Jiří Černý, juniorský majster Českej republiky po dokonalom zvládnutí disciplíny „Kombinovaný rez“ odpovedal na otázku, čo musí pretekár urobiť preto, aby predviedol výkon s nulovou odchýlkou kolmosti rezu: „Nejdůležitejší je trénink, trénovat a znova trénovat. Věnovat tomu veškerej volnej čas. Tejden před soutěží jsem to mydlil s pilou čtyři hodiny denně.“

 

Jeden z rozhodcov dvoch súťažných disciplín „Presný rez“ a „Paralelné odvetvovanie“ Ing. Ján Kovalčík, CSc.

(na snímke celkom vľavo, meranie rezu vykonáva ďalší rozhodca Pavol Bartoš) porovnal priebeh súťaže s predchádzajúcim ročníkom takto: „Výkony súťažiacich sú oveľa lepšie ako vlani. Chlapci prišli veľmi dobre pripravení. Zatiaľ iba jediný pretekár zarezal do podložky.“

 

Súťažnú disciplínu „Kombinovaný rez“ rozhodoval Bc. Jozef Krajčí, hlavný majster na Strednom odbornom učilišti lesníckom v Tvrdošíne (na snímke vľavo, vedľa neho v plnej permanencii Ing. Emil Kresťan), ktorý sa ako rozhodca zúčastňuje súťaže Drevorubač roky: „Starí harcovníci už vedia, ako majú k súťaži pristupovať. Mňa teší, že tu máme aj nášho žiaka, tohtoročného víťaza juniorskej súťaže v Sigorde Jožka Staníka, ktorý dosiahol 610 bodov v ťažbe dreva, čo je veľmi dobrý výkon.“

 

Mladý pretekár Libor Šutovský z Nového Mesta nad Váhom pôsobil po absolvovaní disciplíny „Výmena reťaze“ vyrovnane: „Zborka a rozborka mi ani tak nejde, takže som takýto čas očakával. Mojou najlepšou disciplínou je stínka.“ Otec Jakub Šútovský, ktorý takisto pred rokmi súťažil v práci s motorovou pílou hrdo dodáva, že jeho syn v stínke odviedol skutočne výborný výkon.
Jaroslav Kmoško bol jedným z tých divákov súťaže, ktorý sa chopil sekery, minútu presekával topoľový kmeň s priemerom 110 cm a dostal za to vkusný účastnícky list. Rúbali by ste ešte jednu minútu?, opýtali sme sa ho bezprostredne po výkone: „Tá minúta mi úplne stačila. Dúfam, že sa to podarí preseknúť. Ale zopakovať by som si to už dnes nechcel.“ Našťastie, nebolo to ani potrebné, pretože 189 účastníkov štafetového presekávania zo 6 krajín (z toho 18 žien) to zvládlo za 6 hodín.
Milan Melicher, ktorý na snímke hádže obojstrannou sekerou na cieľ – mimochodom sekera letí vzduchom v hornej časti záberu – sa dvakrát trafil, ale bolo by to podľa neho lepšie „keby bola ľahšia sekera.“

Čas na prehliadku všetkých súťažných disciplín si našiel aj nový Minister pôdohospodárstva SR Ing. Miroslav Jureňa, ktorý sa porozprával s rozhodcami, súťažiacimi i organizátormi podujatia. V krátkom interview odpovedal aj na otázky Lesníka. Aký dojem na vás urobili ukážky zvládnutia jednotlivých súťažných disciplín na súťaži Drevorubač 2006?

- Táto akcia má veľký význam, pretože zmysluplne popularizuje prácu ľudí v lese, pomáha udržať pilčíkom ich dobré meno a pozitívne vplýva na vedomie verejnosti.

Ako vy vnímate prácu pilčíkov?

- Obdivujem ich za to, čo dokážu zvládnuť. Ale myslím si, že náš obdiv si zaslúžia všetci, ktorí svoju prácu vykonávajú profesionálne a zodpovedne.

 

Piati statoční Oravci Jozef Boldoviak, Gustáv Polák, Ján Vargončík, Štefan Koňarčík a Jozef Socha utvorili slovenský rekord v presekávaní topoľového kmeňa s priemerom 121 cm Rekord má hodnotu 1 hodina 14 minút. Jedného z nich Jána Vargončíka sme sa opýtali, či sa to nedalo stihnúť aj za kratší čas. „Myslím, že sme odviedli maximum. V príprave na rekord sme si boli presekávanie v pätici aj vyskúšať, ale toto drevo bolo suché a tvrdé. Keby bolo čerstvo zrúbané – aspoň tri dni pred súťažou, presekli by sme ho rýchlejšie.“
Do stanu, venovanému deťom a mládeži, prišli vypomôcť námestovským lesníkom aj kolegovia z Odštepného závodu Revúca, ktorí majú s lesníckou pedagogikou bohaté skúsenosti. Riaditeľ závodu Ing. Igor Viszlai ale nezabudol dodať, že „stále sa máme čím inšpirovať. Napríklad nedávno od kolegyne z Poľska. Deti za ten čas a nové nápady stoja.“
Obrázkový strom, ktorý sa podarilo vďaka aktivite Ing. Daniela Olejára zapožičať na akciu od kolegov zo Štátnych lesov TANAP-u, vzbudil veľký záujem malých i veľkých.
Majster Slovenska spred troch rokov Peter Grofčík z Oravskej Lesnej vo finálnej fáze rezu na presnosť robí všetko preto, aby nezarezal do podložky. Nakoniec sa mu to podarilo a dosiahol aj výborný čas 35 sekúnd a pár stotín: „Stínka mi mohla výjsť aj lepšie, ale ostatné disciplíny som zvládol nadoraz. Som spokojný.“

Text a foto: Jozef Marko