Keď sa chce...

... aj dva póly môžu mať k sebe bližšie.

Igor VISZLAI

Na prvý pohľad ťažko predstaviteľné, no predsa, čo len pri troche dobrej vôle realizovateľné sa stalo skutočnosťou. Na teritóriu OZ Revúca, v jeho juhovýchodnej časti, ktorá zasahuje až do „východoslovenského kraja“, pri obci Dlhá Ves sa na prelome júla a augusta konal 30. východoslovenský tábor ochrancov prírody a krajiny.

Jeho organizátori oslovili aj nás, lesníkov o podporu tohto podujatia. Suchý rozkonárený „strom sponzorov“ alebo klátiky ku táboráku predstavovali pomoc, ktorú sme vedeli zabezpečiť. Prekvapila ma však požiadavka, či by sme boli schopní pomôcť organizačne – poskytnúť fundovaného pracovníka, ktorý by bol vedúcim lesníckej sekcie. Keďže si myslím, že odborníkov a aj po ľudskej stránke zodpovedných ľudí na to máme, po konzultácii priamo s lesníkom (toho času vedúcim ES Tornaľa) Karolom Vargom, som ho za vedúceho lesníckej sekcie na požadované dni uvoľnil.

S určitou dávkou zvedavosti z reakcie som organizátorom ešte ponúkol pre detskú sekciu prezentáciu lesnej pedagogiky. Predsa len, medzi nádejných ochrancov prírody zasievať myšlienky lesníctva... Ale pozitívny ohlas príjemne prekvapil aj mňa. Dohodnutie termínu bolo už len formalita a tak 2.augusta štvorica lesných pedagógov rozbalila svoje pomôcky v strede onoho tábora. Vnímanie prírody všetkými zmyslami oslovilo nie len detských účastníkov, ale aj ich mamičky, otecka, dokonca aj kolegyne – lesníčky z poľských štátnych lesov. Do zhotovovania vtáčích búdok pre sýkorky a mucháriky sa hrnuli aj ďalší z tábora. Vyše štyridsať tu vyrobených búdok bude vyvesených najmä na východnom Slovensku, ale aj vo Wieliczke v Poľsku, na Záhorí, Horehroní i Orave. Výlet k Silickej ľadnici bol veľmi príjemným spestrením programu a pri záverečnom kruhu účastníkov programu boli vyslovené len slová uznania a dotazy, ako je možné takéto aktivity zabezpečiť aj v miesta bydliska táborníkov. Naše usmernenie v tom, že treba osloviť najbližší odštepný závod štátnych lesov, na ktorom by už mal byť určite vyškolený lesný pedagóg, snáď nájde pochopenie u našich kolegov a takýmto záujemcom sa neodvrátia chrbtom.

Treba si uvedomiť, že práve v malej detskej dušičke bude prebiehať boj myšlienok, či to tí lesníci robia dobre, alebo treba všetko pred každým chrániť. Keď sme zažali iskru, je na nás, či z nej rozdúchame ohník. Aj to je jedna z ciest, ako laickej verejnosti môžeme popri hrách vysvetliť súvislosti v lese a činnosť lesníkov. Pri jednej z aktivít, v ktorej simulujeme hravou formou rast lesa od semienka po mohutné stromy, si deti samé odvodzujú, že lesník musí stromy aj rúbať. A keď to dieťa nahlas vysloví samo, ja hovorím, že je náš – pochopil. Potom to už len nesmieme zanedbať, kolegovia!

Ing.Igor Viszlai je riaditeľ OZ Revúca