pstruhov dúhových a potočných, a sivoňa amerického. Vo výborných podmienkach na chov rýb tu dokážu odchovať podľa Ing. Kičáka dostatok plôdika na zarybňovanie vodných tokov a nádrží, ktoré užívajú a obhospodarujú ostatné odštepné závody. „Aj sme im ponúkali túto možnosť, ale zatiaľ ju nevyužili a na našu ponuku nezareagoval ani príslušný odbor na generálnom riaditeľstve, ktorý by ju azda mohol a možno aj mal podporiť, pretože podnik by na tom iba získal“ sklamane dodáva Ing. Kičák. Miestni lesníci majú aj ďalšie nápady, ako zefektívniť prevádzkovanie rybárne. Jedným z nich je využitie jej časti na komerčné účely. S týmto miestom sa lúčim s pocitom, že by bolo veľkou škodou, ak by sme spoločne nevyužili jeho potenciál. A ešte jedna raritná spomienka mi ostane na toto miesto. Predstavte si, že správcovi rybárne sa podarilo v jej areáli uloviť za jedinú sezónu až štyridsať líšok! Na stene jeho kancelárie visí dôkaz – fotografia úspešného strelca a všetkých jeho úlovkov.

Je čas presunúť sa ďalej. Tento pojem v ponímaní OZ Smolenice musím spresniť, veď od sútoku Dunaja a Moravy až po Považský Inovec treba na teritóriu závodu prekonať vzdialenosť, presahujúcu sto kilometrov. Zastavujeme pri budove Lesnej správy Moravany, obce vzdialenej od Piešťan na niekoľko hodov kameňom. Tak takto nejako by mala vyzerať každá lesná správa a jej okolie! Nová fasáda, parádny altánok, strihaný trávnik, drevená strieška nad vchodom, pergoly, udržiavané záhony s kvetmi a kríkmi. Všetko dielo tunajších lesníkov na čele s vedúcim lesnej správy Ing. Vladimírom Turanom: „No vidíte, pôvodne to bola najškaredšia budova v dedine. Keď som hovoril s bývalým riaditeľom závodu o tom, ako ju chcem vylepšiť, povedal mi, že môžem robiť čo chcem, ale on mi na to nedá ani korunu. A tak sme si pomohli sami. Viete, o lesníkoch sa niekedy hanlivo tvrdí, že sú leniví, ale to nie je pravda. Tu každý z nás niečo urobil, zabezpečil, zmajstroval. Ale máme aj ďalšie nápady. Vysadili sme v areáli správy 25 druhov drevín, ku ktorým umiestnime tabuľky. Pre miestne deti tak vytvoríme malé arborétum.“

Vzorovo upravené okolie

a exteriér LS Moravany

S Ing. Turanom absolvujem ešte dve zaujímavé zastávky. Na lesníckom náučnom chodníku, ktorý mienia lesníci rozšíriť v spolupráci so samosprávou obce Moravany, mesta Piešťany a angažovanými miestnymi podnikateľmi, no a potom u agilného starostu Moravian, ktorý je príkladom človeka, za ktorého hovoria činy. Napríklad stavba 140 nájomných bytov v obci s niečo vyše dvoma tisíckami obyvateľov, teda neporovnateľne menšej ako je Žilina, ktorej primátor sa nedávno chválil v médiách postavením 250-tich nájomných bytov... Ing. Turan veľmi zaujímavo hovorí aj o tom, aký by mal byť vzťah lesníkov k návštevníkom lesa a vo mne natrvalo ostáva jeho myšlienka: „Chráňme les pre človeka, nie pred človekom!“ Takto vyjadrená filozofia je určite múdrejšia ako tá, ktorú vo vzťahu k verejnosti presadzujú ochrancovia prírody. Ak ju budeme v tejto podobe presadzovať my lesníci, určite si získame medzi ľuďmi oveľa viac sympatií a pochopenia, ako máme dnes.

Nápady zo Zvernice Biela skala

Zvernica Biela skala v bezprostrednej blízkosti nespočetnekrát v médiách spomínaného luxusného rekreačného zariadenia pre poslancov parlamentu a členov vlády v Častej – Papierničke je s vyše 3 000 hektármi druhou najväčšou na Slovensku. Smoleničania v nej začali realizovať projekt revitalizácie, na ktorý zatiaľ dostali pol milióna korún. A že sú to dobre použité prostriedky, o tom svedčia slová a ukážky Ing. Rastislava Plavého, technika a poľovného špecialistu LS Píla. Dokazujú tiež, že lesníci tu majú výborné nápady. Napríklad ten s podávaním krmiva po spracovaní v tzv. miagači. Upravené krmivo zver ľahšie trávi a spotrebuje ho menej ako neupraveného. Alebo ten s položením obyčajných betónových panelov pod kŕmidlá. Ich okolie je tak hygienickejšie a nedochádza k plytvaniu s krmivom. Milo prekvapia aj upravené a vyznačené poľovnícke chodníky vo zvernici. Tých jednoduchých, ale užitočných a nasledovania hodných nápadov je tu viac. Stačí sa prísť pozrieť a inšpirovať sa.

Moja reportážna cesta končí v Smoleniciach o siedmej hodine večer. Viem, že som zďaleka nevidel všetko zaujímavé. A vy vedzte, že som z priestorových dôvodov nemohol napísať všetko zaujímavé, čo som tu za jediný deň videl a počul.

 

Vzorovo upravené okolie a exteriér LS Moravany