Jeden neobyčajný obyčajný šach

Mária ROŠKOVÁ

Ing. Tibor Blatný

Drevená krabica, ktorej jedna vonkajšia plocha je vyložená tmavým a svetlým drevom do tvaru šachovnice a na druhej strane je rôznymi druhmi dreva vytvorená hracia plocha pre stolovú hru mlyn. V krabici sú uložené biele a čierne figúrky určené pre hru mlyn, dáma a šach. Určite to každý pozná. Už ako malé deti sme sa hrávali niektoré z týchto stolových hier, ktoré patria medzi najstaršie v tejto kategórii. Veď prvá podoba šachu, známa pod menom čatarunga, sa objavila okolo roku 500 v severnej Indii. Do Európy - Španielska a na Sicíliu – preniesli hru Maurovia, ale prvé písomné zmienky o šachu sa našli až v tzv. Katalónskom testamente z roku 1010. V 11. storočí sa šachy objavili tiež v Čechách, kde ich najpravdepodobnejšie priviezli z Talianska českí kupci. Tak, ako aj naši predkovia v dobách minulých, aj my poznáme túto stolovú hru v rôznych prevedeniach. Mení sa materiál, z ktorého je hra vyrobená i vzhľad jednotlivých figúrok. Čím je teda práve tento úplne obyčajný šach, aj keď v luxusnejšom prevedení neobyčajný? Každý pohľad na drevenú krabicu s figúrkami, každý dotyk s týmto predmetom nám pripomína významnú osobnosť lesníctva, známeho botanika – fytogeografa európskeho mena, Ing. Tibora Blatného, ktorý je hlavne v lesníckych odborných kruhoch určite veľmi dobre známy. Narodil sa v roku 1883, absolvoval Vysokú školu banícku a lesnícku v Banskej Štiavnici. Bol spolupracovníkom prof. L. Feketeho, spracoval rozsiahly štatistický materiál z terénneho prieskumu o rozšírení lesných drevín v Karpatskej oblasti v maďarskom i nemeckom jazyku. Po ukončení prvej svetovej vojny aj napriek strateným nádejam na ďalšie vedecké bádanie a lákavým sľubom (ponúkli mu katedru pestovania lesov na univerzite v Šoproni) ostal na Slovensku a nastúpil ako prednosta Lesnej správy Osrblie v Hronci. Z Hronca odišiel za inšpekčného úradníka Riaditeľstva Štátnych lesov v Žarnovici a neskôr v Liptovskom Hrádku. V ďalších rokoch pracoval ako zástupca riaditeľa Štátnych lesov a majetkov v Hodoníne i ako námestník ústredného riaditeľa Štátnych lesov v Bratislave. Do dôchodku odišiel ako 62 ročný v hodnosti ministerského lesného radcu. Ďalších 20 rokov sa okrem odbornej literárnej činnosti venoval archivárskej práci v Pôdohospodárskom archíve v Rimavskej Sobote. Intenzívne pracoval na usporiadaní archívnych fondov a zhromažďoval materiál pre svoje historické a fytogeografické štúdie. Bol priekopníkom slovenskej fytogeografie a dendrológie, dejín lesníctva a lesníckeho archivárstva na Slovensku. Je autorom rozsiahleho diela o rozšírení stromov a krov lesníckeho významu na Slovensku, historických štúdií o lesných pomeroch na Horehroní v období J. D. Matejovie a o Ľ. Greinerovi. Za svoju prácu bol ocenený zlatým a diamantovým odznakom Lesníckej a drevárskej univerzity Šoproni i pamätnou zlatou medailou Výskumného ústavu les-
ného hospodárstva vo Zvolene. Zomrel v roku 1969, je pochovaný na Frauenberskom cintoríne v Banskej Štiavnici.

Nevieme, aký osud mali jeho osobné i pracovné veci po jeho smrti. Vieme však, že šachy z jeho pozostalosti sa dostali do obchodu Klenoty v Banskej Bystrici, odkiaľ ich v roku 1970 kúpilo vtedajšie Lesnícke, drevárske a poľovnícke múzeum v Antole za 50 Kčs a zaradilo ich do svojho zbierkového fondu. Tak sa podarilo zachovať predmet, ktorý má veľkú výpovednú hodnotu. Dokumentuje nám  chvíle, ktoré jeho majiteľ trávil v čase keď sa nevenoval odbornej lesníckej, či archivárskej činnosti. Môžeme predpokladať, že ich trávil i hraním šachu. Dáva nám možnosť zamyslieť sa a položiť si niekoľko otázok. Akým bol Ing. Tibor Blatný ša-
chistom? S kým hrával túto hru? Bola to manželka, s ktorou prežil 61 rokov pekného manželstva, alebo napr. Tibor Šťastný, ktorý s ním spolupracoval aj v odbornej oblasti? To sú otázky, na ktoré bohužiaľ nevieme odpovedať. Možno čas dá na ne odpovede.

Ing. Mária Rošková,

Múzeum vo Svätom Antone – Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene